Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-260-2013.pdf
PDF · 82.51 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/260/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom ul. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom ul. Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi G. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. R. XXXX//X, XXX XX M., t. č. ul. X. XXX, XXX XX U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom ul. Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 611,43 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/18/2013-85 z 15. 04. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 94,94 EUR do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e.
Odporcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 27,73 EUR, k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, č. ú. : XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, vedený v W. banke a.s., v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd konanie o návrhu navrhovateľa podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom v plnom rozsahu potom, čo vedľajší účastník konania na strane odporcu vzniesol námietku premlčania voči uplatňovanému nároku. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože tento si ich nenárokoval a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. Navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, pozostávajúce z trov jeho právneho zastúpenia vo výške 94,94 Eur. Prostredníctvom miestne príslušného Daňového úradu Bratislava súd navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok za návrh 29,87 EUR.
Proti výroku uznesenia, ktorým prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania na účet vedľajšieho účastníka konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom, spôsobilým poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú právnu pomoc. Právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Odvolateľ má podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR vedomosť o tom, že združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia iných súdov. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Spolu s odvolaním si navrhovateľ uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 EUR.
Na odvolanie navrhovateľa reagoval vedľajší účastník. Uviedol, že vznik trov v predmetnej veci nezavinil. Nie je v súlade s princípom rovnosti zbraní a spravodlivosti, aby proti navrhovateľovi, ktorý je právne zastúpený, vystupoval vedľajší účastník bez právneho zástupcu aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré navrhovateľ vyvolal. Nesúhlasil s názorom, že vedľajší účastník musí disponovať odborným aparátom na poskytnutie právnej pomoci spotrebiteľom. Trovy právneho zastúpenia, ktoré vedľajšiemu účastníkovi vznikli, bezprostredne súviseli s konaním a boli vynaložené účelne, pretože spotrebiteľ bol v konaní úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia aj odvolacieho konania vo výške 27,73 EUR.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní bolo potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Občianske združenie práva pomoc spotrebiteľom, resp. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).
Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania, vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že: „V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.“. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava, uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. V zmysle § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky, uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu, možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť odporcovi a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.
Okresný súd rozhodol vecne správne, keď uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť trovy prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove. Navrhovateľ namietal účelnosť trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli na strane vedľajšieho účastníka konania, avšak správnosť výpočtu trov nijako nespochybnil. Vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v § 14 vymenúva úkony právnej služby, za ktoré patrí advokátovi odmena. Prvým úkonom v poradí podľa § 14 ods. 1 písm. a/ uvedenej vyhlášky je prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom. Odmenu za tento úkon právnej služby priznal okresný súd dôvodne. V rámci tohto úkonu právnej služby sa musí právny zástupca s klientom dohodnúť o forme a rozsahu právneho zastúpenia v konkrétnej veci, oboznámiť sa s predmetom veci, v ktorej má byť právna služba poskytnutá a dohodnúť stratégiu právneho zastupovania. Uskutočnenie tohto úkonu je preukázané podpisom plnomocenstva. Vedľajší účastník poskytol ku konkrétnej veci vyjadrenie zo dňa 16.10.2012, ktorým podal odpor proti platobnému rozkazu. Okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu odmenu za úkony opodstatnene vo výške 94,94 EUR (tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z tarifnej hodnoty veci 611,43 Eur), režijný paušál vo výške 15,26 EUR (2 x 7,63 EUR).
Odvolací súd nesúhlasí s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka (zastúpeného advokátom), v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku bolo vo svojej podstate dôvodom späťvzatia návrhu a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Z následnosti úkonov navrhovateľa a obsahu podania, ktorým vzal späť návrh na začatie konania je možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že dôvodom späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu a vzniesol námietku premlčania. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania, o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku a o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O .s. p.. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný (trovy si uplatnil), preto mu krajský súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu v odvolacom konaní boli úspešní, preto im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu krajský súd trovy odvolacieho konania nepriznal. Vedľajší účastník na strane odporcu si právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil riadne a včas, preto odvolací súd zaviazal neúspešného navrhovateľa k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania v celkovej sume 27,73 EUR, ktoré predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny (19,92 EUR) za jeden úkon právnej služby (písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa) pri základnej sadzbe tarifnej odmeny, určenej z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov (ďalej len „vyhláška“) a z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (7,81 EUR).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.