Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-216-2013.pdf
PDF · 78.65 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/216/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. F. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov: P. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. na K. Q. č. X a F. F. nar. X.X.XXXX bývajúceho v O. č. XXX v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.4.2013 č.k. 45P 287/2012-64 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. K. zo sumy 130 € na 200 € mesačne od 31.8.2012, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 31.8.2012 do 30.4.2013 560 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne. Poukázal na to, že od predchádzajúcej úpravy výživného nedošlo k zmene pomerov, pretože uplynulo krátke obdobie, nezvýšili sa odôvodnené potreby maloletého a nezmenili sa pomery na strane matky. Uviedol, že matka má stály mesačný príjem 385 € a poberá prídavky na deti 50 € mesačne. V súvislosti so zvýšenými nárokmi na diétu pre maloletého, ktorý je alergik na lepok poberá príspevky na diétne stravovanie ako na ťažko zdravotne postihnutú osobu, teda nemá žiadne kompenzované zvýšené výdavky na jeho výživu. Matka platí podnájom 3-izbového bytu údajne 400 €, pričom nie je zrejmé, prečo býva sama s jedným dieťaťom v 3-izbovom byte, keďže by jej postačoval aj menší 2-izbový, preto výdavky na ich strane v takom rozsahu sú výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, teda súd ich nemal zohľadňovať. Uviedol, že sám je zdravotne postihnutý, dlhodobo trpí cukrovkou, ktorá sa zhoršuje a v jeho veku už narastajú komplikácie v súvislosti s touto chorobou. Z toho dôvodu mu bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý má byť určený na kompenzáciu jeho potrieb. Jeho plat u zamestnávateľa sa nezmenil a zvýšený príjem za minulý rok mal z dôvodu mimoriadnych odmien. Rozsudok prvostupňového súdu považuje za nesprávny a nezákonný, pretože zvýšené výživné je pre neho neprijateľné a neprimerané, nad rámec jeho možností a schopností. Za nesprávny považuje postup súdu, ktorý zohľadnil jeho invalidný dôchodok ako jeho príjem, pretože tento mu bol priznaný na kompenzáciu dôsledkov jeho ochorenia. Vzhľadom na zhoršujúci zdravotný stav potrebuje dopravu motorovým vozidlom a z úveru si zabezpečil staršie ojazdené motorové vozidlo. Konštatoval, že tiež má zvýšené výdavky na stravu, lieky, zdravotné pomôcky, ktoré pravidelne používa. Namietol, že výdavok na ojazdené motorové vozidlo, ktoré mu napomáha udržať jeho zdravotný stav, súd neuznal ako nevyhnutný a špecifikoval jeho pravidelné mesačné výdavky a to výživné 130 €, výdavky na bývanie 180 €, má výdavky na diétnu stravu, základné ošatenie, obuv 160 €, výdavky na splátky úveru 160 €, výdavky na prevádzku motorového vozidla 50 €. Konštatoval, že jeho priemerný príjem za predchádzajúci rok nezodpovedá tomu, čo reálne zarába, pretože bez výnimočných odmien jeho skutočný čistý mesačný príjem predstavuje 515 €, z čoho výživné 200 € mesačne nie je schopný uhrádzať, pretože by si musel pravidelne požičiavať.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne v dôsledku zvýšených odôvodnených potrieb maloletého a zlepšením zárobkových pomerov otca. Uviedla, že v prvostupňovom konaní bol preukázaný priemerný mesačný príjem otca, ako aj opodstatnené mesačné výdavky na maloletého. Skutočnosť o zlej finančnej situácii alebo vývoji ekonomiky na trhu nie je možné z objektívnych dôvodov v súčasnosti preukázať a nie je možné ani odvolávať sa na ne ako na skutočnosti, ktoré nenastali, ale sa len predpokladajú. V prvostupňovom konaní bolo preukázané, že jej príjem nepostačuje na pokrytie nákladov, ktoré opodstatnene musí mesačne vynakladať na základné potreby maloletého a tieto finančné prostriedky z výživného slúžia výlučne na úhradu nákladov spojených s potrebami maloletého. Maloletý od septembra 2013 navštevuje strednú školu, okrem toho trpí zdravotným postihnutím, preto sú jeho odôvodnené potreby zvýšené a zvýšené výživné je v súlade s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca v súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, keďže vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami a pri prepočte výšky výživného sa neberú do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, napríklad splátky úveru ako výdavok na prevádzku motorového vozidla a podobne.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zasadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, t.j. ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ako aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že u mal. K. došlo od poslednej úpravy výživného k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcich zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, nakoľko jeho odôvodnené potreby sa podstatným spôsobom zvýšili v dôsledku jeho veku, rastu a školskej dochádzky, nakoľko od septembra 2013 sa stal študentom strednej školy, je vo veku intenzívneho rastu a rozvoja v dôsledku čoho jeho odôvodnené potreby sú nepochybne vyššie ako dospelého človeka a najmä s prihliadnutím na jeho zhoršený zdravotný stav, v súvislosti s čím sú jeho odôvodnené potreby značne zvýšené. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa aj z vyššie uvedených úvah vyplývajúcich z citovaných zákonných ustanovení Zákona o rodine odvolací súd dospel k presvedčeniu, že zlepšené pomery na strane otca v súvislosti s vyplácaním invalidného dôchodku umožňujú, aby otec prispieval na výživu maloletého zvýšeným výživným v rozsahu ako rozhodol súd prvého stupňa. Zvýšené výživné súdom prvého stupňa zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného a zohľadňuje osobnú starostlivosť matky o maloletého, ako aj aktuálne príjmy rodičov. Otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal v rámci konania a svojho rozhodnutia. Súd prvého stupňa rovnako správne zvýšil výživné od 31.8.2012, t.j. od podania návrhu a najmä s prihliadnutím na tú podstatnú okolnosť, že mal. K. od 1.9.2013 sa stal študentom strednej školy, správne vyčíslil aj dlžné výživné a spôsob jeho zaplatenia. Vo vzťahu k výroku o povolení splátok dlžného výživného otcovi dieťaťa odvolací súd poukazuje na ust. § 160 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa výživného a to predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že aj výška splátok dlžného výživného určená súdom prvého stupňa je primeraná pomerom otca, výške dlžného výživného a neznevýhodňuje oprávnené maloleté dieťa.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, resp. doplnil na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa vyššie uvedené dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.