Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-228-2013.pdf
PDF · 82.42 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/228/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Banco Banif Mais, S. A., so sídlom Avenida 24 de Julho 98, Lisabon, časť Santos-o-Velho, Portugalsko, zapísaná v Obchodnom registri v Lisabone pod č. 500280312, na území Slovenskej republiky konajúci prostredníctvom organizačnej zložky: Banco Banif Mais, S. A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Einsteinova 21, IČO: 35 945 745, zast. SKLEGAL s.r.o. so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 10, proti odporcovi: Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., Q. XXXX/XX, o zaplatenie 2.881,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. 04. 2013 č. k. 10C/234/2011-107, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.487,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 63,70 eura od 21.03.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 96,16 eura od 21.04.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % zo sumy 96,16 eura od 21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.04.2010 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 96,16 eura od 21.03.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 96,16 eura od 21.04.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 332,10 eura do rúk jeho právneho zástupcu titulom súdneho poplatku vo výške 125,30 eura a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 206,80 eura, všetko v splátkach po 100 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do posledného dňa mesiaca pod stratou výhody splátok. Návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 22. 08. 2008 účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere č. 9588, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver na nákup osobného motorového vozidla zn. W., typ R. vo výške 93.298,-Sk ( 3.096,93 eura), pričom odporca sa tento zaviazal splatiť spolu s 21,16 % ročným úrokom v mesačných splátkach po 2.897,-Sk (96,16 eura) k 20. dňu v mesiaci po dobu 48 mesiacov pri ročnej percentuálnej miere nákladov 40,14 %. Odporca si svoju povinnosť zo zmluvy riadne neplnil, keď na úvere zaplatil len 5 splátok, ktoré platby boli navrhovateľom započítané na mesačné splátky a zročné úroky. Dňa 22. 08. 2008 účastníci konania uzatvorili na zabezpečenie
pohľadávky navrhovateľa aj zmluvu o zriadení záložného práva. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi, založený zmluvou o úvere, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), b), 3 ods. 1-3, § 4 ods. 1-4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2 4 písm. k), 5, § 54 ods. 1, 2 a § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že v danej veci ide o záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže táto bola uzatvorená medzi veriteľom (právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a finančný leasing) a spotrebiteľom (fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania) a vzťah zo záložného práva podľa § 151a Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že v bode II. zmluvy o úvere je ročná percentuálna miera nákladov dohodnutá vo výške 40,14 %, avšak zmluva priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy neobsahuje, a preto sa poskytnutý úver považuje podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že odporca čerpal úver v sume 3.096,93 eura, na ktorý do 04. 02. 2009 zaplatil spolu 609,42 eura. Z vyššie uvedených dôvodov preto odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi poskytnutým úverom a uhradenou sumou, t. j. 2.487,51 eura, ktorú sumu vzhľadom na zárobkové pomery odporcu a súhlas navrhovateľa povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur pod stratou výhody splátok. Návrh navrhovateľa v časti istiny a dohodnutých úrokov v zmysle ust. § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2009. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a podľa pomeru úspešnosti navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 172,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 284,69 eura. Trovy právneho zastúpenia priznal za 2 úkony právnej služby ( prevzatie veci dňa 20. 05. 2011 a vyhotovenie návrhu dňa 24. 08. 2011 ) po 111,21 eura, 2 x 7,41 eura režijný paušál plus 20 % DPH v sume 47,45 eura. Uzavrel, že navrhovateľovi prináleží náhrada trov konania vo výške 72,64 %, čo z účelne vynaložených trov v celkovej výške 457,19 eura činí sumu 332,10 eura.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ len proti zamietajúcej časti, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď zmluvný vzťah medzi účastníkmi posúdil ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Mal za to, že odporca dňa 22. 08. 2008 uzatvoril zmluvu o úvere č. 9588 bez akýchkoľvek pochybností ako podnikateľ s obchodným menom Q. K., s miestom podnikania v G., Q. XXXX/XX, B.: XX XXX XXX, vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia vydaného Obvodným úradom v L.. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva, že by úver nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Naviac v návrhu na začatie konania je odporca označený ako podnikateľ fyzická osoba, na ktorú skutočnosť súd aj osobitne upozornil, a to písomným podaním zo dňa 20. 01. 2012, pričom i v zmluve o úvere sú obsiahnuté jeho identifikačné údaje ako fyzickej osoby podnikateľa. Vychádzajúc z ust. § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch dôvodil, že právny vzťah zo zmluvy o úvere je obchodný záväzkový právny vzťah upravený Obchodným zákonníkom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) a § 497 ods. 1 a nasl. OZ., na ktorý nie je možné aplikovať ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. v spojení s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Záverom poukázal, že ročná úroková sadzba úveru bola v článku II. Individuálnych podmienok zmluvy dohodnutá jednoznačne a nezameniteľne vo výške 21,16 %. V tejto súvislosti uviedol, že neuvedenie priemernej hodnoty RPMN v úverovej zmluve nemá v zmysle Obchodného zákonníka v obchodných vzťahoch účinky a dôsledky predpokladané pre právne vzťahy požívajúce ochranu spotrebiteľa zo spotrebiteľských zmlúv.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
V tomto konaní sa navrhovateľ návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 25. 08. 2011, voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 2.881,81 eura s príslušenstvom z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere č. 9588, ktorú účastníci uzatvorili dňa 22. 08. 2008. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.487,51 eura s v petite špecifikovaným
príslušenstvom a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Pre absenciu odvolania účastníkov konania prisudzujúca časť rozsudku nadobudla právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len jeho zamietajúca časť a na ňu nadväzujúci výrok o trovách konania.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. (§ 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná ust. § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere, od ktorej navrhovateľ odvíja svoj nárok v danej veci je potrebné aplikovať nielen všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale i ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k všeobecnej úprave predpisom špeciálnym.
Z predloženej zmluvy o úvere č. 9588, uzatvorenej účastníkmi konania dňa 22. 08. 2008 je nesporné, že túto účastníci uzatvorili podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Navrhovateľ ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť odporcovi ako dlžníkovi úver vo výške 3.096,93 eura za účelom kúpy osobného motorového vozidla zn. W. a odporca sa zaviazal zaplatiť mu uvedenú sumu v 48-ich mesačných splátkach po 96,16 eura, počnúc dňom 20. 09. 2008 pri ročnej úrokovej sadzbe 21,16 % a ročnej percentuálnej miere nákladov 40,14 %, pričom odporca v rámci osobných údajov uviedol i identifikačné číslo, ako i číslo živnostenského registra.
Pokiaľ za danej dôkaznej situácie súd prvého stupňa bez ďalšieho uzavrel, že právny vzťah účastníkov konania je vzťahom spotrebiteľským založeným na zmluve, ktorá má povahu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. OZ, jeho záver je potrebné považovať za predčasný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. V tomto smere len poukaz, že zmluva bola uzatvorená medzi veriteľom, t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a finančný leasing a spotrebiteľom, t. j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je absolútne nepostačujúci. Zvlášť v prípade, keď zo znenia samotnej zmluvy sa javí, že odporca v čase jej uzavretia konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a ako živnostník podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia sa preukazoval i v procese uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere obsahujúcej jeho obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo, ako i číslo živnostenského registra Obvodného úradu v L.. Pravdivosť týchto údajov odporca verifikoval i svojím podpisom na zmluve a tieto v konaní nespochybňuje doposiaľ žiaden právne relevantný dôkaz. Naviac skutočnosť, že ide o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi, navrhovateľ zdôraznil i vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu prvého stupňa dňa 23. 01. 2012. Napokon i sám odporca na pojednávaní, konanom na súde prvého stupňa dňa 09. 01. 2012 uviedol, že je vedený ako súkromný podnikateľ. V prípade bezpečného zistenia, že úver bol odporcovi poskytnutý práve na účel podnikania, by potom neboli splnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako i z ust. § 2, § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, vyžadované na to, aby sa vzťah medzi navrhovateľom a odporcom podriadil spotrebiteľskému právnemu režimu.
Vychádzajúc z uvedeného, preto bez starostlivého preskúmania, analýzy a vyhodnotenia ďalších rozhodujúcich skutočností v odôvodnení, doterajšie konštatácie súdu a citácia zákonných ustanovení nemôžu stačiť pre záver o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu účastníkov. Takýto prístup sa javí nielen ako neprípustne zjednodušujúci, ale najmä nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia ako výklad myšlienkového postupu súdu má totiž spĺňať požiadavku, aby bolo účastníkom konania objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým, t. j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozhodnutie takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Postupom súdu tak účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov celého konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.