Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-183-2013.pdf
PDF · 90.3 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/183/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti povinnej: H. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X. A. XX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou U. L., bytom P., X. X. A. XX, o vymoženie 377,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 03. 2011 č. k. 10Er/409/2005-22, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú exekúciu vedenú proti povinnej na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 377,75 eura s príslušenstvom a exekúciu zastavil. Zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene, Borovianska 17, trovy exekúcie vo výške 24,44 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 04. 01. 2010 súdny exekútor požiadal o vyhlásenie exekúcie za neprípustnú z dôvodu, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 23. 09. 2004 zmluvu o úvere č. 6470013, ktorej súčasťou bolo i splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. S poukazom na ust. § 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, je neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho záväzku, a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre predmetné exekučné konanie. V tejto súvislosti zdôraznil, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná, pričom konanie povinnej o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu považoval za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. V intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku preto predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 2 ods. 1 písm. a) bod 1, § 3, § 14 ods. 1-3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 27 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008, keď súdnemu exekútorovi priznal ním vyčíslené trovy exekúcie vo výške 24,44 eura, a to odmenu za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 6,64 eura ( spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie, spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie), paušálnu odmenu za 2 úkony po 3,32 eura (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) a náhradu hotových výdavkov, a to poštovné v sume 4,52 eura, t. j. v celkovej výške 24,44 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že notárska zápisnica bola predmetom
skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Uviedol, že predmetné plnomocenstvo preskúmal i notár pri spísaní notárskej zápisnice, pričom nezistil žiadny rozpor so zákonom, ktorý by spôsobil neplatnosť celého právneho úkonu. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvého stupňa o vadnosti udeleného plnomocenstva, nakoľko podľa jeho názoru ide o hmotnoprávne zastúpenie povinnej v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobila. Naviac platné právne predpisy povinnej nebránili v tom, aby dobrovoľne sama uznala záväzok zo zmluvy o úvere, keď jej výška záväzku bola známa. Konštatoval, že právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a s exekúciou, pričom môže ísť aj o záväzok uzavretý už skôr. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, mal za to, že tým účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez jeho preskúmania v občianskom súdnom konaní. V opačnom prípade exekučný súd postupuje nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Predmetnú exekúciu tak vzhľadom na vyššie uvedené dôvody považoval za súladnú s platnými právnymi predpismi.
Oprávnený v priebehu odvolacieho konania dňa 07. 09. 2012 podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“.
Skôr, ako odvolací súd pristúpil k posúdeniu a zhodnoteniu potreby predložiť prejudiciálne otázky výkladu úniového práva Súdnemu dvoru EÚ, zaoberal sa prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP. Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Takýmto ustanovením je § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP, nakoľko v prípade prerušenia exekučného konania uplatňuje vlastné pravidlo, a to vylúčenie tohto inštitútu, ako i navrátenie lehoty a obnovy konania po skončení exekučného konania. Uvedené procesné právne predpisy tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, z ktorého dôvodu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Naviac v prejednávanom prípade neexistovala ani potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, keďže podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, začatie konania o prejudiciálnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia OSP nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom požiadal dňa 04. 10. 2005 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene, Borovianska 17, o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 11.380,- Sk (377,75 eura) spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 17.280,- Sk (573,59 eura) od 20. 01. 2005 do 24. 01. 2005, zo sumy 14780,- Sk (490,61 eura) od 25. 01. 2005 do 29. 06. 2005, zo sumy 11.380,- Sk (377,75 eura) od 30. 06. 2005 do zaplatenia, trov notára vo výške 2.463,- Sk (81,76 eura), trov exekúcie vo výške 500,- Sk (16,60 eura), trov právneho zastúpenia vo výške 1.150,- Sk (38,17 eura), trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.875,- Sk (62,24 eura) a poplatku za zasielanie upomienok vo výške 150,- Sk (4,98 eura). Za exekučný titul označil notársku zápisnicu č. N 2357/2005, NZ 22731/2005, spísanú dňa 22. 05. 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere zo dňa 23. 09. 2004 uznal jej dlh voči oprávnenému v celkovej výške 18.716,- Sk (621,26 eura) vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25. 01. 2005 do zaplatenia.
Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku).
Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica, osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 OSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g/, a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 23. 09. 2004, a ktoré následne prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávneného a ktorý uznal dlh v mene povinnej voči oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Rovnako tak ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje neplatnosť dohody, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa o tom, že splnomocnenie, ktoré povinná udelila Mgr. Kušnírovi za účelom uznania jej dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Súd prvého stupňa preto správne postupoval v intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, a to vo všetkých jeho častiach, keď si v plnom rozsahu osvojil i dôvody napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa trov exekúcie, na ktoré v ďalšom len poukazuje, tieto duplicitne opakovať nebude a v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje na skonštatovanie ich správnosti.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.