Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/432/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu NOLVER, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Gerlachovská č.30, proti žalovanému BLUE ART CASSOVIA s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sliačska č.10, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 2.7.2013 č.k. -18 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránil prechodu a prejazdu po jestvujúcej prístupovej ceste vedúcej po parcele L.- V. Č..XXXX/X, L.-V. Č..XXXX/X, L.-V. Č..XXXX/X, K. D. L.-V. Č..XXXX/X Q. U. M. Č.. XXXX kat. úz. U. Ť. a to prechodu a prejazdu za účelom prístupu k nehnuteľnosti - stavbe „E. D.“, ktorá stojí na parcele L.-V. Č..XXXX, zapísanej na LV č.XXXX kat. úz. U. Ť., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň súd uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia o predbežnom opatrení, podať na Okresnom súde Košice I voči žalovanému návrh na určenie existencie vecného bremena s eventuálnym návrhom na zriadenie vecného bremena v podobe práva cesty podľa ust. .

Uznesenie odôvodnil tým, že vychádzajúc z dôvodov návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj z predložených dôkazov, najmä z listov vlastníctva, kópie katastrálnej mapy s prekrytím orto- foto mapy dotknutého územia konštatoval, že žalobca osvedčil základné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia a to jednak pravdepodobnú dôvodnosť svojho nároku - t.j. existenciu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez parcely žalovaného po existujúcej spevnenej prístupovej ceste, eventuálne právo žalobcu ako vlastníka stavby, ktorý nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku, na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty a jednak osvedčil aj naliehavosť situácie; z predloženej písomnej komunikácie medzi účastníkmi konania bolo zrejmé, že žalovaný mieni učiniť faktické kroky (vytvorenie technickej prekážky prístupu), ktoré by mohli predstavovať zásah do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Ohľadom charakteru povinnosti, ktorej uloženia sa žalobca návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal, súd uviedol, že z návrhu je zrejmý aj vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Za situácie, keď už došlo k neoprávnenému zásahu do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že okrem určovacej žaloby smerujúcej k zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností má oprávnená osoba nárok aj na podanie tzv. zdržovacej žaloby a to v prípade, keď je jeho právo buď vážne ohrozené alebo tretia osoba do jeho práva už neoprávnene zasahuje. Tento nárok je spravidla vyjadrený povinnosťou žalovaného niečo trpieť alebo sa niečoho zdržať. Ide o žalobu na ochranu výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vychádzajúc z uvedeného sa súd stotožnil aj charakterom povinnosti, uloženia ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal, v súlade s ust. . V závere dôvodov súd prvého stupňa poukázal na ust. a konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a ďalšie dôvody nariadenia už neuvádza.

Proti tomuto uznesenie podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa na základe podaného návrhu a ponúknutých dôkazných prostriedkov mal nedostatočne osvedčený skutkový stav veci, pričom vec nesprávne právne vyhodnotil. Nedostatočné osvedčenie skutkového stavu má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa v odôvodnení vôbec neuviedol, z akého titulu by mal žalobca nadobudnúť vecné bremeno (napr. vydržaním). Už len samotná absencia dôvodu osvedčenia nároku žalobcu má za následok nepreskúmateľnosť predbežného opatrenia. Podľa jeho názoru osvedčenie titulu nadobudnutia vecného bremena žalobcom je v tomto prípade najvýznamnejšia skutočnosť. Ak by žalobca na základe zmluvy, závetu alebo vydržania osvedčil nadobudnutie vecného bremena, nemohol by vzniesť žiadne námietky. Súd prvého stupňa pri vydávaní predbežného opatrenia musí mať osvedčený právny dôvod nadobudnutia vecného bremena. Súd prvého stupňa sa v tomto prípade uspokojil iba s tvrdením žalobcu, že vecné bremeno nadobudol vydržaním bez toho, aby reálne ponúkol súdu dôkazné prostriedky, z ktorých možno bez pochybnosti osvedčiť oprávnenosť výkonov práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Žalobca taktiež súdu neposkytol žiadny dôkazný prostriedok o tom, že pri nadobudnutí svojej nehnuteľnosti bol ubezpečený, dobromyseľný a v presvedčení o práve prechodu a prejazdu po prístupovej ceste v prospech stavby mu patriacej a túto príjazdovú cestu dodnes nerušene užíval. Taktiež súd prvého stupňa neuviedol v čom spočíva osvedčenie nadobudnutia vecného bremena zo strany žalobcu resp., ak je ním vydržanie, súd neuviedol, v čom spočíva osvedčenie hore uvedených najvýznamnejších skutočností pre vydržanie. Konštatovanie súdu o tom, že žalobca osvedčil aj naliehavosť situácie pre vydanie predbežného opatrenia považuje za rozporuplné a tendenčne vyhotovené bez akéhokoľvek úsudku v prospech žalobcu. Z odôvodnenia je zrejmé, že mal úmysel so žalobcom uzavrieť zmluvu o využívaní prístupovej cesty. Súd prvého stupňa bez osvedčenia základných skutočností a bez riadneho vysporiadania sa s týmito skutočnosťami vyhovel návrhu žalobcu. Takáto vada uznesenia je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Ďalej v odvolaní poukázal na skutočnosť, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť podľa názoru žalovaného spočíva v tom, že súd na jednej strane konštatoval osvedčenie existencie vecného bremena, na druhej strane však neuviedol, na základe akých konkrétnych dôkazných prostriedkov mal osvedčenú hoci len pravdepodobnú existenciu vecného bremena. Súd prvého stupňa mal teda v odôvodnení uviesť, na základe akých dôkazných prostriedkov mal preukázaný skutkový stav, osvedčený nárok žalobcu a v čom spočíva potreba dočasnej úpravy pomeru účastníkov a to tak, aby uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo presvedčivé a preskúmateľné. Za najpodstatnejšiu však považuje tú skutočnosť, že potreba naliehavej dočasnej právnej úpravy prístupu žalobcu k svojej nehnuteľnosti nemôže byť akýmkoľvek jeho konaním narušená. V prospech žalobcu totiž už existuje zriadené vecné bremeno - „právo prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez parc. č. XXXX v prospech vlastníka nehnuteľností - D. R. E. D. na parc. č. XXXX. Právo žalobcu využívať „ekonomicky výhodnejší prístup“ k svojej stavbe však nezakladá dôvody na obmedzenie jeho vlastníctva. Naopak žalobca môže využívať iný prístup k svojej stavbe a to bez akéhokoľvek jeho vzťahu k nemu a zásahu do jeho práv. Taktiež poukázal na skutočnosť, že znenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia je totožné so znením, ktoré by bolo petitom vo veci samej, čo zákon pripúšťa len vo výnimočnom prípade, o ktorú však v predmetnej prejednávanej veci nejde.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie o nariadení predbežného opatrenia považuje za opodstatnené, vecné a právne správne a náležite odôvodnené preto navrhol, aby odvolací súd ho potvrdil.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, ak návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel majúc za to, že žalobca osvedčil rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie predbežného opatrenia. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na zistenia uvedené v uznesení súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré súd použil poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje ( ).

K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvého stupňa „mal nedostatočne osvedčený skutkový stav veci“, čo malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia nie je, ako sa nesprávne domnieva žalovaný, osvedčenie skutkového stavu veci, ale osvedčenie nároku. Pred nariadením predbežného opatrenia sa teda neosvedčuje skutkový stav, ale iba nárok, ktorý nemusí byť dokázaný, lebo stačí, ak je aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania), ako uvádza aj sám žalovaný v odvolaní znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Preto ak súd prvého stupňa vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazných prostriedkov považoval žalobcom za osvedčenú skutočnosť spočívajúcu v jeho práve prechodu cez parcely žalovaného, nemožno mu nič vyčítať. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalovaného v odvolaní, že súd prvého stupňa v rozhodnutí neuviedol v čom spočíva osvedčenie troch najvýznamnejších skutočností pre vydržanie a to oprávnenosť výkonu práva zodpovedajúce vecnému bremenu, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania, pretože pri nariadení predbežného opatrenia súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležité zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné a navyše predmetné právne skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, lebo záver o ich (ne)existencii možno vyvodiť iba z dokazovania a nie z ich osvedčenia.

Ohľadom námietky žalovaného, že postupom súdu prvého stupňa bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie spočívajúce v nedostatku riadneho a vyčerpajúceho odôvodnenia, odvolací súd uvádza nasledujúce.

Podľa v odôvodní rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, a stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v Náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Tento záver podporuje aj znenie podľa ktorého, ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to konštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody

nemusí uvádzať. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvého stupňa sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa (napr. ).

Na správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa nemení nič ani skutočnosť tvrdená žalovaným v odvolaní, že v prospech žalobcu už existuje zriadené vecné bremeno - „právo prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez parcelu č. XXXX v prospech vlastníka nehnuteľností - D. R. E. D. na parcele č. XXXX“. Je tomu tak preto, že účelom nariadenia predbežného opatrenia je iba potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom uvedená námietka bude významná v konaní vo veci samej, v ktorej bude následne súd rozhodovať o prípadnom zriadení vecného bremena v prospech vlastníka nehnuteľnosti - parcely č. XXXX kat. úz. U. Ť..

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaným uvádzané odvolacie dôvody nemožno považovať za dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.