Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-126-2013.pdf
PDF · 93.16 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/126/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a členov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Kamila Ivánka, v trestnej veci proti obvinenému Ľ. G.U., stíhanému pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/70/2013 zo dňa 21.09.2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.10.2013
rozhodol:
Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por., sťažnosť obvineného Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX v C. sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Malacky pod sp. zn. 0T/70/2013 zo dňa 21.09.2013 rozhodla tak, že obvineného Ľ. G. vzala do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. Ako dôvody väzby sudkyňa pre prípravné konanie uviedla, že u obvineného sú dané skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že bude pre orgány činné v trestnom konaní a súd nedosiahnuteľný pre skutočnosť, že a na adrese K., C.. P. nezdržiava a nepreberá tam poštu, ako aj z možného pokračovania v páchaní predmetnej trestnej činnosti, čo vyplýva z toho, že už bol v minulosti odsúdený pre rovnaký prečin ako v tomto konaní, čím sú u neho dané väzobné dôvody uvedené v § 71 ods.1 písm. a/, písm. c/ Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásený sťažnosť obvinený Ľ. G., ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu samostatným písomným podaním zo dňa 15.09.2013 na č.l. 60. K dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. obvinený uviedol, že pri nástupe do výkonu trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou mu bol odobratý občiansky preukaz, ktorý mu však po ukončení výkonu trestu v auguste roku 2013 nebol vrátený. Tento sa snažil, aby mu bol vrátený, čo mu bolo aj prisľúbené a z týchto dôvodov si teda obvinený nový občiansky preukaz nevybavoval. Na adrese K., C.. P. XX u svojho otca sa zdržiaval, avšak v čase, kedy prišla doručovateľka, tam fyzicky nebol prítomný, a preto mu bol zanechaný oznam o uložení zásielky. Túto zásielku mu však pošta následne odmietla vydať, nakoľko nemal občiansky preukaz, z čoho sťažovateľ vyvodil, že nie jeho vinou sa dostal do situácie, pri ktorej mu bolo znemožnené preberať poštové zásielky. K dôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažovateľ uviedol, že v zápisnici o jeho výsluchu zo dňa 20.09.2013 uviedol, že zákaz činnosti, ktorý mu bol predtým uložený, porušil vo viere, že bol v dôsledku účinkov zahladenia v zmysle rozhodnutia o amnestii zrušený. Sťažovateľ si je vedomý, svojho konania, ktoré úprimne ľutuje a vzhľadom na skutočnosť, že uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá i naďalej trvá, sa zaviazal rešpektovať a dodržiavať. S poukazom na vyššie podrobne uvedené skutočnosti má sťažovateľ za to, že nedošlo k úmyselnému porušeniu zákona, neplneniu si povinnosti, či nerešpektovaniu autoritatívneho zákazu činnosti. K dodržiavaniu právnych predpisov a spoločenských noriem nemá sťažovateľ negatívny vzťah. Záverom navrhol, aby súd zrušil napadnuté uznesenie. V prípade, že súd dospeje k záveru, že dôvod väzby existuje, navrhol, aby súd prijal jeho písomný sľub, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, nedopustí sa trestnej činnosti a zároveň splní povinnosti a obmedzenia, ktoré mu súd prípadne uloží.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. l písm. a/, b/ Tr. por., preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľka podať sťažnosť, i konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a tak zistil, že sťažnosť obvineného Ľ. G. nie je dôvodná.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, súd dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,
b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo
c/ bude pokračovať v trestnej činnosti dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Podľa § 72 ods. 2 Tr. por. konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch. Zástupca záujmového združenia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.
Sťažnostný súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého, doposiaľ získaného spisového materiálu zistil, že obvinený Ľ. G. je trestne stíhaný na základe uznesenia povereného príslušníka OO PZ SR Malacky sp. zn. ORP-1105/RK-MA-2013 zo dňa 20.09.2013 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
- obvinený dňa 19.09.2013 v čase o 22,43 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, modrej metalízy, N.: M.-XXXAT po ceste II/501 v obci Sološnica smerom na Plavecké Podhradie, pričom mal v
obci rozsvietené diaľkové svetlá na základe čoho bol predpísaným spôsobom zastavený hliadkou OPP Malacky a vyzvaný na predloženie potrebných dokladov k vedeniu motorového vozidla, hliadke nevedel predložiť žiadny doklad a následnou lustráciou bola zistená jeho totožnosť a tiež, že má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 rokov do 29.05.2012 na základe trestného rozkazu Okresného súdu v Malackách zo dňa 29.05.2012 pod č. k. 0T/25/2012, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2012.
Osobná sloboda obvineného Ľ. G. bola obmedzená dňa 19.09.2013 o 22.46 hod., čoho dôkazom je zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (na č.l. 2).
Okresný prokurátor nenariadil prepustenie obvineného Ľ. G. na slobodu, ale dňa 21.09.2013 o 14.45 hod. ho odovzdal sudkyni pre prípravné konanie Okresného súdu Malacky s návrhom na vzatie obvinenej do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., ako aj s obžalobou na postup podľa § 204 ods. 1 Tr. por.
Sudkyňa pre prípravné konanie obvineného Ľ. G. dňa 21.09.2013 v čase od 17.00 hod. do 18.15 hod. vypočula a rozhodla tak, že obvineného vzala do väzby z dôvodov ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. a zároveň vo veci samej rozhodla trestným rozkazom zo dňa 21.09.2013, ktorým bol obvinený uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 1 rok.
Sťažnostný súd konštatuje, že zákonné procesné lehoty pred rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 Tr. por. boli u obvineného Ľ. G. zachované.
Sťažnostný súd zároveň konštatuje, že v danom prípade sú u obvineného Ľ. G. dané materiálne podmienky vzatia do väzby, pretože doteraz zistené skutočnosti a zabezpečené zákonné dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý je obvinený trestné stíhaný, má znaky vyššie špecifikovaných prečinov, pričom napokon existuje dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchala samotný obvinený. Z obsahu trestného spisu teda vyplýva, že sa jedná o dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, pričom v tomto smere sťažnostný súd konštatuje, že samotný obvinený pri výsluchu pred povereným príslušníkom, ako aj pred sudkyňou pre prípravné konanie v plnom rozsahu priznal spáchanie vyššie uvedeného skutku. V tomto smere sťažnostný súd taktiež poukazuje na usvedčujúcu výpoveď príslušníka PZ SR svedka Y. Z., ako aj na ďalšie listinné dôkazy z č.l. 7-26.
Čo sa týka obhajobných námietok sťažovateľa ohľadne skutkových zistení, t.j. že si myslel, že sa na neho vzťahuje rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o amnestii, sťažnostný súd konštatuje, že subjektívne presvedčenie obvineného v danom prípade nemôže zvrátiť objektívne dané a plynúce rozhodnutie o zákaze činnosti.
Aj podľa názoru senátu krajského súdu dôvody väzby u obvineného Ľ. G. podľa v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sú dané a to na základe nasledujúcich konkrétnych skutočností:
? v mieste svojho trvalého bydliska na adrese K., C.. P. Č.. XX sa dlhodobo nezdržiava, čo preukazuje fotokópia obálky, na ktorej tento údaj vyznačila Slovenská pošta (č.l. 38),
? momentálne podľa vlastného vyjadrenia nemá trvalé bydlisko a má sa niekoľko týždňov zdržovať v O. O.
? nie je držiteľom občianskeho preukazu a v súčasnosti nemá žiaden doklad totožnosti.
Súhrn vyššie uvedených konkrétnych skutočnosti oprávnene odôvodňuje obavu, že v prípade ponechania obvineného Ľ. G. na slobode, by sa opätovne zdržiaval na neznámych miestach, pričom by nebol objektívne schopný preberať zásielky od orgánov prípravného konania, resp. súdu z dôvodu, že nie je držiteľom občianskeho preukazu, čím sú u neho dané väzobné dôvody uvedené v § 71 ods.1 písm. a/ Tr. por.
Čo sa týka sťažnostných námietok obvineného Ľ. G. ohľadne toho, že nie jeho vlastným zavinením nie je držiteľom občianskeho preukazu, sťažnostný súd poukazuje na podstatnú skutočnosť, že i keby naozaj mu nebol tento vrátený po ukončení výkonu trestu odňatia slobody, čo bolo mimochodom v auguste 2013, mal dostatok času buď na jeho vrátenie, alebo v konečnom dôsledku na vydanie nového občianskeho preukazu.
Aj podľa názoru sťažnostného súdu dôvody väzby podľa v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. boli sudkyňou pre prípravné konanie u obvineného Ľ. G. ustálené správne. Na naplnenie vyššie uvedených väzobných dôvodov boli zistené a spoľahlivo preukázané nasledujúce konkrétne skutočnosti:
? z odpisu registra trestov na obvineného na č.l. 16 vyplýva, že tento bol doposiaľ štyri krát súdne trestaný a to výlučne pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., kde pri prvých troch odsúdeniach mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a pri poslednom odsúdení mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
? v EKV má osem záznamov za dopravné priestupky a sedem záznamov preukazujúce uloženie zákazov činnosti (č.l. 8-11).
Vyššie uvedené konkrétne skutočnosti oprávnene odôvodňuje obavu, že v prípade ponechania obvineného Ľ. G. na slobode, by tento pokračoval v páchaní trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, resp. by spáchal iný trestný čin súvisiaci s cestnou dopravou pričom ani plynutie predchádzajúcich skúšobných dôb podmienečného odsúdenia a ani samotný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody neodradilo obvineného od jeho konania, čím sú u neho dané väzobné dôvody uvedené v § 71 ods.1 písm. c/ Tr. por.
V osobe obvineného ide totiž o špeciálneho recidivistu, ktorý sústavne pácha totožnú trestnú činnosť a ignoruje uložené zákazy činnosti.
Nakoľko sudkyňa pre prípravné konanie nepochybila ani v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu a nepochybila ani pri určení začiatku plynutia väzby obvineného, za danej situácie nevidel sťažnostný súd dôvod na žiadnu zmenu napadnutého uznesenia a preto podanú sťažnosť obvineného Ľ. G. v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ako nedôvodne podanú zamietol.
Pozornosti sťažnostného súdu však neunikla skutočnosť, že v písomne odôvodnenej sťažnosti obhajca obvineného Ľ. G. ponúkol ako náhradu väzby písomný sľub. Sťažnostný súd však dáva do pozornosti podstatnú skutočnosť a to, že písomný sľub môže ponúknuť výlučne osoba obvineného a tento musí byť aj osobne samotným obvineným aj podpísaný, čo v tomto prejednávanom prípade absentuje. Predmetný písomný sľub nie je podpísaný samotným obvineným, ale jeho obhajcom, čo za daných okolností sťažnostný súd nemôže považovať za relevantný úkon. Z tohto dôvodu sťažnostný súd o tejto ponúkanej náhrade väzby teda vôbec nerozhodoval. I keď ponuku náhrady väzby písomným sľubom obvineného podal v mene obvineného jeho advokát, v danom prípade nejde o samoúčelný písomný sľub obvineného a okrem vyššie uvedených podmienok písomného sľubu, i keď ho obvinený nemusí vlastnoručne napísať, ale nevyhnutnou podmienkou je, aby ho vlastnoručne podpísal, nakoľko ide o ním podpísaný písomný sľub. V danom prípade tak obvinený nespravil, pričom ani nespĺňal zákonom predpokladané náležitosti.
Krajský súd naviac konštatuje, že vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že vecne a miestne príslušným súdom na rozhodovanie o takýchto náhradách väzby je v zásade súd I. stupňa, resp. sudca pre prípravné konanie, pričom obvinený priamo nevyužil pred ním ponúknutie tejto náhrady väzby. Poukazuje pritom na ustanovenie § 192 ods. 1 Tr. por., ktoré upravuje rozsah preskúmavacej činnosti krajského súdu pri rozhodovaní o sťažnosti, ktoré vzhľadom na absenciu osobitnej úpravy v súvislosti so sťažnosťou proti rozhodnutiu o väzbe (§ 83 Tr. por.), treba aplikovať aj vo vzťahu k preskúmavaniu tzv. väzobných rozhodnutí prvostupňového, okresného súdu, resp. sudcu pre prípravné konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Účinná zákonná úprava, ktorá je základom konania a rozhodovania krajského súdu ako sťažnostného súdu (vychádzajúc aj z čl. 2 ods. 2 ústavy), teda zakotvuje tzv. obmedzený revízny princíp. Tento spočíva v tom, že krajský súd pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe preskúmava správnosť výrokov napadnutého uznesenia zo všetkých hľadísk (bez ohľadu na to, či ich sťažovateľ v sťažnosti výslovne uviedol alebo nie) a správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to rovnako z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia (opäť bez ohľadu na ich konkretizáciu v sťažnosti). Preskúmavacia činnosť krajského súdu ako sťažnostného súdu je teda limitovaná rozsahom predmetu konania pred prvostupňovým - okresným súdom a zákonná úprava nepredpokladá, že by krajský súd, ako sťažnostný súd, mal rozhodovať o určitej skutočnosti, ktorá nebola predmetom konania pred okresným súdom. Takýto postup by bol, okrem iného, v rozpore s dvojinštančnosťou konania a rozhodovania o väzbe, ktorá vyplýva z viacerých ustanovení trestného poriadku (§ 83 a § 76). Ustanovenie § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku síce zakotvuje právomoc krajského súdu v prípade, že nezamietne sťažnosť z dôvodov uvedených v § 193 ods. 1 Trestného poriadku, zrušiť napadnuté uznesenie a rozhodnúť o veci, avšak aj toto zákonné ustanovenie treba vykladať s ohľadom na rozsah preskúmavacej činnosti krajského súdu tak, že nie je namieste v konaní o sťažnosti rozširovať predmet konania nad rámec predmetu konania pred prvostupňovým súdom.
Krajský súd tak konal a rozhodol v intenciách ustanovenia § 192 ods. 3 Tr. por., nakoľko o podanej sťažnosti rozhodol na neverejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.