Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/10/2008

Potvrdené rozhodnutím 43Cob/74/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodnoprávnej veci navrhovateľa M.. H. H. - MADAST, Jána Smreka 12, 841 07 Bratislava, IČO: 34 856 790, zast. Advokátskou kanceláriou AK ZÁHRADNÍK & Spol., s.r.o., v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Záhradník, advokát, Pluhová 2, 831 04 Bratislava, IČO: 36 854 930 proti odporcovi T. O. - HELOIL, Hriňová 1900, 962 05 Hriňová, IČO: 36 872 202, zast. advokátom JUDr. Juraj Remšík, Advokátska kancelária, pobočka Partizánska cesta 13, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 85.123,73 € s prísl. a vzájomnom návrhu na zaplatenie sumy 83.369,85 Eur, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 7Cb 10/2008-611 zo dňa 30. októbra 2013 jednohlasne takto rozhodol: Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 7Cb 10/2008-611 zo dňa 30. októbra 2013 v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobkyne Ing. Slavomíry Strakovej - MADAST, Jána Smreka 12, 841 07 Bratislava, IČO: 34 856 790, zastúpenej Advokátskou kanceláriou AK ZAHRADNÍK & Spol, s.r.o. , Pluhová 2, 831 04 Bratislava, IČO: 36 854 930, proti žalovanej Elene Lapínovej - HELOIL, Hriňová 1900, 962 05 Hriňová, IČO: 36 872 202, zastúpenej JUDr. Jurajom Remšíkom, advokátom, Advokátska kancelária, pobočka, Partizánska cesta 13, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 85.123,73 € istiny a príslušenstva a rozhodnutie o vzájomnom návrhu na zaplatenie 83.369,85 €, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 59.900,48 € s úrokom z omeškania

- vo výške 16 % zo sumy 869,52 € od 6. 1. 2004 do zaplatenia,

- so 16,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 319,10 € od 25. 12. 2003 do zaplatenia,

- so 16 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.128,28 € od 10. 1. 2004 do zaplatenia,

- so 16 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.436,24 € od 6. 1. 2004 do zaplatenia,

- so 16 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 637,76 € od 11. 1. 2004 do zaplatenia,

- so 16 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.684,12 € od 6. 1. 2004 do zaplatenia,

- so 16 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 211,33 € od 12. 3. 2004 do zaplatenia,

- so 16 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.186,35 € od 13. 3. 2004 do zaplatenia,

- so 16 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.837,77 € od 6. 3. 2004 do zaplatenia,

- so 16 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 292,12 € od 18. 3. 2004 do zaplatenia,

- so 16 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.939,36 € od 17. 4. 2004 do zaplatenia,

- so 16 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.982,78 € od 3. 5. 2004 do zaplatenia,

- so 16 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.046,10 € od 7. 5. 2004 do zaplatenia

- a so 16 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.329,65 € od 19. 5. 2004 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd vzájomný návrh žalovanej z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd podľa do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa vo svojej žalobe žiadala zaplatiť sumu 85.123,73 € (2.564.437,70 Sk) istiny a príslušenstva ako cenu za tovar, ktorý žalovanej dodali, žalovaná ho prevzala a nezaplatila kúpnu cenu. Ešte pred začatím pojednávania zobrala žalobkyňa žalobu späť ohľadom faktúry číslo 237536 na sumu 395.779,60 Sk a súd uznesením zo dňa 28. 8. 2008 konanie v tejto časti zastavil.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a podaním, ktoré bolo súdu doručené 11. 9. 2008 podala vzájomný návrh, v ktorom žiadala, aby súd zaviazal žalobkyňu uhradiť jej sumu 2.511.600 Sk (83.369,85 €).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi, spisom Č.: A.-XXX/OEK- V. a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede žalobkyne a jej právneho zástupcu na pojednávaní súd zistil, že sa domáha zaplatenia žalovanej pohľadávky z titulu kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorý žalovaná od nej prevzala a nezaplatila zaň. Uviedla, že tovar si žalovaná objednávala väčšinou ústne, sama si ho bola vyberať v Bratislave, kde si ho naložila a odviezla. V prípade, že mala problém s odvozom, vypomáhali jej s ním oni. Tovar bol braný z Bratislavy, alebo zo Slovnaftu. Poprela, že by uzavreli so žalovanou zmluvu o uskladňovaní, nepotrebovali to, majú dostatok skladových priestorov. Žiadala zohľadniť, že so žalovanou obchodovali od roku 2002, táto si zo začiatku hradila všetky faktúry, neskôr ich prestala uhrádzať. Viackrát ju urgovali, sľubovala, že ich uhradí, čo sa nestalo. Potom sa viac neozvala. Až keď vypracovali žalobu, začala tvrdiť, že majú u nej uskladnený tovar, čo nie je pravda. Pokiaľ ide o samotné objednávky, tieto diktovala jej, alebo kolegyni priamo do telefónu. Ak jej tovar doviezli oni, preberala si ho osobne. Nedoručila jej žiadne písomné upozornenie, že tovar má vady. Cena tovaru bola určená podľa cenníka Slovnaftu, teda vedela, za čo si tovar kupuje. Žiadnu faktúru im nevrátila. Tvrdenie, že tovar vykazoval vady považuje za účelové a nepravdivé, nakoľko tovar bol dodaný v roku 2003 a 2004 a to, že má vady začala tvrdiť žalovaná až po roku 2008. Žiadne reklamácie vád tovaru jej doručené neboli. Obchodná prax medzi nimi bola taká, že išlo o kúpnopredajné zmluvy, ktoré sa uskutočňovali prevažne ústne na základe telefonickej objednávky, alebo faxom. Na ich základe bol žalovanej tovar dodaný, podpísala dodacie listy a na ich základe následne boli vyfakturované ceny za dodaný tovar. Vo faktúre bola určená lehota splatnosti. Na každej faktúre boli uvedené aj úroky a ak nebola zaplatená faktúra, bola vystavená penalizačná faktúra. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že sa jednalo len o skladovanie tovaru, toto tvrdenie považuje za účelovú obranu, s ktorým prišla až potom, keď bol vydaný platobný rozkaz a svoje tvrdenia ničím nepreukázala. Neboli dojednané žiadne skutočnosti potrebné pre uzavretie zmluvy o skladovaní. Taktiež za celé obdobie žalovaná nevystavila žiadnu faktúru na zaplatenie skladného. Žiadala zohľadniť, že žalovaná s týmto tovarom nakladala ako s vlastným, používala ho buď v servise, alebo ho predávala vo svojej predajni.

Žalovaná trvala na tom, že žiadna kúpna zmluva medzi ňou a žalobkyňou uzavretá nebola. Žalobkyňa podľa nej mala prenajaté priestory v Slovnafte, došlo k vypovedaniu nájomného vzťahu v Bratislave a bolo potrebné tieto priestory vypratať a tovar, ktorý sa v ňom nachádzal urýchlene uskladniť, lebo by sa stal nepredajný. Preto bola uzavretá medzi nimi dohoda o uskladnení. Tovar, ktorý doviezli, bol v značnom množstve po záruke, o čom žalobkyňa vedela. Ceny dopredu dohodnuté neboli, neprikladala tomu význam, lebo vedela, že tovar je u nej len uskladnený a nemôže ho predať. Je pravdou, že nikdy nereklamovala vady tovaru z toho dôvodu, že nebola uzavretá žiadne kúpna zmluva a teda ani nebol dôvod tovar reklamovať. Trvala na tom, že žalobkyňa jej dodala tovar len z toho dôvodu, že ho bolo potrebné uskladniť, nikdy sa medzi nimi nehovorilo o tom, že jej bude dodaný preto, aby ho predala. Faktúry boli vystavené proformu. Postupne sa so žalobkyňou dohodli, že tovar, ktorý má u nich uskladnený a bude predajný, vložia ako majetok do spoločnej s.r.o., ktorú plánovali založiť. V septembri 2006 jej žalobkyňa zavolala s tým, že nechce zakladať žiadnu s.r.o a žiadala, aby jej uhradila všetky pohľadávky. Pokiaľ bol tovar vyfakturovaný, bolo to z toho dôvodu, že podľa predpisu, ktorý v tom čase platil z colnej správy, musel byť všetok tovar vyfakturovaný. Trvala na tom, že žalobkyni umožnila len tovar uskladniť, pretože sa táto dostala do priestorovej a časovej núdze, uskladnením veľkého množstva tovaru, s ktorým obchodovala. Ona sama disponovala s vhodnými skladovými priestormi, preto sa ústne dohodli na tom, že tovar bude u nej dočasne uskladnený a potom sa žalobkyni vráti. Vzhľadom k tomu, že mala oprávnenie a možnosti v rámci svojho podnikania takýto tovar aj predávať, dohodli sa na tom, že pokiaľ bude možné vzhľadom na krátke lehoty spotrebovania prevzatého tovaru, že ho vo svojej predajni predá. Faktúry preto nemali byť nikdy vystavené a skladovanie malo byť riešené od prípadu k prípadu. Prevzatý to var mal vady, v dôsledku ktorých jeho väčšia časť bola v čase prevzatia nespôsobilá na predaj. Žiadne kúpne zmluvy uzavreté neboli, tovar jej bol dodaný na základe likvidácie skladu s tým, že ak bude chcieť predať, predá ho a v konečnom dôsledku sa táto skutočnosť zohľadní. Neboli taktiež dohodnuté úroky z omeškania. Splatnosť faktúr bola určená proforma a k ničomu ju nezaväzovala. Potvrdila tiež, že nemali uzavretú písomnú zmluvu o uskladnení, bolo len dohodnuté, že tovar uskladní na základe faktúr, nebolo dohodnuté, dokedy bude takýto tovar uskladnený. Taktiež nebola dohodnutá písomná odplata za uskladnenie. Faktúry, ktoré sú predmetom sporu jej doručené neboli, vady tovaru

reklamovala ústne, pričom žalobkyňa veľmi dobre vedela, že u niektorého z tovarov uplynula respiračná doba v roku 1999. Na druhej strane nepoprela, že by nejaký tovar bol až do roku 2006 predávaný. Skladné si neúčtovala skôr preto, lebo sa naivne domnievala že dohody medzi ňou a žalobkyňou sa nejako vyriešia a bude založená spoločná s.r.o. Dodací list podpísala preto, lebo sa tak dohodli so žalobkyňou a okrem toho je to bežná prax. Faktúru číslo 237536 uhradila preto, lebo sa uhrádzali faktúry od najstarších a tovar, ktorý bol takto vyfakturovaný je aj čiastkovo ten, ktorý bol nej uskladnený. Na druhej strane nepoprela, že nemá v predmete činnosti skladovanie.

Vzájomným návrhom zo dňa 19. 8. 2008, ktorý bol súdu doručený 11. 9. 2008 sa žalovaná domáhala, aby jej žalobkyňa zaplatila sumu 83.369,85 € so 14,75 % ročným úrokom z omeškania od 20. 1. 2007 do 8. 9. 2008 a zaplatila trovy konania. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že umožnila žalobkyni uskladniť rozličný tovar z toho dôvodu, že žalobkyňa sa vyskytla v časovej a priestorovej núdzi s uskladnením veľkého množstva tovaru, s ktorým obchodovala. Na druhej strane ona disponovala so skladovými priestormi zodpovedajúcimi právnym normám v uskladnení tovaru a došlo tak medzi nimi k dohode, že tovar bude u nej dočasne uskladnený. Nakoľko mala oprávnenie a možnosti takýto tovar predávať, dohodli sa, že bude oprávnená, pokiaľ to bude možné vzhľadom na krátke lehoty spotreby prevzatého tovaru predať ho vo svojej predajni. Inak mala tovar uskladovať do doby, kým si ho žalobkyňa neprevezme naspäť. O prevzatí tovaru sa potvrdzovali dodacie listy, pričom faktúry k tovaru nemali byť vystavené, resp. predaj a skladovanie malo byť vyriešené od prípadu k prípadu. Domáhala sa preto zaplatenia skladného za obdobie 19. 1. 2007 do 30. 4. 2008 vo výške 1.965.600,- Sk a to z titulu skladného za každý deň v cene 35,- Sk za m2, pričom zabratý skladovací priestor predstavuje 120 m2. Od 30. 4. 2008 do 8. 9. 2008 cena nákladu predstavuje ďalších 546.000,- Sk, pričom táto suma dennodenne narastá. Pokiaľ ide o výšku nákladov, táto je určená cenou obvyklou v mieste v čase uschovania tovaru s prihliadnutím na povahu veci, dĺžku a spôsob skladovania. Žiadala preto, aby súd zaviazal žalobkyňu takúto sumu jej uhradiť.

Svedok Y. Š. uviedol, že v roku 2003-2004 pracoval u žalovanej ako vedúci čerpacej stanice v L.. Bol pri väčšine jednaní medzi ňou a žalobkyňou, vozil ju ako šofér. Pán H. ich oslovil, či by nemali k dispozícii vhodné skladové priestory, keďže pán U., u ktorého mali umiestnené oleje a tovar im dal termín, dokedy ich majú vysťahovať. Tovar do L. prevážali preto, že ho H. potrebovali niekde uskladniť. Nemal vedomosť o tom, že by medzi účastníčkami bola uzavretá nejaká kúpna zmluva. Tovaru bolo veľa a časť z neho bola už po záruke. Vedel o tom, že bolo dohodnuté, že nejaká odplata za uskladnenie bude, ale nemal vedomosť o tom, že by bola dohodnutá výška odplaty. Potvrdil tiež, že nejaký tovar bol daný do predaja, ale či to bolo z tohto uskladneného tovaru, nevedel sa vyjadriť.

Svedok M.. D. H., manžel žalobkyne potvrdil, že sa poznal s pánom Š., ktorý bol poverený pani Lapínovou, aby chodil preberať tovar, nakoľko oni nemali taký sortiment tovaru na čerpacej stanici. Neboli objednávky, len sa dohodli, že keď príde, vyberie si tovar, ktorý potrebujú a odvezie ho. Tovar si takto chodili vyberať pán Š.S., niekedy pani Lapínová, niekedy prišiel aj syn. Keď si tovar povyberali, vypísal sa dodací list, tento asi podpísala pani Lapínová, faktúry boli zasielané firmou a pani Lapínová ich zaplatila. Žiadne faktúry im nevrátila. Na tovar, ktorý je predmetom sporu nebola vystavená objednávka, pani Lapínová prišla, tovar si vybrala odviezla si ho k sebe. Tento tovar si vybrala za tým účelom, aby ho predala, išlo väčšinou o tovar štandardný, bol na konci záruky. Poprel, že by potrebovali nejaký tovar skladovať, žiadnu dohodu s Lapínovou neuzavreli.

Svedok G. D. potvrdil, že pomáhal pánovi Š. to, čo potreboval urobiť, nevozil žiadny tovar na benzínovú pumpu a taktiež sa nepamätá, že by vozil tovar do O..

Svedok G. V. uviedol, že začal v roku 2004 pracovať pre firmu pani H.. Nevedel sa vyjadriť k tomu, aké boli obchodné vzťahy medzi účastníčkami konania v roku 2002 - 2003. Keď pracoval pre pani Strakovú, vozil tovar aj pre pani Lapínovú takým spôsobom, že pani Straková mu povedala, že má ísť do H., kde bola objednávka, tovar podľa nej naložil a odviezol ho pani Lapínovej. Tovar prevzala buď ona, alebo pán Š. a potom spísali prevzatie tovaru.

Svedok G. U. potvrdil, že v roku 2003-2004 bol živnostník a spolupracoval s MADAST-om, konkrétne s M.. H.. Dohodli sa, že založia spoločnú s.r.o., budú predávať olej a mazivá v regióne. Pomáhal s pánom Š. pánovi H. navážať tovar z Y., lebo sa likvidované niektoré sklady. Boli tam asi dva - trikrát, tovar sa dovážal do O. N. I. L.. On sám bol len pri nakladaní tovaru, myslí si, že bolo potrebné vyprázdniť sklady,

tak mu to povedal M.. H.. Aký mali účastníci medzi sebou obchodný vzťah, nevedel uviesť. Časť tovaru, ktorá bola dodaná k ním bol tovar po záruke, predávali ho so zľavou.

Svedok D. U. uviedol, že v máji 2002 nastúpil ako obsluha čerpacej stanice v L., ktorá patrila pani Lapínovej, Bol pritom, keď sa priviezol tovar od pani Strakovej z I. J. Y., jedenkrát ho bol doviesť on, druhýkrát ho doviezol pán Š., Nepreveroval, či sa jednalo o tovar po záruke. Tovar sa uložil v servise a používal sa na opravy, ktoré boli činnosťou tohto servisu. Súčasťou servisu bola aj malá predajnička, kde si mohol zákazník kúpiť tovar, teda tento tovar sa používal aj na predaj.

Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:

Faktúrou číslo 237536 vyfakturovala žalobkyňa žalovanej sumu 393.779,60,- Sk so splatnosťou 22. 12. 2003. Faktúrou číslo 237545 vyfakturovala žalobkyňa žalovanej sumu 26.195,30,- Sk so splatnosťou 5. 1. 2004, faktúrou číslo 237553 vyfakturovala sumu 9.613,40,- Sk so splatnosťou 24. 12. 2003. Faktúrou číslo 237576 vyfakturovala sumu 124.368,60 Sk so splatnosťou 9. 1. 2004, faktúrou číslo 237572 sumu 43.268,20 Sk so splatnosťou 5. 1. 2004, faktúrou číslo 237577 vyfakturovala sumu 19.213,20 Sk so splatnosťou 10. 1. 2004. Faktúrou číslo 237578 vyfakturovala sumu 110.988 Sk so splatnosťou 5. 1. 2004. Faktúrou číslo 247085 vyfakturovala sumu 6.366,70 Sk so splatnosťou 11. 3. 2004. Faktúrou číslo 247090 vyfakturovala sumu 126.118,20 Sk so splatnosťou 12. 3. 2004. Faktúrou číslo 247092 vyfakturovala sumu 55.364,90 Sk so splatnosťou 5. 3. 2004. Faktúrou číslo 247101 vyfakturovala sumu 8.800,50 Sk so splatnosťou 17. 3. 2004. Faktúrou číslo 247156 vyfakturovala sumu 58.425,30 Sk so splatnosťou 16. 4. 2004. Faktúrou číslo 247194 vyfakturovala sumu 481.497,50 Sk so splatnosťou 2. 5. 2004. Faktúrou číslo 247202 vyfakturovala sumu 332.775 Sk so splatnosťou 6. 5. 2004. Faktúrou číslo 247234 vyfakturovala sumu 401.569,30 Sk so splatnosťou 18. 5. 2004, faktúrou číslo 2770434 vyfakturovala sumu 39.527 Sk so splatnosťou 5. 11. 2007 a faktúrou číslo 2770435 vyfakturovala sumu 324.567 Sk so splatnosťou 6. 11. 2007.

Výzvou zo dňa 9. 1. 208 vyzvala žalovaná žalobkyni na pokračovanie a ukončenie dohodnutého podpisu a na prevzatie zostávajúceho tovaru a na vystavenie dobropisu za už vystavený tovar zo dňa 20. 10. 2006 z 18. 1. 2007 a 31. 5. 2007. V prípade nevystavenia dobropisov bude o tejto skutočnosti informovať daňový úrad.

Predfaktúrou číslo 200801 vyfakturovala žalovaná žalobkyňu ako zálohu na skladné sumu 1.965.600 Sk so splatnosťou 21. 5. 2008. Faktúra bola vyhotovená 30. 4. 2008 ako skladné od 19. 1. 2007 s tým, že cena skladného za každý započatý deň na m2 je 35,- Sk, zabratý skladovací priestor o rozmere 120 m2. V prípade nedodržania termínu splatnosti ceny budú účtovať úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,5 % za každý deň omeškania.

Zo záznamu zo dňa 5. 10. 2006 podpísaného žalobkyňou, D. H. a Y. Š. súd zistil, že sa uskutočnilo stretnutie v kancelárii spoločnosti MADAST bez účasti žalovanej, predmetom stretnutia bolo riešenie neuhradených faktúr za dodaný tovar, nezaplatené peňažné prostriedky z titulu poskytnutých pôžičiek a požiadavka na vrátenie peňažných prostriedkov zverených Elene Lapinovej na účely založenia spoločnosti s.r.o. Vyššie uvedené skutočnosti pán Y. Š. vzal na vedomie a súčasne prisľúbil, že dňa 16. 10. 2006 telefonicky upresní termín, v ktorom je možné prísť vykonať inventarizáciu dodaného tovaru a to vrátane jeho prípadného prevzatia.

Zo spisu XPv XXX/XX - XX Okresnej prokuratúry Zvolen súd zistil, že uznesením zo dňa 3. 7. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. 7. 2009 prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen v trestnej veci obvinenej Eleny Lapinovej za trestný čin sprenevery podľa , účinného do 1. 1. 2006 rozhodla tak, že podľa , zastavila trestné stíhanie proti obvinenej Elene Lapinovej vedené vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru ÚJKP Zvolen pod spisovou značkou A.: XXX/OEK-V.-XX za trestný čin H., nakoľko je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Trestné stíhanie sa viedlo z toho titulu, že Elena Lapínová ako zodpovedná osoba podnikajúca pod obchodným menom Elena Lapínová - HELOIL na základe dohody s podnikateľským subjektom Ing. Slavomíra Straková MADAST v zastúpení Ing. Strakovou prevzala 4. 11. 2003 v Detve finančné prostriedky 200.000,- Sk ako zálohu na vklad novopripravovanej spoločnosti s ručením obmedzeným a dňa 14. 1. 2004 prostredníctvom splnomocneného zástupcu Y. Š. časť zálohy vo výške 300.000,- Sk, ktoré finančné prostriedky bez súhlasu oprávnenej osoby použila na prestavbu

čerpacej stanice HELOIL v Hriňovej k založeniu novej spoločnosti nedošlo, zverené finančné prostriedky napriek výzvam nevrátila, ktorým konaním spôsobila pre Ing. Slavomíru Strakovú - MADAST Bratislava škodu vo výške 500.000,- Sk.

Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo, alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa ak predávajúci poruší povinnosti stanovené v , má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

Podľa predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.

Ako vyplýva z uvedených ustanovení kúpna zmluva je jednou z najčastejšie uzavieraných zmlúv medzi podnikateľmi. Z obsahu ustanovenia § 409 ods. 1 vyplýva, že v kúpnej zmluve musí byť: 1.) určenie zmluvných strán, t.j. kupujúceho a predávajúceho, 2.) vymedzenie predmetu kúpy, t.j. konkrétnej hnuteľnej veci, 3.) určenie predmetu kúpy jednotlivo, alebo čo do množstva, 4.) záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy, 5.) záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Kupujúcim a predávajúcim môžu byť podnikatelia a predmetom zmluvy môžu byť v zásade všetky hnuteľné veci (tovar) až na tie, ktoré sú vylúčené z obchodného obratu. Záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy zvyčajne nebýva v zmluve osobitne vyjadrený, ale vyplýva z iných ustanovení zmluvy. Záväzok predávajúceho nemusí byť v zmluve špecificky vymedzený, musí však byť nepochybný. Kúpna cena, ako peňažná hodnota tovaru musí byť vyjadrená v peniazoch, môže byť priamo dohodnutá konkrétnou sumou v kúpnej zmluve, alebo môže byť určený spôsob jej dodatočného určenia. pripúšťa možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny, ak strany takúto vôľu prejavia. v takomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, za ktorú sa obvykle predával taký, alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy. Právna úprava nevyžaduje uzavretie kúpnej zmluvy v písomnej forme. Možno ju teda uzavrieť ústne, písomne, prípadne konkludentne. Dôkazné bremeno leží na tej strane, ktorá z uzavretej kúpnej zmluvy vyvodzuje nároky, ktorých sa domáha.

Žalobkyňa sa v podanej žalobe domáhala zaplatenia ceny za dodaný tovar, ktorý podľa jej tvrdení žalovaná od nej kúpila a nezaplatila zaň kúpnu cenu. Súd preto skúmal, či boli splnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Ako bolo v konaní preukázané, žalobkyňa dodala tovar žalovanej, žalovaná tovar prevzala, podpísala dodacie listy s výnimkou dvoch faktúr a to číslo 2770434 na sumu 39.527 Sk a faktúry č. 2770435 na sumu 324.567 Sk. Žalovaná tvrdila, že tieto faktúry neeviduje, na faktúrach nie je uvedené, kto ich prevzal a chýba aj dodací list. Žalobkyňa tak podľa zistenia súdu nepreukázala, že tovar uvedený vo faktúre žalovanej dodala a žalovaná ho prevzala. Súd preto žalobu v tejto časti uplatnenej pohľadávky zamietol.

U ostatných faktúr dospel súd k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy. Žalovaná nepoprela, že jej tovar bol dodaný ale tvrdila, že mal vady, nebol spôsobilý na predaj, preto ho vylúčila z predaja a uskladnila ho mimo predajne. V konaní však súdu nepreukázala, aký konkrétny tovar z uplatnenej pohľadávky bol takto uskladnený a tiež nepreukázala, že by vady reklamovala, kedy a akým spôsobom. Sama v priebehu konania potvrdila, že vady reklamovala len ústne, čo žalobkyňa poprela. Súd vychádzal z tvrdení žalovanej, ktorá najprv nepoprela, že tovar prevzala a až vo vzájomnom návrhu, ktorý bol súdu doručený 11. 9. 2008 začala tvrdiť, že bola uzavretá dohoda o uskladnení. Prevzatie tovaru potvrdila svojim podpisom na dodacích listov, okamihom

prevzatia tovaru sa tak stala jej vlastníčkou. Na dodacích listoch je uvedený druh tovaru aj cena, boli tak splnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Žalovaná tento tovar neodmietla prevziať a ako sama potvrdila, časť tohto tovaru predala, prípadne použila v servise, pričom nepreukázala, že by kúpnu cenu za takto predaný tovar, resp. použitý tovar v servise žalobkyni vyplatila. Súd mal tak preukázané, že žalovaná nakladala s tovarom ako so svojim, keď ho po prevzatí používala v servise, resp. časť z neho predala, čo potvrdil aj vypočutý svedok U. a svedok U.. Okrem toho súd poukazuje na to, že časť faktúr, kde bol takým istým spôsobom dodaný tovar zaplatila. Neobstojí potom jej tvrdenie, že sa jednalo len o tovar, ktorý má slúžiť na uskladnenie a mal sa po určitej dobe žalobkyni vrátiť. Ak žalovaná tvrdila, že tovar má vady, sama tieto skutočnosti súdu nepreukázala. Z celého priebehu dokazovania mal tak súd preukázané, že takýto spôsob objednania tovaru, dodania a jeho prevzatia bol medzi účastníčkami konania obvyklý. Ak by sa aj preukázalo, že tovar bol dodaný žalovanej z toho titulu, že žalobkyňa potrebovala vyprázdniť sklady, nebolo preukázané, že bol dodaný za tým účelom, ako tvrdila žalovaná. Keďže žalovaná disponovala s tovarom, predávala ho, používala ho, kúpnu cenu žalobkyni nevyplatila, súd mal za to, že medzi účastníčkami bola uzavretá kúpna zmluva a vznikol tak nárok žalobkyni na vyplatenie kúpnej ceny, ktorá bola jasne špecifikovaná vo faktúrach. Súd preto žalobe vyhovel.

Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o jedno percento vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa .

Žalobkyňa preukázala, že dňa 30. 6. 2003 bola základná úroková sadzba určená Národnou bankou Slovenska vo výške 6,50 %, dňa 31. 12. 2002 vo výške 6 % a dňa 30. 6. 2007 vo výške 4,25 %. Preto vznikol nárok žalobkyni na zaplatenie úrokov z omeškania zvýšených o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska. Pokiaľ sa vo faktúrach nachádza upozornenie, že v prípade nedodržania dátumu splatnosti uvedeného na faktúre môžu účtovať penále vo výške 0,05 % za každý deň omeškania, súd mal za to, že takto stanovené penále nie je jasnou, konkrétnou a zrozumiteľnou dohodou o výške úrokov z omeškania. Súd preto určil úroky z omeškania v zmysle , mal za to, že neboli medzi účastníkmi dohodnuté úroky z omeškania. Úroky z omeškania priznal súd žalobkyni z každej faktúry odo dňa nasledujúcom po splatnosti pohľadávky uvedenej vo faktúre.

Žalovaná sa vzájomným návrhom domáhala zaplatenia sumy 2.511.600,- Sk (83.369,85 €) z toho titulu, že tovar, ktorý prevzala od žalobkyne u seba uložila na základe dohody a žalobkyňa je povinná zaplatiť jej škodu spôsobenú uložením veci a nahradiť náklady, ktoré účelne vynaložila pri plnení svojej povinnosti. Svoj nárok oprela o ustanovenie a a nasledujúce . Nárok si vyúčtovala ako cenu nákladov spojených s uskladnením tovaru, pričom vychádzala z ceny 35,- Sk za m2 pri zabratom skladovom priestore 120 m2 a vyčíslila ju od 19. 1. 2007, čo je deň po prevzatí tovaru. Výšku skladného určila cenou obvyklou v mieste a čase uschovania tovaru s prihliadnutím na povahové veci, dĺžku a spôsob skladovania a žiadala ju započítať.

Podľa zmluvou o uložení sa zaväzuje opatrovateľ, že bude pre uložiteľa dočasne, bezplatne opatrovať vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom.

Podľa ak v zmluve nie je uvedené, či sa má vec opatrovať za odplatu, alebo bezplatne a opatrovanie veci nie je predmetom podnikania opatrovateľa, platí, že strany uzavreli zmluvu o uložení veci.

Podľa uložiteľ je povinný nahradiť opatrovateľovi škodu spôsobenú mu uloženou vecou, pokiaľ ju nemohol opatrovateľ odvrátiť vynaložením starostlivosti uvedenej v . Ďalej je uložiteľ povinný uhradiť náklady, ktoré opatrovateľ nevyhnutne, alebo účelne vynaložil pri plnení svojej povinnosti.

Ako vyplýva z uvedených ustanovení v zmluvách v zmysle je bezodplatnou obojstranne zaväzujúcou dohodou. Na jej uzavretie sa vyžaduje okrem odovzdania veci aj dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy. Ak opatrovanie nie je predmetom podnikania opatrovateľa,

platí, že strany uzavreli zmluvu o uložení veci, ktorá zaväzuje obidve zmluvné strany. Na jej platnosť sa nevyžaduje písomná forma.

Žalovaná tvrdila, že medzi ňou a žalobkyňou došlo k uzavretiu zmluvy v tom smere, že ona síce tovar od žalobkyne prevzala, ale len za účelom jeho uskladnenia a následného spätného predaja, pričom ak došlo k predaju niektorého z uvedeného tovaru, v týchto častiach by bolo možné hovoriť o kúpe a predaji tovaru. Ako súd zistil, žalovaná nemá v predmete podnikania činnosť opatrovanie veci, preto v danom prípade, pokiaľ by to bolo preukázané, mohla vzniknúť len zmluva o uložení vecí. Žalovaná však túto skutočnosť súdu nepreukázala. Ako tvrdila vo vzájomnom návrhu, podľa dohody mala prevzatý tovar uskladňovať do doby, kým si ho žalobkyňa neprevezme. S takýmto uskladnením jej vznikli náklady, ktoré žiadala preplatiť. Svoj nárok oprela o ustanovenie . Súd preto skúmal, či medzi účastníčkami konania došlo k uzavretiu zmluvy o uložení veci. Z vyplýva, že touto zmluvou opatrovateľ preberá záväzok opatrovať vec pre uložiteľa a uložiteľ je povinný uhradiť náklady, ktoré s tým opatrovateľovi nevyhnutne vznikli. Žalovaná si vyčíslila náklady na obvyklom mieste a čase uschovania tovaru s prihliadnutím na povahu veci, dĺžku a spôsob skladovania. V danom prípade však nebolo preukázané, že medzi účastníčkami konania došlo k uzavretiu takejto zmluvy. V konaní XPv XXX/XX Okresnej prokuratúry Zvolen dňa 10. 1. 2008 pred políciou žalovaná uviedla, že sa u nej dlhodobo skladovali aj iné materiály pána Straku bezodplatne, lebo ich brala ako spoločníkov a ako jej pomoc. Taktiež vo výpovedi z výsluchu z 18. 7. 2007 uviedla, že žalobkyni ako majiteľka čerpacej stanice J. L. poskytla priestory bez písomnej zmluvy, bez odplaty, nakoľko mali spoločného známeho pána U. a malo to byť na krátku dobu. Náklady, ktoré mali vzniknúť žalovanej uskladnením tovaru žalobkyne podľa jej tvrdenia v zmysle uvedených ustanovení bol uložiteľ povinný uhradiť bez zbytočného odkladu potom, čo ho o to opatrovateľ požiadal, najneskôr pri prevzatí veci. V konaní bolo preukázané, že žalovaná nepožiadala žalobkyňu o zaplatenie nákladov, až podaním protinávrhu tieto náklady vyčíslila. Faktúru za uskladnenie veci nevystavila, ako uviedla na pojednávaní, dohodli sa, že bude vystavená pri prevzatí tovaru, čo žalobkyňa poprela. Uzavretie zmluvy o uskladnení tak, ako to tvrdila žalovaná je v rozpore so samotným jej správaním sa, keď časť prevzatého tovaru použila v servise, resp. ho predala, čo nepoprela a potvrdili to vypočutí svedkovia. Okrem toho nepreukázala, že bola dohodnutá výška odplaty, rozloha skladovaného priestoru, ani čas, po ktorý mal byť tovar takto uskladnený. Taktiež okrem vyčíslenia sumy, ktorú požaduje z titulu vzájomného návrhu nepreukázala skutočnú výšku nákladov, ktoré jej prípadných uskladnením tovaru mali vzniknúť. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi účastníčkami nedošlo k uzavretiu zmluvy o uložení veci, preto vzájomný návrh žalovanej súd zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že bude rozhodnuté o nich do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo, alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa ak predávajúci poruší povinnosti stanovené v , má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

Podľa predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.

Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o jedno percento vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa , . ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).