Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-15-2013.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5P/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. J., L.. XX.X.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky S. J., L.. XX.X.XXXX, J. D. P., K. XXX/ X a otca G. J., L.. X.X.XXXX, J. D. P., A.. X. S. XXX/XX, P.. Č.. E. Ú.E. P., o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého podaným návrhom a jeho doplnením doručeným súdu dňa 11.6.2013 žiadal, aby súd znížil výživné na maloletého G. od 5.4.2013 z dôvodu, že od 5.4.2013 je vo výkone trestu odňatia slobody v P.Í. a jeho príjmy nie sú postačujúce na to, aby mohol platiť súdom stanovené výživné vo výške 82,98 Eur a toto žiada znížiť na minimum. Zároveň požiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti vzhľadom na náklady eskorty. Všetky doklady žiadal predložiť matkou maloletého a svoje príjmy dokladovať od ÚVTOS P..
Matka sa vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 23.10.2013 vyjadrila, že s uvedeným návrhom nesúhlasí. Výživné bolo stanovené v čase, keď maloletý G. nenavštevoval žiadne školské zariadenie, od kedy náklady vzhľadom na nástup do týchto zariadení stúpol, ona však návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti nedala. Je samoživiteľka rodiny, pracuje nadčasy, aby mala dostačujúci príjem na splátky hypotéky, ktorú si zobrala za účelom zakúpenia staršieho 3-izbového bytu, v ktorom býva spolu s maloletým. Otec sa o maloletého nikdy nezaujímal, ani o to, či majú dostatočný príjem. Priložila i potvrdenie o príjme od zamestnávateľa, ktorým dokladovala, že jej čistý mesačný príjem za obdobie 10/2012 - 9/2013 je vo výške XXX,XX Eur. Tiež priložila fotokópiu rodného listu maloletého, ako i fotokópiu Zmluvy o splátkovom úvere a rozsudku, v ktorom je určené výživné na maloletého vo výške 2.500 Sk (82,98 Eur).
Z potvrdenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody P. vyplýva, že otec maloletého mal príjem za mesiac jún 2013 vo výške XXX,XX Eur, za mesiac júl vo výške XXX,XX Eur a za august 2013 vo výške XXX,XX Eur. Výživné mu z uvedeného príjmu stŕhané nebolo.
Kolízny opatrovník navrhol návrh otca v celom rozsahu zamietnuť, a to najmä s poukazom na posledné určenie výšky výživného v roku 2003, ako aj na skutočnosť, že otcovi maloletého je počas výkonu trestu odňatia slobody prideľovaná práca, výživné si plniť môže a tiež z poukazom na skutočnosť, že práve neplnenie vyživovacej povinnosti je dôvodom, prečo je vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa
názoru kolízneho opatrovníka v danom prípade je dané právo dieťaťa na zvýšenie výživného. Zníženie výživného nie je v jeho záujme.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, vyjadrenia k návrhu, potvrdeniami o príjme oboch rodičov, výsluchom matky, s pripojeným spisom 7NcP/254/2003, ako aj s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 7NcP/254/2003-15 zo dňa 1.10.2003 bol maloletý G. zverený do výchovy a opatery matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 2.500 Sk (82,98 Eur) mesačne. V tom čase matka bola na materskej dovolenke a otec dosahoval príjem XX.XXX Sk (XXX,XX eur). Konaním na Okresnom súde Trenčín, č. k. NM-3C 49/2004-33 zo dňa 25.5.2005 bolo manželstvo rozvedené a výška výživného bola uložená vo výške 2.500 Sk (82,98 eur). V tom čase mal otec príjem XX.XXX Sk (XXX,XX Eur) a matka poberala rodičovský príspevok vo výške X.XXX Sk (XXX,XX Eur).
Otec v návrhu žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť na maloletého G. od 5.4.2013 z dôvodu, že je od tohto dátumu vo výkone trestu odňatia slobody v P. na dobu 24 mesiacov a jeho príjmy nie sú postačujúce na to, aby mohol platiť súdom stanovené výživné vo výške 82,98 Eur a toto žiadal znížiť na minimum.
Matka maloletého žiada predmetný návrh zamietnuť. Uviedla, že býva v 3-izbovom byte, na ktorý si zobrala úver, kde mesačné náklady predstavujú sumu vo výške 216 Eur splátka úveru a náklady na užívanie bytu vo výške približne 200 Eur. Maloletý navštevuje základnú školu, kde platí 23 Eur stravu v školskej jedálni. S maloletým má len bežné výdavky. Mimoškolské aktivity má, ale sú bezplatné. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa vyplýva, že jej čistý mesačný príjem za obdobie 10/2012 - 9/2013 bol vo výške XXX,XX Eur, a to i z dôvodu nadčasov. Otec si výživné na maloletého G. neplnil, a to zrejme ani pri druhej vyživovacej povinnosti, ktorú má. Neplnenie vyživovacej povinnosti bolo aj dôvodom jeho odsúdenia na trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov. Výživné, ako i dlh, ktorý vznikol na výživnom na maloletého uhrádza matka otca maloletého.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedené je návrh otca maloletého na zníženie vyživovacej povinnosti nedôvodný. Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Na základe predložených dokladov a výsluchu účastníkov súd zistil, že u otca síce nastala zmena v príjmoch, nakoľko v čase posledného určenia výživného dosahoval príjem vo výške XX.XXX D. (XXX,XX R.) v roku 2003 a následne v roku 2005 pri rozvode manželstva vo výške XX.XXX D. (XXX,XX R.) a v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody, kde mu je prideľovaná práca, za ktorú dosahoval mesačne odmenu vo výške XXX,XX R., XXX,XX R. S. XXX,XX R.. Takáto výška odmeny by postačovala na vyživovaciu povinnosť, no z týchto súm nebola na výživné na maloletého poukazovaná žiadna čiastka, nakoľko v súčasnosti plní za otca maloletého jeho matka. Je predpoklad, že sa otec sa po návrate z výkonu trestu opäť riadne zamestná.
S poukazom na princíp potencionality príjmu otca, a to tak vo výkone trestu odňatia slobody, ako i po návrate z neho, ako i s poukazom na skutočnosť, že výška výživného bola naposledy určovaná v roku 2003 a 2005 totožnou sumou vo výške 2.500 Sk (82,98 Eur) mesačne, ktoré si otec i tak riadne neplnil a táto skutočnosť bola dôvodom trestu odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, je v danom prípade daná možnosť otca poskytovať výživné na maloleté dieťa vo výške uloženej právoplatným rozhodnutím, a teda súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol. Stanovené výživné právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu je tak v súlade s možnosťami a schopnosťami otca.
Toto konanie možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, už toto právo nemajú.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.