Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Saz/4/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Marianna Hrabovecká, v právnej veci navrhovateľky: Y. Z. L. Y., M.. XX.XX.XXXX F. L. B., B. D. (Ď. C. „.), B. Š. U.Í., B. M., B. U. B., B. F., P., P. R. A.- G. U. Č.. XXXXXXXX, J. U. U. F. S. F. L. B., Č. B., B., toho času miesto pobytu U. A. F. G. M. F. (Ď. C. „. G.), P. D. (Ď. C. „.), proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 22.07.2013 ČAS: MU-258-28/ -2013, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 22.07.2013 ČAS: MU-258-28/PO-Ž-2013.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-258-28/PO-Ž-2013 zo dňa 22.07.2013 zamietol žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia a o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako zjavne neopodstatnenú.

Dňa 24.05.2013 bola navrhovateľka, ktorá sa podľa považuje za žiadateľku o azyl, vrátená na základe Dublinského dohovoru zo Š. B. (ďalej len „Š.“) na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika. Následne bola zaslaná do S. A. v W., kde s ňou boli vykonané prvotné úkony súvisiace so vstupom do azylovej procedúry. Dňa 10.06.2013 bola navrhovateľka presunutá do U. G..

Za účelom zdôvodnenia jej žiadosti bol s navrhovateľkou dňa 28.05.2013 vykonaný pohovor, počas ktorého uviedla, že:

- v B. v roku 2009 ukončila stredoškolské vzdelanie na M. W. P. a v štúdiu ďalej nepokračovala,

- otec na ňu naliehal, aby sa vydala, pričom za účelom vydaja mal na ňu naliehať, aby podstúpila ženskú obriezku,

- navrhovateľka sa ženskej obriezke vyhýbala z dôvodu, že si bola vedomá svojej homosexuálnej orientácie (o jej homosexuálnej orientácii sa mali rodičia dozvedieť dňa 31.12.2011) a jej sestra sa pri ženskej obriezke nakazila vírusom HIV (matka navrhovateľku v rozhodnutí nepodstúpiť ženskú obriezku podporovala),

- k mužom cítila odpor aj preto, že ju mal otec v lete v roku 2006 dvakrát znásilniť; okrem iného ju za vyhýbanie sa ženskej obriezke zvykol otec zbiť.

Ako navrhovateľka ďalej uviedla, po odhalení jej homosexuálnej orientácie ušla z domu, skrývala sa v domej svojej známej, kde ju však po štyroch dňoch našla matka a povedala jej, aby sa domov už radšej nevracala, lebo ju otec zabije. Krajinu pôvodu navrhovateľke pomohla opustiť dňa 12.02.2012 matka. Na územie Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) sa mala navrhovateľka dostať ako členka skupiny na základe udeleného víza slovenským zastupiteľským úradom za účelom účasti na dvojdňovej konferencii o životnom prostredí. Na neznámom mieste ich mal vedúci skupiny ubytovať s tým, že ráno po nich mala neznáma žena s niekoľkými mužmi vyžadovať sexuálny styk pod hrozbou vyhrážok. Takto mali udalosti následne prebiehať ešte ďalšie tri mesiace. Po tom, ako sa navrhovateľke spolu s kamarátkou podarilo utiecť, dopravila na do Š.. Políciu po úteku z domu nekontaktovala, pretože si myslela, že by to nemalo zmysel. Ako ďalej uviedla, keď sa dopravila do Š., dostavila sa na adresu migračného úradu a tam požiadala o azyl. Nakoľko jej však bolo v novembri 2012 pracovníkmi migračného úradu oznámené, že bude vrátená naspäť na územie SR (kam sa vrátiť nechcela), rozhodla sa z azylového zariadenia v meste L. ujsť a vlakom sa dopravila do Š.. Na vlakovej stanici oslovila neznámeho muža, ktorého požiadala o pomoc a ktorý ju zobral na neznáme miesto do neznámeho domu, kde asi po dvoch dňoch začal od nej vyžadovať sexuálne služby. Dodala, že pokiaľ by s tým nesúhlasila, odviedol by ju na políciu a povedal by na ňu také veci, že by sa mala ešte horšie.

Navrhovateľka v dome neznámeho muža zotrvala do mája 2013. Počas tejto doby bola nútená poskytovať sexuálne služby nielen neznámemu mužovi, ktorý jej poskytol ubytovanie, ale niekedy aj jeho kamarátom, ktorí sa do domu chodievali zabávať. Keďže túto situáciu už navrhovateľka nevedela ďalej vydržať, požiadala muža, aby ju odviezol na migračný úrad. Muž ju odviezol presne tam, kde sa prvýkrát stretli a odišiel. Následne sa navrhovateľka sama dopravila do azylového zariadenia v meste L., odkiaľ bola letecky vrátená na územie SR ako žiadateľka o azyl.

Ako dôvod žiadosti o azyl na území SR navrhovateľka uviedla obavu o svoj život, pretože po návrate do B. by jej zo strany komunity, v ktorej žila, hrozila smrť za jej homosexuálnu orientáciu. Iné dôvody žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR navrhovateľka neuviedla.

Odporca po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľkou uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľka pochádza z B. D., t. j. z bezpečnej krajiny pôvodu, ktorá na nachádza na zozname bezpečných krajín v zmysle nariadenia vlády SR č. v znení neskorších predpisov.

Ako ďalej odporca uviedol, kľúčovým faktorom pri posudzovaní odôvodnenosti žiadosti o azyl je bezpečnosť žiadateľa v krajine jeho pôvodu. Určenie krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu však podľa názoru správneho orgánu nezakladá absolútnu záruku bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny. Pokiaľ však všeobecné právne a politické podmienky v takejto krajine zabezpečujú, že prípadný pôvodca prenasledovania, mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania podlieha v praxi trestom, prípadne sa preukáže, že nesie za to zodpovednosť, možno túto krajinu v konkrétnom prípade považovať za bezpečnú krajinu pôvodu.

Migračný úrad po posúdení navrhovateľkou tvrdených skutočností dospel k záveru, že vo vzťahu k nej nedošlo absolútne k žiadnemu konaniu zo strany B. štátnych orgánov, ktoré by bolo možné zaradiť pod pojem prenasledovanie v zmysle ustanovenia . Nakoľko k samotnému prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov objektívne nedošlo, v prípade navrhovateľky absentovala opodstatnenosť obáv z prenasledovania.

Správny orgán ďalej pristúpil ku skúmaniu podmienok prenasledovania neštátnymi pôvodcami, keďže v určitých prípadoch môžu rôzne skupiny vystupovať ako neštátni aktéri prenasledovania ak možno preukázať, že štát, respektíve politické strany nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním. V nadväznosti na navrhovateľkou tvrdené dôvody žiadosti o azyl správny orgán dospel k záveru, že homosexualita nie je v B. legislatívne zakázaná. Hoci pohlavný styk alebo pokus o neho medzi mužmi je trestným činom, lesbizmus je v B. legálny a sexuálne vzťahy medzi ženami sú ignorované. Navyše zo správy Medzinárodnej asociácie lesbičiek a gayov „Svetový prieskum právnych predpisov zakazujúcich dobrovoľnú sexuálnu aktivitu medzi dospelými rovnakého pohlavia“ z mája 2012

odporcovi vyplynulo, že homosexuálny pohlavný styk je medzi ženami v B. zákonný. Správny orgán ďalej na podporu svojich tvrdení argumentoval správou Ministerstva zahraničných vecí USA o dodržiavaní ľudských práv v B. za rok 2012, ako i novou B. , platnou od 27.07.2010. Tá hoci výslovne neuvádza sexuálnu orientáciu ako rodovú identitu, zakazuje diskrimináciu z akéhokoľvek dôvodu. Podľa názoru odporcu hoci žiadateľka uviedla, že po tom, čo bola jej homosexuálna orientácia odhalená ju rodičia zbili, túto jedinú (aj keď nevhodnú) reakciu rodičov nemožno chápať ako prenasledovanie, ktoré má na mysli . Bitku od rodičov odporca považoval za spontánnu, možno skratovú reakciu na odhalenú sexuálnu orientáciu ich dcéry a zároveň poznamenal, že u matky mala navrhovateľka vždy oporu, pokiaľ sa jednalo o závažné životné situácie (matka navrhovateľku podporovala a chránila pred otcom aj vtedy, keď ju nútil podstúpiť ženskú obriezku; rovnako za ňou prišla a snažila sa jej pomôcť aj potom, čo bola jej sexuálna orientácia odhalená).

V nadväznosti na navrhovateľkou tvrdené násilné a nezákonné konanie otca (otec mal navrhovateľku vo veku 15 rokov znásilniť, nútiť ju, aby podstúpila ženskú obriezku a následne ju zbiť po tom, ako bola prichytená s priateľkou) odporca poznamenal, že to mala navrhovateľka riešiť v B. prostredníctvom príslušných štátnych orgánov, čo však neurobila. Podľa zistení správneho orgánu je znásilnenie v B. trestné. Zákon kriminalizuje znásilnenie, zneuctenie a sexuálnu turistiku. Maximálny možný trest za znásilnenie je doživotie. Minimálny je 10 rokov odňatia slobody. Hoci B. neobsahuje osobitné ustanovenie proti domácemu násiliu, v takýchto prípadoch sa to posudzuje ako útok. Čo sa ženskej obriezky týka (female genital mutilation cutting- ďalej len „FGMC“), B. vláda schválila zákon zakazujúci FGMC v septembri 2011. Taktiež sú zákonom zakázané hanlivé poznámky o žene, ktorá nepodstúpila FGMC. Odporca ďalej uviedol, že i napriek zákazu sa FGMC najmä vo vidieckych oblastiach vykonáva. Podľa zákona bude osoba, ktorá FGMC vykonáva odsúdená na uväznenie najmenej troch rokov. Ak počas vykonania FGMC osoba spôsobí smrť inej osobe, bude táto osoba odsúdená na doživotie. Dokonca sú prijímané aj prísne opatrenia proti rodičom, o ktorých sa zistí, že vystavujú svoje deti FGMC. V tejto súvislosti správny orgán dodal, že hoci FGMC je v B. stále rozšírená, postupne sa táto prax stáva menej častou, najmä ako sa tradičné štruktúry rozpadávajú a ženy získavajú väčší prístup k modernému západnému vzdelaniu a trhovému hospodárstvu. Navrhovateľka, ako príslušníčka kmeňa B. (pre ktorý je FGMC považovaná za potrebnú pre ženskosť, morálku, sebaúctu a spôsobilosť uzavrieť manželstvo) mala podľa názoru odporcu možnosť v rámci B. žiť v množstve oblastí na území B., kde sa FGMC nepraktizuje, ani nevynucuje. Navyše pokiaľ sa navrhovateľka na príslušné štátne orgány so žiadosťou o pomoc pred násilníckym chovaním otca neobrátila, nemožno podľa názoru odporcu hovoriť ani o prenasledovaní zo strany neštátnych pôvodcov. Podľa správneho orgánu ďalšou možnosťou, ako mohla navrhovateľka v krajine pôvodu riešiť svoje problémy, bolo vnútorné presídlenie sa. Kmeň B. je M. J. M. V. B. v B., jeho príslušníci sú pracovití, vzdelaní a politicky aktívni. Dokonca súčasný prezident B. E. B. T. U. A. B.. Mnohí príslušníci tohto kmeňa žijú moderným životom v mestách. Kvôli ich rozličnému pôvodu vykazujú širokú variáciu telesnej výšky a stavby, tónu pleti a rysov tváre. Preto obavu navrhovateľky, že by ju ako príslušníčku kmeňa B. hocikde v B. mohli identifikovať, považoval migračný úrad za neopodstatnenú. Správny orgán zároveň poznamenal, že neexistujú objektívne dôkazy o tom, že by žena, príslušníčka kmeňa B., nebola tolerovaná v ne-B. oblastiach.

Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti migračný úrad predmetnú žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože navrhovateľka pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu a v jej prípade sa nepreukázalo, že B. nemožno považovať za bezpečnú krajinu pôvodu.

Podľa názoru správneho orgánu bolo v priebehu konania preukázané, že navrhovateľka nebola nútená opustiť krajinu svojho pôvodu a žiadať o medzinárodnú pomoc v zahraničí. B. v jej prípade možno podľa názoru odporcu odôvodnene považovať za bezpečnú krajinu pôvodu, nakoľko všeobecné právne a politické podmienky v B. zabezpečujú, že prípadní pôvodcovia prenasledovania, mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania podliehajú v praxi trestom, a teda nesú za to zodpovednosť. Čo sa týka spoločenskej diskriminácie navrhovateľky z dôvodu inej sexuálnej orientácie, migračný úrad dal do pozornosti, že rozdiely v prístupoch k rôznym skupinám ľudí skutočne existujú vo väčšej alebo menšej miere vo všetkých ľudských spoločenstvách. Osoby, ktoré v dôsledku toho majú menej priaznivé postavenie sa však nestávajú automaticky obeťami prenasledovania a iba v špecifických situáciách sa táto diskriminácia obsahovo kryje s perzekúciou. Navrhovateľka však podľa názoru odporcu počas konania neuviedla žiadne diskriminačné opatrenia voči jej osobe.

Za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľky boli využité najmä informácie Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR č. L.-G.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 04.07.2013, ktoré čerpali z rôznych, verejne dostupných zdrojov.

Opravným prostriedkom zo dňa 12.08.2013, odoslaným na poštovú prepravu dňa 12.08.2013, sa navrhovateľka domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Domnievala sa, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe zistených skutočností vec nesprávne právne posúdil.

Navrhovateľka opakovane poukázala na prenasledovanie a sexuálne násilie páchané na jej osobe vlastným otcom s tým, že polícii to nemohla nahlásiť, nakoľko v B. je hlásenie sexuálnych útokov a ich následné vyšetrovanie problematické. Navyše začiatkom roka 2013 bol v M. údajne len jeden policajný lekár, ktorý bol často nedostupný na vykonanie vyšetrenia, často sa neukázal na súde a vydával záznamy o vyšetrení, ktoré boli v rozpore so záznamami ostatných odborníkov.

V nadväznosti na svoju príslušnosť ku kmeňu B. navrhovateľka uviedla, že príslušnosť ku kmeňu je veľmi dôležitá a že pre získanie podpory a ochrany komunity sa žena môže ocitnúť v situácii, kedy bude donútená k ženskej obriezke.

Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku taktiež poukázala na skutočnosť (ktorú z obavy o svoj život na pohovore pred správny orgánom neuviedla), že jej otec pracuje ako jeden z hlavných lídrov hnutia L., čo je teroristická a zločinecká skupina. Podľa názoru navrhovateľky pre členov tejto skupiny nie je problémom vypátrať hľadaného človeka kdekoľvek na svete, keďže ich vplyv zasahuje celé územie B..

Vo vzťahu ku svojej homosexuálnej orientácii navrhovateľka záverom uviedla, že homosexualita je v B. absolútne odmietaná, silne potláčaná a je chápaná ako niečo neprijateľné. Zároveň dodala, že na vlastnej koži pocítila „názor“ na homosexualitu v B., a to tak, že bola niekoľkokrát bitá svojimi rodičmi, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý z krajiny pôvodu odišla. Zároveň upriamila pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.03.2009, ktorý definuje sociálnu skupinu a ktorý uvádza, že v závislosti od okolností v krajine pôvodu určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.

Odporca podaním zo dňa 09.09.2013 súdu oznámil, že nepovažuje za potrebné sa podrobne vyjadriť k opravnému prostriedku navrhovateľky, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje v celom rozsahu za správne, keďže navrhovateľka tak počas konania o udelenie azylu, ako i v podanom opravnom prostriedku neuviedla také dôvody, ktoré by oprávňovali správny orgán udeliť jej azyl. Podľa názoru odporcu navrhovateľka svoju žiadosť zakladala na dôvodoch irelevantných pre udelenie azylu v zmysle , ako i v zmysle Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov.

S ohľadom na uvedené správny orgán navrhol napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-258-28/PO-Ž-2013 zo dňa 22.07.2013 potvrdiť ako vecne správne a zákonné.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle (ďalej len „“), nakoľko odporca s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasil a navrhovateľka sa k tomu v súdom určenej lehote nevyjadrila. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením a a rozsudok bol verejne vyhlásený 30.10.2013 o 13:00 hod..

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Súd preskúmava pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Súd teda preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.

Podľa ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ:

a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

b) pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú krajinu pôvodu, alebo

c) nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti.

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. ( )

Právo na azyl nemožno považovať za právo nárokové; ani , Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa je viazané na existenciu prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov, pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

V ustanovení sú upravené podmienky, za splnenia ktorých môže byť žiadosť žiadateľa o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, pričom takéto rozhodnutie musí byť vydané do 60 dní od začatia konania.

Odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľky v súlade s ustanovením v lehote 60 dní od začatia konania o udelenie azylu a preto v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej.

V prejednávanej veci správny orgán rozhodol o žiadosti navrhovateľky na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil podľa ustanovenia a , keďže navrhovateľka pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu a v jej prípade možno túto krajinu považovať za bezpečnú krajinu.

V prípade, ak správny orgán v konaní zistí okolnosti podľa až c) (za splnenia zákonnej podmienky upravenej v ustanovení ), zamietne žiadosť o azyle ako zjavne neopodstatnenú; teda vydá rozhodnutie, ktorým sa konanie končí bez ďalšieho posúdenia veci.

Tento dôvod zjavnej neopodstatnenosti je špecifický v tom, že sa pri ňom dôvody pre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany neposudzujú.

Správny orgán podľa názoru súdu postupoval správne, ak v prípade žiadosti navrhovateľky, ako štátnej príslušníčky B. D., uplatnil koncepciu bezpečnej krajiny pôvodu, ako dôvod zamietnutia žiadosti ako zjavne neopodstatnenej. Ak totiž navrhovateľka, ako žiadateľka o azyl, pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu, ktorá sa nachádza na zozname bezpečných krajín pôvodu podľa nariadenia vlády SR, táto skutočnosť je sama o sebe postačujúca na splnenie podmienok zamietnutia jej žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej.

V zmysle tejto koncepcie teda odporca správne s odkazom na B. D. označil za krajinu bezpečnú a následne odporca rovnako nepochybil, ak pristúpil k skúmaniu, či uvedenú bezpečnú krajinu možno za bezpečnú považovať i v prípade osoby navrhovateľky, nakoľko určenie krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu nezakladá absolútnu záruku bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny. Podľa názoru súdu pokiaľ všeobecné právne a politické podmienky v takejto krajine zabezpečujú, že prípadný pôvodca prenasledovania, mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania podlieha v praxi trestom, prípadne sa preukáže, že nesie za to zodpovednosť, možno túto krajinu v konkrétnom prípade považovať za bezpečnú krajinu pôvodu.

Krajský súd má za to, že správny orgán sa prípadom navrhovateľky v rozsahu dôvodov jej žiadosti o azyl podrobne zaoberal. Správne vyvodil, že vo vzťahu k navrhovateľke nedošlo absolútne k žiadnemu konaniu zo strany B. štátnych orgánov, ktoré by bolo možné zaradiť pod pojem prenasledovanie v zmysle ustanovenia , nakoľko k samotnému prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov objektívne nedošlo, keďže v prípade navrhovateľky absentovala opodstatnenosť obáv z prenasledovania.

Správny orgán rovnako správne pristúpil ku skúmaniu podmienok prenasledovania neštátnymi pôvodcami, keďže v určitých prípadoch môžu rôzne skupiny vystupovať ako neštátni aktéri prenasledovania ak možno preukázať, že štát, respektíve politické strany, nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním. Krajský súd sa v tejto súvislosti stotožnil so závermi odporcu (v zmysle ktorých po tom, čo bola navrhovateľkina homosexuálna orientácia odhalená a rodičia ju zbili), že túto jedinú (aj keď nevhodnú) reakciu rodičov nemožno chápať ako prenasledovanie, ktoré má na mysli dikcia ustanovenia . V nadväznosti na navrhovateľkou tvrdené násilné a nezákonné konanie otca (otec mal navrhovateľku vo veku 15 rokov znásilniť, nútiť ju, aby podstúpila ženskú obriezku a následne ju zbiť po tom, ako bola prichytená s priateľkou) odporca správne poznamenal, že to mala navrhovateľka riešiť v B. prostredníctvom príslušných štátnych orgánov, čo však neurobila. Pokiaľ sa navrhovateľka na príslušné štátne orgány so žiadosťou o pomoc pred násilníckym chovaním otca neobrátila, nemožno hovoriť ani o prenasledovaní zo strany neštátnych pôvodcov.

Čo sa FGMC týka, B. vláda schválila zákon zakazujúci FGMC v septembri 2011. Navrhovateľka, ako príslušníčka kmeňa B. mala podľa názoru súdu možnosť v rámci B. žiť v množstve oblastí na území B., kde sa FGMC nepraktizuje, ani nevynucuje.

B. v prípade navrhovateľky možno odôvodnene považovať za bezpečnú krajinu pôvodu, nakoľko všeobecné právne a politické podmienky v B. zabezpečujú, že prípadní pôvodcovia prenasledovania, mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania podliehajú v praxi trestom, a teda nesú za to zodpovednosť. Čo sa týka spoločenskej diskriminácie z dôvodu inej sexuálnej orientácie, krajský súd v zhode s názorom odporcu poznamenáva, že rozdiely v prístupoch k rôznym skupinám ľudí skutočne existujú vo väčšej alebo menšej miere vo všetkých ľudských spoločenstvách, avšak osoby, ktoré v dôsledku toho majú menej priaznivé postavenie, sa nestávajú automaticky obeťami prenasledovania a iba v špecifických situáciách sa táto diskriminácia obsahovo kryje s perzekúciou.

Nakoľko v priebehu správneho konania zo strany odporcu došlo k ustáleniu krajiny pôvodu navrhovateľky ako bezpečnej krajiny pôvodu, bremeno dokazovania sa presunulo na samotnú navrhovateľku, ako žiadateľku o medzinárodnú ochranu. Tá však tak v priebehu správneho, ako i odvolacieho konania,

podľa názoru krajského súdu, nijakým spôsobom nepreukázala, že by krajinu jej pôvodu, t. j. B. D., v jej konkrétnom prípade nebolo možné považovať za bezpečnú.

Navrhovateľka teda nepreukázala, že jej hrozí väčšie riziko prenasledovania alebo vážnej ujmy, než ostatným osobám v obdobnom postavení.

V nadväznosti na navrhovateľkou v odvolacom konaní tvrdenú obavu o svoj život z dôvodu, jej otec, ako hlavný líder teroristickej a zločineckej skupiny L., má obrovský vplyv na politiku, prácu orgánov činných v trestnom konaní, ako aj na rozhodovanie súdov a vypátra si ju kdekoľvek v B., krajský súd poznamenáva, že pokiaľ sa navrhovateľka domnievala, že spĺňa podmienky pre udelenie azylu s ohľadom na tento ďalší dôvod, mala túto skutočnosť uviesť už v priebehu správneho konania. Keďže sa tak nestalo, súd k jej novému tvrdeniu, uplatnenému až v priebehu odvolacieho konania, neprihliadne. Tento dôvod žiadosti totiž nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, pretože pre posúdenie rozhodnutia odporcu je rozhodujúci stav, zistený v čase jeho vydania, pričom navrhovateľka túto novú skutočnosť v správnom konaní dosiaľ netvrdila a takýto dôvod žiadosti neuvádzala.

Krajský súd je toho presvedčenia, že v preskúmavanej veci odporca dostatočne zistil skutkový stav, navrhovateľkou uvedené skutočnosti správne a logicky vyhodnotil a dôvody uvedené navrhovateľkou v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, lebo relevantný dôvod pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany nezakladali, preto napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením . Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov konania a odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.