Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-130-2012.pdf
PDF · 107.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/130/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobkyne K. X., N.. X.XX.XXXX, A. M. K., S. XX, zast. Mgr. Alešom Zollerom, advokátom, Považská 4, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanej W. C., N.. X.XX.XXXX, A. M. K., Y. XX, zast. JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom, Zvonárska 8, Košice, v konaní o zaplatenie 11.949,81 eur , takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu JUDr. Pavla Sitára, advokáta v Košiciach trovy konania 1.778,38 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 24.- €, na účet Okresného súdu Košice II, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 9.3.2012 sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 11.949,81 €. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 6.8.2008 poskytla žalovanej bezúročne finančné prostriedky v celkovej sume 360.000.- Sk (11.949,81 €), žalovaná sa zaviazala finančné prostriedky vrátiť, pričom čas splnenia
- vrátenia pôžičky nebol bližšie dohodnutý vzhľadom na vtedy blízky vzťah žalovanej so synom žalobkyne a vzájomnú dôveru. Žalobkyňa svoj záväzok splnila tým, že 6.8.2008 požiadala v pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s. o vykonanie jednorazového príkazu na úhradu sumy 360.000.- Sk v prospech účtu žalovanej. Žalovaná však požičané finančné prostriedky nevrátila a vzhľadom na uplynulú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, aj z dôvodu, že sama žalobkyňa sa ocitla vo finančnej tiesni, dospela žalobkyňa k záveru, že je potrebné ňou požičané peniaze od žalovanej žiadať vrátiť, nakoľko
na ústne výzvy nereagovala, preto bola nútená vyhľadať právnu pomoc. Na výzvu právneho zástupcu žalobkyne na vrátenie predmetnej pôžičky, doručenú žalovanej 5.1.2012, žalovaná nereagovala a doposiaľ svoj dlh nesplnila.
Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz 30.3.2012 pod č. k. 42Ro/142/2012 - 9, proti ktorému podala v zákonnej lehote žalovaná odpor. V odôvodnení namietala, že peňažné prostriedky, ktoré boli prevedené žalobkyňou na jej účet, neboli pôžičkou pre ňu, ale mali slúžiť na splatenie dlžôb P. X.- syna žalobkyne, s ktorým v tom čase žalovaná žila. Tvrdila, že všetky peniaze, ktoré boli prevedené 6.8.2008 na účet žalovanej boli použité na úhradu dlhov syna žalobkyne, z toho dôvodu uvedené dlžnú sumu by mal vyplatiť žalobkyni jej syn, lebo žalovaná z toho nemala žiaden osoh. Žalovaná v odpore vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na § 100 OZ vzhľadom na to, že od
prevodu finančných prostriedkov z účtu žalobkyne na účet žalovanej 6.8.2008 až dňa 5.1.2012 prevzala predsúdnu výzvu, prešli 3 roky a 5 mesiacov a tak podľa nej premlčacia doba uplynula najskôr dňa 7.8.2011, ale v tejto lehote si žalobkyňa svoje právo neuplatnila, čím došlo k premlčaniu celého jej nároku.
Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu predložila súdu vyjadrenie k odporu. Tvrdila, že obrana žalovanej spočíva v popieraní zmluvy o pôžičke a tá je účelová a nepravdivá. Dôvodom poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanej bolo pomôcť jej rýchlejšie splatiť inú pôžičku, pretože mala v úmysle vziať si ďalší úver, čo bolo nemožné kvôli existencii skoršieho nesplateného úveru, taktiež skutočnosť, že žalobkyňa považovala v tom čase žalovanú za dôvernú a blízku osobu, o ktorej čestnosti nemala pochybnosti. Žalobkyňa poprela, aby poskytnuté peňažné prostriedky žalovanej mali slúžiť na úhradu dlhov jej syna, pretože ak by jestvoval k tomu dôvod, tak by realizovala žalobkyňa sama úhradu zo svojho účtu v prospech prípadných synových veriteľov. Poukázala na to, že ak žalovaná hodnoverne preukáže, že čo len časť poskytnutej dlžnej sumy použila na úhradu nejakého dlhu syna žalobkyne, v takom rozsahu žalobkyňa je pripravená vziať žalobu späť, avšak žalovaná zneužíva existenciu vzťahu medzi ňou a synom žalobkyne v úmysle vyhnúť sa povinnosti vrátiť požičané peniaze. V danom prípade podľa žalobkyne nemožno plynutie premlčacej doby spájať so samotným vznikom záväzkového vzťahu (pôžičky). Premlčacia doba v žiadnom prípade neplynie od poskytnutia žalovanej sumy na účet žalovanej a vzhľadom na uvedené námietku premlčania považovala žalobkyňa za neopodstatnenú s poukazom na ust. 563 a 102 OZ a na doručenú výzvu na plnenie žalovanej.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženými a vyžiadanými listinami, výsluchom svedka P. X. a rozhodol vo veci v neprítomnosti žalovanej v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., po zistení tohto skutkového stavu:
Z výpovede žalobkyne pred súdom vyplynulo, že so žalovanou sa spoznali, keď bola priateľkou jej syna P. M. T.. XXXX, v tom čase žalovaná mala motorové vozidlo na leasing, chcela ho splatiť, aj vyrovnať úver v Slovenskej sporiteľni, potrebovala sumu 360.000.- Sk a žalobkyňa jej chcela pomôcť, z toho dôvodu jej tie peniaze požičala tým, že vybrala sama spotrebný úver v Slovenskej sporiteľni v sume 500.000.- Sk na rekonštrukciu bytu, lebo v tom čase vymenila byt, zároveň založila 3-izbový byt na S. ulici, aby jej poskytli úver. O prevzatí uvedenej sumy nespísali žiadne potvrdenie a poskytla žalovanej tie peniaze prevodom zo svojho účtu na jej účet, ktorého číslo jej poskytla žalovaná a bola aj osobne prítomná pri prevode peňazí v Slovenskej sporiteľni dňa 6.8.2008. Žalobkyňa tvrdila, že jej
syn Adam mal vedomosť o tejto pôžičke pre žalovanú, lebo o tom spolu hovorili, keď jeden čas žalovaná u nich aj bývala. Konkrétny dátum vrátenie pôžičky nebol medzi nimi dohodnutý, t.j. čas vrátenia pôžičky. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaná popiera, že išlo o pôžičku, ale ona nemala peniaze na to, aby niekomu len tak darovala 360.000.- Sk. Argumentovala aj tým, že nevychádzala dobre so svojim synom a žalovanú si obľúbila práve preto, že pod vplyvom žalovanej sa syn zmenil a komunikoval už s ňou v tom čase. V súčasnosti už nie je v kontakte so synom Adamom a z toho dôvodu nemá ani vedomosť, z akých dôvodov a kedy sa rozišli so žalovanou. Tvrdila, že so žalovanou sa bavili telefonicky o tej pôžičke a žalovaná uviedla, že nemôže peniaze vrátiť, pretože spláca podlžnosti, ktoré mali spolu so synom žalobkyne. Žalobkyňa nemala vedomosť o žiadnych dlhoch svojho syna, preto nemala ani dôvod poskytnúť žalovanej peniaze na dlhy syna,. Ak žalovaná má nejaké podlžnosti s jej synom, tak si to má vybaviť s ním a nie so žalobkyňou.
Z výpovede žalovanej vyplynulo, že v r. 2005 nadviazala známosť so synom žalobkyne, asi po ročnej známosti sa nasťahovala k ním do bytu na A.Á. ulici, kde bolo vysoké nájomné a podľa dohody mala prispievať sumou 3.000.- Sk na nájomné a stravu a syn žalobkyne Adam 2000.- Sk mesačne, ale za P. niekedy uhradila žalobkyni platby ona, pretože bol nezamestnaný. Žalobkyňa sa podľa nej zadlžila kreditnými kartami, nemala z čoho žiť a keď syn žalobkyne opäť dal výpoveď z práce po 2-mesačnej dobe, tak 15.11.2008 odišla od neho. Syna žalobkyne vyhľadávali v byte exekútori, nevedela sa bližšie vyjadriť o aké konkrétne exekúcie u neho išlo. Poukázala na to, že platila za syna žalobkyne exekútorom a taktiež mu poskytla 10.000.- Sk na vyplatenie právnika v čase, keď bol žalovaný z ublíženia na zdraví, nepamätala si obdobie a doklady o tom k dispozícii nemala. Žalovaná potvrdila, že žalobkyňa poukázala na jej osobný účet sumu 360.000.-Sk, ale medzi nimi nedošlo k dohode o tom, že ide o pôžičku pre
žalovanú a že ona ju bude splácať. Žalobkyňa si bola vedomá toho, že za tie roky, čo žila žalovaná s jej synom, sa dostala do finančných problémov, preto sa rozhodla jej pomôcť, ale bremeno celej tej pôžičky mal vlastne niesť syn žalobkyne Adam, ktorý mal splácať dlh žalobkyni. Syn žalobkyne tvrdil žalovanej, že posiela matke peniaze, aby sa o to nezaujímala žalovaná. Opätovne namietala premlčanie žalovaného nároku, ako aj skutočnosť, že zamestnávatelia syna žalobkyne poukazovali jeho mzdu na osobný účet žalovanej, ktorá mu potom odovzdávala výplatu, keďže sa obával kvôli exekúciám mať vlastný osobný účet. Žalovaná poukazovala aj na to, že v súžití rodiny žalobkyne mala vysoké výdaje aj na syna žalobkyne tým, že platila nájomné, aj zabezpečovala stravu, avšak časom zistila, že žalobkyňa neplatila z týchto peňazí nájomné, platila si iné účty a v byte boli nedoplatky na nájomnom, z toho dôvodu bola žalobkyňa nútená vymeniť väčší byt na A. za menší byt na S., ktorý bol už v jej osobnom vlastníctve. Žalovaná sa týmto spôsobom zadlžila v rodine žalobkyne. Argumentovala aj tým, že syn žalobkyne bol gamblér a on ju priviedol do finančných ťažkostí. Trvala na tom, že finančné prostriedky boli vlastne pôžičkou pre syna žalobkyne. Vyjadrila pochopenie, že žalobkyňa nevie dostať od syna tieto peniaze, ale pre ňu je to uzavretá vec. Zadlžila sa pri synovi žalobkyne, ktorý mal exekúcie, nevedel si požičať financie na svoje meno a preto všetko figurovalo na jej meno (splátkové karty Celelem, I., C., S. E. P. W..), a keď mu poskytla peniaze, on ich prehral, nemali potom z čoho žiť a platiť všetko, postupne vyberala z kariet peniaze a dala ich synovi žalobkyne, aby mala od neho pokoj a mohla kľudne spať, pretože bol agresívny. Tvrdila, že v auguste 2008 ihneď po poukázaní sumy 360.000.- Sk od žalobkyne všetko povyplácala, čo sa zadlžila pri synovi žalobkyne behom jedného mesiaca august 2008.
Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zastávala názor, že s peniazmi poskytnutými žalovanej nakladala žalovaná dobrovoľne a ak má sama pohľadávky voči synovi žalobkyne Adamovi, mala si ich uplatniť, ale svoje záväzky by si mala splniť voči žalobkyni, ktorá jej peniaze poskytla. Trvala na tom, že išlo o pôžičku žalovanej a poprela možnosť premlčania uplatneného nároku v 3 ročnej lehote.
Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere č. 0448673756 zo dňa 4.8.2008 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalobkyňou ako dlžníkom súd zistil, že žalobkyni bol poskytnutý splátkový úver 500.000.- Sk na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti .
Z výpisu zo sporožirového účtu žalobkyne č. 0443602967/0900 z 31.8.2007 od Slovenskej sporiteľne, a.s. súd zistil, že dňa 6.8.2008 bol vykonaný jednorazový príkaz na úhradu sumy 360.000.- Sk na účet č. 0447205192/0900 s názvom W. K.. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie Slovenskej sporiteľne, a.s. z 19.11.2012 na výzvu súdu, t.j., že z účtu žalobkyne boli zaslané finančné prostriedky vo výške 360.000.- Sk na účet žalovanej, s ktorým účtom mohla disponovať iba majiteľka účtu, t.j. W. C.. Z predloženého výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2008 vyplynulo, že dňa 6.8.2008 bol vykonaný bezhotovostný vklad z účtu K. X. Č.. 0443602967/0900 vo výške 360.000.- Sk a následne v tento mesiac boli vykonané viaceré hromadné príkazy na úhradu rôznych súm a taktiež výber kartou od 1000.- Sk do 10.000.- Sk, a z tohto výpisu je zrejmé, že žalovanej boli poukazované úhrady pravidelne mesačne od spoločnosti Exisport.
Z vyjadrenia spoločnosti Exisport s r.o. v Košiciach z 21.11.2012 bolo preukázané, že P. X. bol zamestnaný v tejto spoločnosti od 1.10. do 6.12.2007 a od 1.1.2008 do 31.3.2008, ktorý nahlásil zamestnávateľovi na zasielanie jeho výplaty účet č. 044720592/0900 a nikdy nereklamoval, aby mu nebola výplata doručená. Zároveň o tom uvedená spoločnosť predložila výpisy z bežného účtu, v ktorých sú zrejme príkazy na úhradu mzdy p. X. poukázaním na účet č. 044720592/0900 za celé obdobie trvania jeho pracovného pomeru v tejto spoločnosti.
Súd vykonal výsluch P. X. ako svedka pred dožiadaným Obvodním soudem pro Prahu 10. Svedok vypovedal, že žil so žalovanou v spoločnej domácnosti a ich vzťah trval asi 2 a pol roka najprv na Bernolákovej 16, neskôr na S. XX M. K. a náklady spojené s bývaním hradili spoločne, pretože nikto s nimi v spoločnej domácnosti nebýval. Svedok potvrdil, že jeho výplata chodila na účet do banky na meno žalovanej a z neho hradili náklady spoločnej domácnosti, ktorých výšku si nepamätal, ani obdobie, aj nákupy vykonávali so žalovanou spoločne, pretože žalobkyňa - matka svedka bývala v Novom meste nad Váhom. Svedok potvrdil, že žalobkyňa poskytla žalovanej finančné prostriedky vo výške 11.949,81
€ v roku 2008, že žalovaná mala pôžičku v Slovenskej sporiteľni, pretože si kúpila auto a aj úverové karty, dlhy sa im nahromadili a neboli schopní ich splácať a žalovaná preto komunikovala s jeho matkou a tá jej peniaze požičala, čo sa svedkovi nepáčilo, pretože v tom čase ich vzťah prechádzal krízou a po požičaní peňazí ich vzťah aj skončil. Pôžička bola pre žalovanú s tým, že ju využije na vyrovnanie dlhov na úverových kartách, pôžičke a úver, ktorý mala žalovaná dohodnutý na 15 rokov, jeho mesačná splátka činila 4 alebo 5 tisíc Sk a na jeho splácaní sa podieľal aj svedok, pretože jeho výplata chodila na účet žalovanej. Či žalovaná použila požičanú sumu 11.949,81 € na splátku úveru alebo nie, to sa vyjadriť
nevedel, ani k tomu, na aký účel v skutočnosti použila pôžičku od jeho matky žalovaná. Žiadne jeho dlhy alebo exekúcie žalovaná z pôžičky nevyplatila, lebo v období rokov 2006 až 2008 mal iba jednu exekúciu za dlžné platby T-mobile a tú uhradili zo spoločných prostriedkov a v období, keď nemal prácu, žiadne splátky exekútorovi nehradili, len v období, keď prácu mal a keď jeho plat chodil na účet žalovanej, ku ktorému on nemal žiaden prístup, taktiež ani ku karte. Aj keď pracoval brigádnicky, odovzdal peniaze v hotovosti žalovanej. Svedok poprel, aby dôvodom exekúcií bola jeho závislosť na výherných automatoch, pretože hral iba vtedy, keď na to peniaze mal, pričom žalovaná hrala spolu s ním v čase, keď bol zamestnaný v bare, kde boli výherné automaty. Svedok vyjadril názor, že žalovaná si dohodla pôžičku s jeho matkou preto, že vedela, že jej pomôže a žalovaná počítala s tým, že tie peniaze nikdy nevráti.
Súd právne posúdil vec najmä podľa týchto ustanovení zákonov:
V zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Z citovaného ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je predovšetkým určenie predmetu pôžičky a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa poukázala dňa 6.8.2008 sumu 360.000.- Sk, t.j.11.949,81 € z účtu č.0443602967/0900 v Slovenskej sporiteľni, a.s. na účet žalovanej č. 0447205192/0900 vedený v Slov. sporiteľni, a.s., ako pôžičku. V konaní nebol preukázaný iný účel poukázania tejto sumy žalobkyňou žalovanej. Aj keď žalovaná popierala, že nešlo o pôžičku pre ňu, ale pre syna žalobkyne na vyrovnanie jeho dlhov, svoje tvrdenie žiadnym relevantným spôsobom počas konania nepreukázala. Peniaze zaslané žalobkyňou totiž nesporne prevzala, aj použila, na aký účel, to už nedokladovala. Žalovaná tak neuniesla procesnú dôkaznú povinnosť na preukázanie tvrdenej skutočnosti, že nedošlo k pôžičke.
Súd považoval za preukázané z výpovedí žalobkyne a svedka P. X., že žalobkyňa požičala žalovanej čiastku 360.000.- Sk na vyplatenie jej záväzkov tým, že poukázala dohodnutú sumu dňa 6.8.2008 na jej účet, ako bolo preukázané zo zhodných výpovedí účastníčok konania, aj z výpisov z ich účtov. Účastníčky si nedohodli termín vrátenia pôžičky, ako je zrejmé z ich zhodných prejavov. Aj keď telefonicky komunikovali o poskytnutých peniazoch, nezhodli sa na tom, kedy ku komunikácii došlo a vôbec ani netvrdili, aby sa dohodli na dobe splatnosti pôžičky.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd z úradnej povinnosti preskúmal splnenie zákonných podmienok premlčania uplatneného nároku žalobkyne.
Podľa ust. §100 ods.1, 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ust. §101 ods.1 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z cit. zák. ustanovení vyplýva, že všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo (objektívne posudzované) vykonať, teda uplatniť po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Všeobecná trojročná premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky, či pre nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Z toho treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol ( z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. O plnenie dlhu mohol teda požiadať hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky.
Žalobkyňa preukázateľne až dňa 5.1.2012 vyzvala žalovanú písomne na úhradu dlhu z pôžičky do 30 dní od doručenia výzvy, t,j, už po uplynutí 3-ročnej lehoty na vymáhanie dlhu. V danom prípade premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyne začala plynúť odo dňa nasledujúceho po poskytnutí pôžičky, teda dňom 7.8.2008. Žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie istiny 11,949,81 eur návrhom podaným na súde až dňa 9.3.2012, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby (premlčacia doba uplynula dňom 7.8.2011) a preto vznesená námietka premlčania žalovanou bola opodstatnená.
Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže vznesením námietky premlčania zo strany žalovanej došlo k zániku súdnej vymáhateľnosti nároku žalobkyne, ktorý nemožno žalobkyni priznať.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešná žalovaná má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.
Aj keď advokát zastupujúci žalovanú trovy konania vyčíslil, nezbavuje to súd povinnosti preskúmať správnosť vyčíslenia trov a priznať mu ich v prislúchajúcej výške.
Žalovaná žiadala priznať náhradu trov konania v celkovej výške 2.486,05 € . Súd po preskúmaní vyčíslených trov žalovanej, ktoré si uplatnila prostredníctvom advokáta, priznal žalovanej odmenu za zastúpenie advokátom Q.. B.T. W. za 3 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaniach 26.9.2012 a 30.10.2013), z toho jeden úkon po 287,14 €, k týmto úkonom režijný paušál 2 x 7,63 € a 1 x 7,81 €, v zmysle §§ 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. a/, c/ a 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Súd nepriznal odmenu advokátovi za odpor proti platobnému rozkazu, nakoľko ten podala na súd žalovaná 18.4.2012, kedy ešte
nebola zastúpená advokátom. Tiež nepriznal súd odmenu za dožiadanie výsluchu do ČR dňa 1.7.2013, keďže nejde o podanie vo veci samej, ale procesný návrh týkajúci sa dokazovania.
Trovy právneho zastúpenia žalovanej predstavujú sumu 884,49 €. Nakoľko Q.. B. W. Q. W. F., B. V. W. M. B. B. L.. §. XX Y.. X E.. M.. aj 20% DPH k priznanej odmene a náhradám v sume 176,89 € ( 3 x287,14 € + RP 2x7,63 € a 1x 7,81 € x 20%).Trovy konania žalovanej vrátane súdneho poplatku za odpor 717 € tak činia čiastku 1.778,38 €.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. neúspešná žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej trovy konania v celkovej výške 1.778,38 € na účet JUDr. Pavla Sitára, advokáta v Košiciach, č. účtu 100103007/1111 v Uni Credit bank Slovakia, a.s., pobočka Mlynská ulica, ktorý žalovanú v konaní zastupoval.
V zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Pri rozhodovaní o tom, ktorý z účastníkov a v akom rozsahu je povinný nahradiť štátu jeho trovy konania, je rozhodujúci výsledok konania. Je irelevantné, na podnet koho alebo na preukázanie kým tvrdených skutočností, bolo dokazovanie nariadené. S prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie a skutočnosť, že žalobkyňa bola neúspešná v konaní, súd jej uložil povinnosť nahradiť štátu trovy, ktoré v konaní vznikli vyplatením sumy 24 eur za správu Slovenskej sporiteľne, a.s. o pohybe na účtoch účastníčok konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.