Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/139/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. M. nar. XX.X.D. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov: L. M. nar. XX.XX.D. bývajúcej v V. W. T. G.. Č.. XX a Y. M. nar. XX.X.D. bývajúceho v V. W. M. W. Č.. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 31.1.2013 č.k. -80 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvyšuje výživné otca pre mal. L. M. nar. XX.X.D. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -41 z 9.6.2008 z 265,55 na 360 € mesačne od 1.9.2012 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého.

Dlžné výživné 395,85 € za obdobie od 1.9.2012 do 31.1.2013 zaväzuje otca zaplatiť naraz v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -41 z 9.6.2008 z 265,55 € na 320 € mesačne od 1.9.2012 do budúcna, ktoré otcovi uložil platiť vždy k 1. dňu toho ktorého mesiaca vopred matke maloletého. Dlžné výživné 195,85 € za obdobie od 1.9.2012 do 31.1.2013 povolil otcovi splatiť v mesačných splátkach po 40 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok matke maloletého dieťaťa.

Rozhodol tak na základe návrhu matky, ktorým sa domáhala, aby súd zvýšil výživné od otca pre maloleté dieťa z 265,55 € na 400 € mesačne od 1.9.2012 do budúcna s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa spočívajúca v náraste nákladov spojených s jeho výchovou a výživou. Z vykonaného dokazovania zistil, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletému bola upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -41, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.7.2008. Uvedeným rozsudkom bolo manželstvo rodičov mal. L. rozvedené, maloletý na čas po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 8.000 Sk (265,55 €) mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -34 zo 14.5.2010 bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného na mal. L. od 1.9.2009 a zamietnutý návrh na určenie výživného na tvorbu úspor za obdobie od 1.9. do 30.9.2010. Súčasne bolo určené výživné na tvorbu úspor pre mal. L. 50 € mesačne od 1.10.2009 do budúcna a dlžné výživné na tvorbu úspor 350 € bol otec zaviazaný uhradiť na určený účet do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, čím bol zmenený výrok rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.6.2008 sp.zn. . Na základe odvolania matky Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -65 z 18.4.2011 potvrdil rozhodnutie súdu o zamietnutí návrh na zvýšenie bežného výživného a zmenil rozsudok vo

výroku o určení výživného na tvorbu úspor tak, že zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor pre mal. L. 200 € mesačne od 1.10.2009 do budúcna. Z vykonaného dokazovania ďalej súd zistil a mal za preukázané, že od poslednej úpravy bežného výživného rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -41, právoplatným 14.7.2008, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch rodičov. U otca došlo k zvýšeniu jeho priemerného mesačného zárobku z 1.740 € na 3.070,50 € a matke sa zvýšil priemerný mesačný zárobok z 803 € na 1.156 €. Konštatoval, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane mal. L., ktorý v čase poslednej úpravy výživného navštevoval 1. ročník základnej školy a od septembra 2012 prešiel na druhý stupeň základnej školy do 6. ročníka, v dôsledku čoho sa zvýšili náklady spojené s jeho školskou dochádzkou, mimoškolskými aktivitami a v neposlednej miere nastala zmena pomerov týkajúca sa všeobecne jeho rastom, fyzickým a psychickým vývojom. Na základe takto vyhodnoteného vykonaného dokazovania a podľa ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine konajúci súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného v danom prípade je dôvodné a zvýšil výživné na 320 € mesačne od 1.9.2012. Pri určení tejto výšky výživného zohľadnil aj skutočnosť, že otec bol zaviazaný prispievať na tvorbu úspor mal. L. 200 € mesačne, zohľadnil životnú úroveň otca maloletého dieťaťa vychádzajúc zo zákonného ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. U matky zohľadnil okolnosť, že táto svojou osobnou starostlivosťou zabezpečuje výchovu maloletého dieťaťa, pričom neprihliadol na jej výdavky spojené so splátkou spotrebného úveru, z ktorého finančné prostriedky podľa jej vyjadrenia použila na úhradu svojich dlhov a úhradu dovolenky. Pri výpočte dlžného výživného za posudzované obdobie, t.j. od 1.9.2012 do 31.1.2013 započítal otcom preukázané plnenia spočívajúce v zakúpení potrieb pre mal. L. mimo bežného výživného - nákup obuvi, papuče, biopapuče, lyžiarskej bundy, nohavice, teplákovú súpravu v celkovej výške 60,57 €. Nezohľadnil výdavky otca zdokladované za obdobie pred podaním návrhu matkou na zvýšenie výživného i po podaní návrhu matkou na zvýšenie výživného, na športové aktivity, ubytovanie počas styku otca s maloletým, nakoľko tieto výdavky vyhodnotil ako výdavky nesúvisiace s výživným. Takto vypočítané výživné povolil otcovi uhradiť v splátkach po 40 € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. S rozhodnutím vyslovila nesúhlas napriek tomu, že súd prvého stupňa podľa jej názoru riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, porovnal pomery v čase poslednej súdnej úpravy s pomermi v čase rozhodnutia, nesprávne však rozhodol o rozsahu zvýšenia výživného. Poukázala predovšetkým na skutočnosť, že v čase poslednej súdnej úpravy bol maloletý vo veku siedmich rokov a v súčasnosti má 12 rokov, je v období intenzívneho psychického a fyzického rastu, jeho odôvodnené potreby sú v niektorých oblastiach väčšie ako odôvodnené potreby dospelého človeka. Z uvedených dôvodov vyslovila presvedčenie, že zvýšenie o 54,45 € nie je úmerné zmene pomerov, ktorá od poslednej úpravy nastala a nie je úmerné ani zvýšeniu priemerného mesačného zárobku otca, ktorý v čase poslednej súdnej úpravy mal priemerný mesačný zárobok 1.740 € a v čase rozhodnutia bol jeho priemerný mesačný zárobok 3.070,50 €, čo je nárast o 1.330,50 €. Z uvedeného dôvodu považuje návrh na zvýšenie výživného na 400 € mesačne za dôvodný a plne akceptovateľný bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom znížila životná úroveň otca. Matka súčasne navrhovala zmeniť výrok v časti spôsobu zaplatenia dlžného výživného tak, že otec je povinný zaplatiť dlžné výživné naraz v zmysle ust.

K odvolaniu matka sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny a zákonný. Nesúhlasil s odvolacími dôvodmi matky a určené výživné 320 € považuje za primerané s ohľadom na zistené skutočnosti s tým, že v plnom rozsahu pokrýva všetky odôvodnené potreby mal. L.. Konštatoval, že matka počas súdneho pojednávania nepredložila žiaden konkrétny preukázateľný dôkaz o zvýšení nákladov spojených s výživou a výchovou maloletého a samotné zvýšené príjmu nie je možno samo osebe považovať za zmenu pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom za predpokladu, že by potreby dieťaťa sa podstatným spôsobom nezvýšili. V súvislosti s určeným výživným poukázal aj na skutočnosť, že okrem výživného prispieva otec na tvorbu úspor 200 € mesačne od 1.10.2009 do budúcna na základe rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -34 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. z 18.4.2011.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že odvolanie matky je opodstatnené.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd ja na starostlivosť rodičov o domácnosť. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Výživou dieťaťa je zaobstaranie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný, telesný a duševný vývoj. Práve na výživné je osobným právom dieťaťa. Pri určení konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti musí súd zohľadniť zákonom predpísané kritériá. Základom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov a odôvodnené potreby oprávneného. Platí zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Osobná starostlivosť o dieťa sa zohľadňuje pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť je prvoradá, preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdavky rodičov. Pri posudzovaní odôvodnených potrieb dieťaťa konajúci súd vychádza z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na ich úhradu, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Zmenou pomerov v zmysle zák. ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, správne rozhodol o počiatku vyživovacej povinnosti otca voči mal. L., ale nesprávne určil rozsah výživného, preto podľa zmenil rozsudok v tejto časti

tak, že zaviazal otca prispievať na výživu mal. L. 360 € mesačne, ktoré je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúcej zásady primerané jeho odôvodneným potrebám a zohľadňuje reálne príjmové a majetkové pomery otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bude schopný zo svojho čistého priemerného mesačného zárobku bez akéhokoľvek finančného zaťaženia naďalej udržať si svoj doterajší životný štandard, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil mal. L. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd poukazuje na odôvodnené potreby mal. L., ktorý je vo veku intenzívneho fyzického rastu a psychického vývoja, preto jeho potreby sú rozhodne vyššie, ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné 360 € bude dostatočne zohľadňovať mieru jeho nevyhnutných potrieb, ktorú dopĺňa matka, a to tak finančne, ako aj svojou osobnou starostlivosťou. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné na 360 €, čo vzhľadom k zmene pomerov, ktoré nastali u maloletého dieťaťa ako aj u otca, považuje za primerané a dostatočné. Odvolací súd podľa ust. zmenil aj napadnutý výrok rozsudku o dlžnom a spôsobe zaplatenia dlžného výživného tak, že dlžné výživné 395,85 € za obdobie od 1.9.2012 do 31.1.2013 zaviazal otca zaplatiť naraz v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia v zmysle ust. , podľa ktorého ak súd uloží v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dodáva, že vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu a osobných pomeroch otca, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok a dlhšej doby splatnosti aj preto, že z hľadiska záujmov maloletého sa javí byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené čo najskôr, čím sa umožní lepšie využitie finančných prostriedkov v prospech maloletého. Pre úplnosť dodáva, že matka pri uspokojovaní potrieb súvisiacich so starostlivosťou o maloletého tiež nebola zvýhodňovaná splátkami, ale musela ich uspokojovať postup tak, ako vznikali.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.