Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-44-2013.pdf
PDF · 133.45 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/44/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu Z. O., bytom Z., D. XXX/X, právne zastúpeného Mgr. Petrom Švarcom, advokátom so sídlom Prievidza, Námestie slobody 1/17, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín so sídlom Trenčín, Jilemnického 1 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. D.-TN-D.-P-XXX/XXXX zo dňa 18. februára 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Prievidza, č.p.: F.-XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/DI-SK-XXXX zo dňa 21. novembra 2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., keď porušil povinnosť ustanovenú v paragrafe 23 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. uložená pokuta vo výške 100 euro a podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z. bol zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16 euro, na tom skutkovom základe, že:
1) V priebehu obdobia od dňa 1. júna 2012 od 16,00 hod. až do presne nezisteného času dňa 23. augusta 2012 v obci Z. na ulici D. na parcele č. XXXX/X, ktorá parcela je vo vlastníctve mesta Z. so spôsobom využitia XX - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, parkoval motorové vozidlo zn. L. B., evidenčné číslo: Z.-XXXW. a to tak, že obmedzil jazdu iných vozidiel, nakoľko s uvedeným vozidlom stál tak, že neponechal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 metre pre každý smer jazdy, s vozidlom tak vytvoril prekážku cestnej premávky, ktorú prekážku napriek výzve príslušníka policajného zboru neodstránil, aj keď mal na to možnosti a prostriedky.
2) Dňa 24. augusta 2012 v čase o 15,40 hod. v Z. na ulici D. na parcele č. XXXX/X, ktorá parcela je vlastníctve mesta Z. so spôsobom využitia XX - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodníky, nekryté parkovisko a ich súčasti, parkoval motorové vozidlo zn. K. L., evidenčné číslo: Z.-XXXW. a to tak, že obmedzil jazdu
iných vozidiel, nakoľko s uvedeným vozidlom stál tak, že neponechal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 metre pre každý smer jazdy, s vozidlom tak vytvoril prekážku cestnej premávky, ktorú prekážku napriek výzve príslušníka policajného zboru neodstránil, aj keď mal na to možnosti a prostriedky.
Žalobca vytýka žalovanému, že bol jeho postupom a rozhodnutím ukrátený na svojich právach z týchto dôvodov:
1. Vykonaným objasňovaním nebolo preukázané, že by sa žalobca dopustil priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., že by jeho konanie naplnilo znaky priestupku uvedené v § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., že by svojím konaním žalobca porušil § 23 ods. 1, § 43 zákona č. 8/2009 Z.z., alebo, že by svojím konaním žalobca nejakým spôsobom porušil alebo ohrozoval záujem spoločnosti chránený zákonom č. 8/2009 Z.z., nakoľko:
- parcela č. 3029/1 k.ú. Z., kde mal žalobca údajne spáchať predmetný priestupok je do dnešného dňa zapísaná nesprávnym spôsobom jej využitia, nakoľko podľa pre žalobcu dostupných informácií má byť druh pozemku a spôsob užívania predmetnej parcely orná pôda, čím by žalobca so svojimi motorovými vozidlami nemohol stáť na miestnej komunikácii a jeho konanie by tak nemohlo byť posudzované ako priestupok proti pravidlám cestnej premávky,
- mesto Z. nesprávne postupovalo pri zápise parcely č. XXXX/X do pasportu miestnych komunikácií, keďže neuskutočnilo k tomuto úkonu potrebné preverenie faktického stavu predmetného pozemku a týmto zaradením uvedenej parcely ako miestnej komunikácie a jej používaním ako príjazdovej cesty rodinou E. boli spôsobené škody na viacerých domových nehnuteľnostiach na ulici D. v Z.,
- asfaltová plocha na parcele č. XXXX/X je vybudovaná v rozpore so zákonom a zápis o spôsobe jej využitia pod č. XX (ako pozemku, na ktorom je postavená inžinierska stavba) nie je legálny, umiestnená cesta nespĺňa zákonné predpoklady miestnej komunikácie (predmetná časť parcely č. XXXX/X nie je stavebnotechnickým usporiadaním vybavená ako miestna komunikácia), na ktorej platia pravidlá cestnej premávky pre motorové vozidlá, pričom ani v archíve, a ani v žiadnej inej evidencii sa nenachádza žiadny záznam o vydaní stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na účely stavby miestna komunikácia U. D. - ulica D.,
- počas celého správneho konania nebol preukázaný zákonný dôvod na zmenu druhu pozemku parcela č. XXXX/X z ornej pôdy na zastavané plochy a nádvoria, i keď podľa listu Správy katastra Prievidza zo dňa 13. augusta 2012 prevzatím J. do katastra u parcely č. XXXX/X došlo k zmene kultúry z ornej pôdy na zastavané plochy, pričom žalobca je toho názoru, že k zmene poľnohospodárskej kultúry môže dôjsť len na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu.
2. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobca odparkovaním svojich motorových vozidiel neponechal prejazd v šírke aspoň 3 metre, a to s poukazom na fakt, že za žalobcom odparkovaným vozidlom už žiadny priestor nie je, ďalej sa tam cestná komunikácia nenachádza, nakoľko táto nepokračuje ani v jednom jazdnom pruhu a tvorí tak tzv. slepú ulicu, pričom časť parcely č. XXXX/X k.ú. Z. považovaná žalovaným za miestnu komunikáciu nie je osadená žiadnym dopravným značením zakazujúcim zastavenie alebo státie motorových vozidiel, z čoho vyplýva, že vjazd, zastavenie a státie motorových vozidiel na predmetnej parcele je povolené, pričom vzhľadom na nedostatočnú šírku tejto cesty (asi 4 metre) nie je možné stáť s vozidlom tak, aby bol ponechaný voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 metre pre každý smer jazdy.
3. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že susediaci občania nesúhlasili s konaním žalobcu, naopak všetci susedia konanie žalobcu podporujú, pričom predtým, ako žalobca začal predmetnú plochu využívať sa slušne spýtal svojich susedov, či majú voči tomu výhrady, pričom žalobca nezískal žiadnu negatívnu odpoveď, ale naopak podporu. Nie je pravdou ani tvrdenie žalovaného, že parkovaním
motorových vozidiel bráni žalobca vjazdu vlastníkov susediacej nehnuteľnosti k domovej nehnuteľnosti súpisné číslo XX na parcele číslo XXXX/X, nakoľko títo susedia (rodina E.) nemá povolený vjazd k svojej nehnuteľnosti z ulice D., ale k svojej domovej nehnuteľnosti má zabezpečený iný prístup.
4. Žalovaný porušil § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keď nezistil presne a úplne skutočný stav veci, neobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom žalobca žiadal o odklad konania a vydania rozhodnutia (čomu žalovaný nevyhovel) do doby vybavenia sťažnosti, ktorú žalobca adresoval Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Z. s tým, že sám prešetrujúci orgán mal pochybnosti o tom, že komunikácia na parcele č. XXXX/X k.ú. Z. je miestnou komunikáciou, ktorá by spĺňala ustanovenie § 43a ods. 3 písm. a) Stavebného zákona a príslušnú S..
5. Žalobcovi bola uložená sankcia v maximálnej výške 100 euro, čo považuje žalobca vzhľadom na znenie § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. za neprimerané, nakoľko od uloženia sankcie bolo možné upustiť podľa § 11 ods. 3 citovaného zákona, alebo uložiť sankciu podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo nezistil žiadne procesné pochybenia zo strany prvostupňového správneho orgánu. Námietky žalobcu uvedené v žalobe žalovaný hodnotí ako účelovú obranu v súvislosti s rozhodnutím o priestupku. Žalobca neuviedol vo svojom vyjadrení žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu posúdenia spáchania priestupku a zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu a dôkazov získaných zákonným spôsobom, ktoré žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil je jednoznačne zrejmé, že žalobca sa skutku dopustil. Taktiež v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený skutkový stav veci a vo veci konajúce orgány postupovali v súlade so zákonom. Žalovaný vo svojom vyjadrení podrobne opísal vyjadrenia žalobcu, ktoré žalobca predniesol pred žalovaným na ústnych pojednávaniach a ktoré boli zachytené v zápisniciach z ústneho pojednávania, ako i ďalšie dôkazy vykonané v správnom konaní (zápisnične zachytené podané vysvetlenia zo strany príslušníkov Mestskej polície Mesta Z. ako i príslušníkov PZ, zápisnične zachytené podané vysvetlenia zo strany O. E., P. E., zápisnične zachytené podané vysvetlenia zo strany pracovníčok Mestského úradu, a to vedúcej Oddelenia stavebného poriadku a referenta Oddelenia výstavby a životného prostredia). Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktorými žalobca odôvodňuje ukrátenie na svojich právach, žalovaný k nim zastáva ten názor, že zo správ o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spracovanými príslušníkmi PZ Z. a Mestskej polície Z. jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že žalobca sa skutku dopustil tak, ako je uvedené v rozhodnutí. To, že žalobca sa dopustil priestupku tým, že pri státí s vozidlami nenechal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 metre pre každý smer jazdy a odmietol odstrániť prekážku jednoznačne vyplýva okrem iného aj z vyjadrení žalobcu, ktorý nielenže sa k uvedeným skutkom priznal, ale sa aj vyjadril, že skutky páchal úmyselne s cieľom, aby jeho susedia rodina E. nemohli predmetnú komunikáciu využívať s nákladnými vozidlami. K námietke žalobcu, že komunikácia, na ktorej mal zaparkované vozidlo zn. L. B. a vozidlo zn. K. L. nie je miestna komunikácia, ale len orná pôda a preto tam neplatia pravidlá cestnej premávky, žalovaný uvádza, že i zo samotného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. novembra 2012, č.k. 4Co/340/2012-114 (ktorým bolo potvrdené predbežné opatrenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. septembra 2012, č.k. 17 C/80/2012 - 97 a ktorým bolo žalobcovi a jeho manželke uložené odstrániť všetky hnuteľné veci z pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. Z. - „spornej komunikácie“) je jednoznačne zrejmé, že podľa listu vlastníctva č. X je parcela č. XXXX/X vo vlastníctve A. Z. a je vedená ako zastavané plochy a nádvoria, pričom spôsob jej využitia je označený číslom XX, čo je pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasť a parcela je využívaná ako miestna komunikácia. Rovnaký záver zaujala i vedúceho odboru územného plánovania, stavebného poriadku, výstavby a životného prostredia Mestského úradu Z.. Sporná spevnená plocha - „miestna komunikácia“ bola vybudovaná pred tridsiatimi rokmi, z čoho vyplýva, že žiadna dokumentácia o výstavbe komunikačnej plochy nie je dostupná, nakoľko je skartovaná. Žalovaný poukázal na § 104 zákona č. 50/1967 Zb., podľa ktorého, ak sa doklady (predovšetkým overená dokumentácia), z ktorých by bolo možno zistiť účel, na aký bola stavba povolená, nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým
účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na ktorý sa užíva bez závad. Žalovaný je toho právneho názoru, že pri uvedenom ustanovení stavebného zákona sa vychádza zo skutočnosti resp. sa predpokladá, že stavba bola v minulosti povolená, prípadne aj skolaudovaná, ale doklady sa nezachovali. K námietke žalobcu, že za jeho zaparkovaným vozidlom sa nenachádza ďalšia cestná komunikácia, ktorá by pokračovala v jednom, alebo oboch jazdných pruhoch a preto nemohol vytvoriť prekážku v cestnej premávke, žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobežne s okrajom cesty, čo najbližšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i v ľavo. Ak nie je ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, vodič smie v obci zastaviť a stáť kolmo, prípadne šikmo na okraj cesty alebo zastaviť v druhom rade. Pri státí musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 metre pre každý smer jazdy. Pri zastavení musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 metre pre oba smery jazdy. Zo spisového materiálu je jednoznačne zrejmé, že žalobca ako vodič zastavil úmyselne vozidlo zn. L. B. a vozidlo zn. K. L. tak, že nezostal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 metre pre každý smer jazdy a presnejšie, aby sa nedalo okolo vozidla prechádzať vôbec. Žalovaný vo svojom vyjadrení zdôraznil, že zákon č. 8/2009 Z.z. neuvádza výnimku z dodržiavania § 23 ods. 1 citovaného zákona v prípade, ak za vozidlom cesta nepokračuje, alebo je slepou cestou. Žalobca svojim konaním jednoznačne vytvoril na ceste prekážku, ktorú neodstránil, čím ďalej porušil § 43 ods. 1 citovaného zákona. Žalovaný je jednoznačne toho názoru, že predmetná mestská komunikácia je verejne prístupná a môžu ju využívať všetci občania z čoho vyplýva, že žalobcu nič neoprávňovalo využívať komunikáciu len pre seba a zamedzovať iným ju užívať. K námietke žalobcu, že státím s vozidlom zn. L. B. na parcele č. XXXX/X si bránil svoj majetok pred poškodením, žalovaný uvádza, že z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. novembra 2012, č.k. 4Co/340/2012-114 vyplýva, že táto svojpomoc je nad rámec podľa § 6 Občianskeho zákonníka, pričom žalobcovi nič nebráni v tom, aby prípadné protiprávne konanie susedov riešil podaním návrhu v občianskom súdnom konaní, alebo podnetmi na rôzne verejnoprávne konania. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že považuje za dostatočne preukázané, že v danom prípade nemožno konanie žalobcu hodnotiť ako krajnú núdzu vylučujúcu spoločenskú nebezpečnosť a protiprávnosť činu. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ žalobca požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní, žalovaný jeho žiadosti vyhovel. Žalobca v podaní žiadal o odklad vydania rozhodnutia, ktorý odôvodnil tým, že chce žalovanému doručiť rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Z., ktoré je dôležité pri preukázaní námietok uvedených v jeho odvolaní. Žalovaný určil žalobcovi na predloženie predmetného vyjadrenia Obvodného úradu v Z. lehotu do 11. februára 2013, v ktorej lehote žalobca doručil žalovanému len ďalšiu žiadosť o odklad konania a vydanie rozhodnutia. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na jeho právach tým, že žalovaný na opakovanú žiadosť žalobcu neodložil vydanie svojho rozhodnutia, pričom takýmto postupom podľa názoru žalovaného nebol porušený § 32 ods. 1 správneho poriadku, nakoľko správne orgány konajúce vo veci presne a úplne zistili skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie. Vo vzťahu k uloženiu sankcie vo výške 100 euro žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a zistil, že prvostupňový správny orgán ukladal sankciu podľa ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., v zmysle ktorého za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Žalobcovi bola uložená sankcia za priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k) citovaného zákona, za ktorý bolo možné v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 písm. e) citovaného zákona uložiť pokutu do 100 euro. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi sankciu v zmysle § 12 ods. 1 citovaného zákona, pričom prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia a na osobu páchateľa, kde žalobca viackrát stál s vozidlom zn. L. B. na mieste tak, že nezostal pri vozidle voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 metre pre každý smer jazdy, čím svojím konaním vytvoril na ceste prekážku, ktorú neodstránil. V neprospech páchateľa teda ako priťažujúce okolnosti možno považovať to, že uvedené páchanie priestupku je úmyselným konaním, ktorým bráni ostatným účastníkom cestnej premávky v slobodnom užívaní predmetnej komunikácie, ktorá je vo vlastníctve mesta Z.. Žalobca tak svojvoľne využíval komunikáciu pre vlastné účely, čím ostatných obmedzuje. Žalobca bol taktiež niekoľkokrát zo strany polície upozorňovaný na protiprávnu činnosť a bol viackrát vyzývaný, aby upustil od tohto konania a vozidlo preparkoval, nakoľko toto tvorilo prekážku v cestnej premávke, pričom ani na jednu výzvu nereagoval a odmietol ju splniť. Celkovo bol žalobca v čase od 1. júla 2012 do dňa 24. augusta 2012 za uvedené páchanie priestupku riešený a priestupok bol
zadokumentovaný v desiatich prípadoch. V uvedenom prípade sa tu jedná o trváci úmyselne protiprávny stav, ktorý účastník konania vytvára už dlhšiu dobu a to už od 1. júna 2012. Taktiež za priťažujúcu okolnosť možno považovať skutočnosť, že z výpisu evidenčnej karty vodiča (žalobcu) je zrejmé, že bol viackrát postihnutý za spáchanie aj iných priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Poľahčujúce okolnosti prvostupňový správny orgán nezistil žiadne. Žalovaný tak jednoznačne zastáva názor, že uložená sankcia je dostatočne odôvodnená a v danom prípade opodstatnená.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. č. D.-TN-D.-P-XXX/XXXX zo dňa 18. februára 2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Z. č.p.: F.-XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/DI-SK-XXXX zo dňa 21. novembra 2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., keď porušil povinnosť ustanovenú v paragrafe 23 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. uložená pokuta vo výške 100 euro a podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z. bol zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16 euro, na tom skutkovom základe, že v priebehu obdobia od dňa 1. júna 2012 od 16,00 hod. až do presne nezisteného času dňa 23. augusta 2012 motorové vozidlo zn. L. B., evidenčné číslo: Z.XXXW. a dňa 24. augusta 2012 v čase o 15,40 hod. motorové vozidlo zn. K. L., evidenčné číslo: Z.XXXW. v obci Z. parkoval na ulici D. na parcele č. XXXX/X, ktorá parcela je vo vlastníctve mesta Z. so spôsobom využitia XX - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti tak, že obmedzil jazdu iných vozidiel, nakoľko s uvedeným vozidlom stál tak, že neponechal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 metre pre každý smer jazdy, s vozidlom tak vytvoril prekážku cestnej premávky, ktorú prekážku, napriek výzve príslušníka policajného zboru neodstránil, aj keď mal na to možnosti a prostriedky.
Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva tento skutkový a právny stav:
Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Z., Okresný dopravný inšpektorát o priestupku č. F.-XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/DI-SK-XXXX zo dňa 21. novembra 2012 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., keď porušil povinnosť ustanovenú v § 23 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. uložená pokuta vo výške 100 euro a podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z. bol zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16 euro, na tom skutkovom základe, že v priebehu obdobia od dňa 1. júna 2012 od 16,00 hod. až do presne nezisteného času dňa 23. augusta 2012 motorové vozidlo zn. L. B., evidenčné číslo: Z.XXXW. a dňa 24. augusta 2012 v čase o 15,40 hod. motorové vozidlo zn. K. L., evidenčné číslo: Z.-XXXW. v obci Z. parkoval na ulici D. na parcele č. XXXX/ X, ktorá parcela je vo vlastníctve mesta Z. so spôsobom využitia XX - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti tak, že obmedzil jazdu iných vozidiel, nakoľko s uvedeným vozidlom stál tak, že neponechal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 metre pre každý smer jazdy, s vozidlom tak vytvoril prekážku cestnej premávky, ktorú prekážku, napriek výzve príslušníka policajného zboru neodstránil, aj keď mal na to možnosti a prostriedky. Žalobca skutkový stav nepoprel, tento popísal tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. Zo spáchania priestupku sa však žalobca necíti byť vinným z dôvodov rovnakých aké žalobca uviedol v správnej žalobe.
Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal obsahovo rovnaké skutočnosti ako v správnej žalobe, pričom samotný skutkový stav žalobca žiadnym spôsobom nenamietal, nespochybnil, naopak tento potvrdil ako správny.
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. č. D.-TN-D.-P-XXX/XXXX zo dňa 18. februára 2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Z. č. F.-XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/DI-SK-XXXX zo dňa 21. novembra 2012 potvrdil s tým, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zopakoval skutočnosti zistené správnym orgánom I. stupňa, zopakoval podklady, z ktorých správny orgán I. stupňa vychádzal, pričom rovnako ako správny orgán I. stupňa i žalovaný dospel jednoznačne k záveru, že žalobca sa konania, ktoré sa mu kladie za vinu jednoznačne dopustil a naplnil tak skutkovú podstatu priestupku, z ktorého bol uznaný vinným. Námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní žalovaný zdôvodnil rovnako, t.j. tými istými argumentmi, aké žalovaný uviedol vo vyjadrení k správnej žalobe.
Predmetom sporu v prejednávanej veci je 5 otázok (tak ako ich žalobca v žalobe vymedzil, keď dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný), a to:
1. Či parcela XXXX/X k.ú. Z. (na ktorej sa žalobca mal dopustiť priestupku) je miestnou komunikáciou.
2. Či bol žalobca povinný pri odparkovaní svojich motorových vozidiel ponechať prejazd v šírke aspoň 3 metre, keď za žalobcom odparkovaným vozidlom už žiadny priestor nie je, ďalej sa tam cestná komunikácia nenachádza, nakoľko táto nepokračuje ani v jednom jazdnom pruhu a tvorí tak tzv. slepú ulicu, pričom časť parcely č. XXXX/X k.ú. Z. považovaná žalovaným za miestnu komunikáciu nie je osadená žiadnym dopravným značením zakazujúcim zastavenie alebo státie motorových vozidiel, z čoho vyplýva, že vjazd, zastavenie a státie motorových vozidiel na predmetnej parcele je povolené, pričom vzhľadom na nedostatočnú šírku tejto cesty (asi 4 metre) nie je možné stáť s vozidlom tak, aby bol ponechaný voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 metre pre každý smer jazdy.
3. Či susedia vyjadrili nejakým spôsobom nesúhlas s konaním žalobcu, či mali susedia výhrady voči tomu, že žalobca na uvedenej parcele nechal odparkované motorové vozidlá a či parkovaním motorových vozidiel bráni žalobca vjazdu vlastníkov susediacej nehnuteľnosti k domovej nehnuteľnosti súpisné číslo XX na parcele číslo XXXX/X, nakoľko títo susedia (rodina E.) nemajú povolený vjazd k svojej nehnuteľnosti z ulice D., ale k svojej domovej nehnuteľnosti majú zabezpečený iný prístup.
4. Či žalovaný porušil § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keď nevyhovel opakovanej žalobcovej žiadosti o odklad konania a vydania rozhodnutia do doby vybavenia sťažnosti, ktorú žalobca adresoval Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Z..
5. Či sankcia uložená žalobcovi je primeraná, keďže bola uložená v maximálnej výške 100 euro.
K spornej otázke pod bodom č. 1 krajský súd uvádza:
Podľa 70 ods. 2 zákona č. 132/1995 Z.z., údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Podľa § 19 ods. 1 veta prvá vyhl. č. 461/2009 Z.z., spôsob využívania pozemku vyjadruje účel využívania pozemku; zapíše sa na základe verejnej listiny, inej listiny, alebo žiadosti vlastníka, alebo inej oprávnenej osoby.
Podľa § 19 ods. 2 vyhl. č. 461/2009 Z.z., spôsoby využívania pozemkov sa v katastri označujú kódmi podľa prílohy č. 2.
Pre posúdenie druhu pozemku parcely registra „C“ (sporná parcela č. XXXX/X, k.ú. Z. je parcelou registra „C“) je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona potrebné vychádzať z údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností, ktoré údaje sa považujú za hodnoverné a záväzné, pokiaľ nie je preukázaný opak. Pokiaľ teda správny orgán I. stupňa ako i žalovaný dospeli k záveru, ktorý korešponduje údaju vychádzajúcemu z katastra nehnuteľností, t.j. že sporná T. parcela XXXX/X k.ú. Z. je zastavanou plochou a nádvorím so spôsobom využitia označeným kódom XX (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti), teda miestnou komunikáciou, ich záver je správny. Uvedený záver jednoznačne potvrdzuje i tá skutočnosť, že A. Z. zaradilo uvedenú miestnu komunikáciu do svojej siete (pasportu) miestnych komunikácií. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že 1. sporná parcela (parcela č. XXXX/X k.ú. Z., kde žalobca spáchal predmetný priestupok) je do dnešného dňa zapísaná nesprávnym spôsobom jej využitia a že po správnosti nejde o zastavanú plochu a nádvorie, ale o ornú pôdu, 2. že Mesto Z. nesprávne postupovalo pri zápise parcely č. XXXX/X do pasportu miestnych komunikácií, 3. že asfaltová plocha na parcele č. XXXX/X je vybudovaná v rozpore so zákonom a zápis o spôsobe jej využitia pod č. XX (ako pozemku, na ktorom je postavená inžinierska stavba) nie je legálny, keď v žiadnej evidencii sa nenachádza žiadny záznam o vydaní stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na účely stavby miestna komunikácia U. D. - ulica D., 4. a že počas celého správneho konania nebol preukázaný zákonný dôvod na zmenu druhu pozemku parcela č. XXXX/X z ornej pôdy na zastavané plochy a nádvoria, k uvedeným námietkam žalobcu krajský súd uvádza, že všetky tieto námietky zostali len v rovine tvrdenia, žalobca v správnom konaní nepredložil žiaden dôkaz o ním tvrdených skutočnostiach. Žalobcom predložená listina z bývalého Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zo dňa 24. septembra 2013 označená ako „Sťažnosť - odpoveď“ síce v závere obsahuje vyjadrenie menovaného úradu, že cit.: „...predmetnú časť parcely XXXX/X v časti medzi D. X a D. X nemožno považovať za časť miestnej komunikácie.“ Uvedené vyjadrenie menovaného úradu však nie je rozhodnutím a ani listinou, ktorou by bol správny orgán I. stupňa a žalovaný viazaný v zmysle ust. § 40 ods. 1 Správneho poriadku v nadväznosti na § 51 zákona č. 372/1990 Zb.. Za daného stavu nemohli správne orgány oboch stupňov inak ako vychádzať z údajov zaznamenaných v katastri nehnuteľností (a to s poukazom na hodnovernosť a záväznosť údajov katastra nehnuteľností). Námietky žalobcu tak krajský súd vyhodnotil ako námietky účelové s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.
K spornej otázke pod bodom č. 2 krajský súd uvádza:
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobežne s okrajom cesty, čo najbližšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo. Ak nie je ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, vodič smie v obci zastaviť a stáť kolmo, prípadne šikmo na okraj cesty, alebo zastaviť v druhom rade. Pri státí musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy. Pri zastavení musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre oba smery jazdy.
Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pri státí musí vždy zostať voľný pruh široký úhrnom 6 metrov (2 x 3 metre). Citovaný zákon, a ani iný právny predpis neuvádza žiadnu výnimku z citovaného ustanovenia, t.j. výnimku, žeby v prípade státia mohol zostať voľný jazdný pruh užší ako 6 metrov. Takúto výnimku nezakladá ani skutočnosť, že samotná miestna komunikácia má len šírku 4 metre, ani tá skutočnosť, že sporná miestna komunikácia nie je osadená značkou „zákaz zastavenia“ alebo značkou „zákaz státia“ a ani tá skutočnosť, že ide o „slepú“ ulicu. Námietky žalobcu v tomto smere nie sú dôvodné. Záver súdu v spornej otázke pod bodom č. 2 je taký, že žalobca bol povinný pri odparkovaní (státí) svojich motorových vozidiel ponechať prejazd v šírke aspoň 3 metre pre každý smer jazdy, t.j. úhrnom 6 metrov. Pokiaľ tak neučinil, porušil ust. § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009Z.z..
K spornej otázke pod bodom č. 3 krajský súd uvádza:
Pre posúdenie toho, či žalobca spáchal priestupok, t.j. či bol zo strany správneho orgánu I. stupňa a následne zo strany žalovaného zákonne uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., keď porušil povinnosť ustanovenú v paragrafe 23 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., je právne irelevantné sa zaoberať uvedenou spornou otázkou pod bodom č. 3, nakoľko prípadný súhlas susedov s konaním žalobcu, ktorý odparkoval motorové vozidlá na spornej parcele č. XXXX/X, k.ú. Z. by odporcu nezbavovalo zodpovednosti za spáchanie uvedeného priestupku. To isté platí i o skutočnosti, či parkovaním motorových vozidiel zabránil žalobca vjazdu vlastníkov susediacej nehnuteľnosti k domovej nehnuteľnosti súpisné číslo XX na parcele číslo XXXX/X, a či títo susedia (rodina E.) majú alebo nemajú povolený vjazd k svojej nehnuteľnosti z ulice D., a či títo susedia k svojej domovej nehnuteľnosti majú zabezpečený iný prístup. Uvedené skutočnosti neboli obsiahnuté ani v skutkovej vete vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku. Uvedená námietka žalobcu tak nie je dôvodná.
K spornej otázke pod bodom č. 4 krajský súd uvádza:
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
Podľa § 40 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.
Tým, že v správnom konaní nebolo vyhovené opakovanej žiadosti žalobcu na odklad konania a odklad vydania rozhodnutia do doby vybavenie sťažnosti žalobcu, ktorú žalobca adresoval bývalému Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, nemohlo ani hypoteticky dôjsť k porušeniu ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Ako už bolo vyššie uvedené, údaje obsiahnuté v katastri nehnuteľnosti sú dôveryhodné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 Katastrálneho zákona). Správny orgán vykonal vo veci rozsiahle šetrenie a jeho závery sú v súlade s údajmi, ktoré vyplývajú z katastra nehnuteľností. Navyše posúdenie, či sporná parcela č. XXXX/X, k.ú. Z. je pozemnou komunikáciou nie je otázkou skutkovou, ale otázkou právnou. Samotným vyjadrením bývalého Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zo dňa 24. septembra 2013 (ktorý uviedol, že spornú parcelu nemožno považovať za miestnu komunikáciu) nemôžu byť správne orgány oboch stupňov viazané, nakoľko nejde o rozhodnutie, ale len o vyjadrenie (§ 40 ods. 1 Správneho poriadku). Naopak, správne orgány oboch stupňov boli povinné vychádzať z údajov pre nich záväzných, ktoré sú obsiahnuté v katastri nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu v tomto smere dôvodnou nie je.
K spornej otázke pod bodom č. 5 krajský súd uvádza:
V súdenej veci je nesporné, že sankcia bola uložená žalobcovi v maximálnej výške 100 euro. Z napádaného rozhodnutia je zrejmé, že v neprospech žalobcu, teda ako priťažujúce okolnosti možno považovať to, že uvedené páchanie priestupku je úmyselným konaním, ktorým žalobca bráni ostatným účastníkom cestnej premávky v slobodnom užívaní predmetnej komunikácie, ktorá je vo vlastníctve mesta Z.. Žalobca svojvoľne využíval komunikáciu pre vlastné účely, čím ostatných obmedzoval. Taktiež je zrejmé a nesporné, že žalobca bol niekoľkokrát zo strany polície upozorňovaný na protiprávnu činnosť a bol viackrát vyzvaný, aby upustil od tohto konania a vozidlo preparkoval, nakoľko toto tvorilo prekážku v cestnej premávke, pričom ani na jednu výzvu žalobca nereagoval a odmietol ju splniť. Celkovo bol žalobca v čase od 1. júna 2012 do dňa 24. augusta 2012 za uvedené páchanie priestupku riešený a priestupok bol zadokumentovaný v desiatich prípadoch. V súdenej veci sa tak jedná o trváci, úmyselný protiprávny stav, ktorý žalobca vytvára už dlhšiu dobu a to už od 1. júna 2012. Taktiež za priťažujúcu okolnosť možno u žalobcu považovať skutočnosť, že z výpisu evidenčnej karty žalobcu je zrejmé, že bol viackrát postihnutý za spáchanie aj iných priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Poľahčujúce okolnosti správne orgány oboch stupňov nezistili žiadne.
Vychádzajúc z uvedeného, i Krajský súd v Trenčíne je toho právneho názoru, že žalobcovi nebolo možné uložiť inú sankciu ako sankciu v maximálnej výške 100 euro.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd sa v žiadnom smere nestotožnil ani s jednou námietkou vznesenou v prejednávanej veci žalobcom.
Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných postupov predchádzajúcich jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správny orgán I. stupňa zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 8/2009 Z.z. a zákona č. 372/1990Zb.. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené je zrejmé, že Krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.