Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12P-84-2013.pdf
PDF · 99.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/84/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľky U. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. L., J. XXX/XX, zast. JUDr. Marie Švestková, advokátkou so sídlom v Pezinku, Meisslova 6, proti odporcovi C. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. H., Č.. XXX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: R. Š., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, pracovisko Senec, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky U. Š., K.. R., X.. XX.XX.XXXX a odporcu C. Š., X.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX Y. L., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L., zväzok 5, ročník 2008, strana 67, poradové číslo 6, rozvádza.
Maloleté dieťa R. Š., X.. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec C. Š., X.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého R. sumou 140 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým R.Á. Š., X.. XX.XX.XXXX, každý párny týždeň vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. kedy si dieťa vyzdvihne v predškolskom alebo školskom zariadení a v čase určujúcom koniec styku ho odovzdá matke v mieste bydliska.
- každý nepárny týždeň v čase od piatku od 17:30 hod. do nedele do 16:00 hod. nepretržite
Otec si maloleté dieťa v čase určujúcom začiatok styku prevezme v mieste bydliska matky a v čase určujúcom koniec styku ho na tom istom mieste matke odovzdá.
Súd návrh navrhovateľky na určenie výživného od 01.01.2013 do rozvodu manželstva zamieta.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 11.04.2013 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Navrhovateľka v návrhu uviedla že manželstvo s odporcom uzavrela po roku známosti. Prvé problémy sa objavili v manželstve počas tehotenstva navrhovateľky. Navrhovateľka mala rizikové tehotenstvo, odporca ju odmietal navštevovať nemocnici, tvrdil, že nemá čas ani toľko peňazí na benzín. Po návrate z nemocnice jej často krát vyčítal, že je lenivá a nič nerobí. Na domácnosť prispieval iba sporadicky, rovno z práce väčšinou išiel do krčmy. Často krát sa k navrhovateľke správal agresívne, takže mala z neho strach a obavy. Agresívne správanie odporcu napokon vyústilo odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosť. Vzťahy v manželstve má navrhovateľka za trvalo rozvrátené a preto žiada, aby súd manželstvo rozviedol. Maloleté dieťa žiada navrhovateľka zveriť do svojej osobnej starostlivosti, uložiť odporcovi vyživovaciu povinnosť 170 euro mesačne a upraviť styk otca s maloletým synom každý 2. víkend od piatka do nedele. Náklady na maloletého vyčíslila navrhovateľka na sumu 270 euro mesačne: strava v škôlke 20 euro, poplatok materská škôlka 20 euro, strava doma 95 euro, hygienické potreby 15 euro, hráčky 10 eur, lekára 15, energie 23 eur, odpad 12.
Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, nariadil ústne pojednávanie, kde vypočul účastníkov konania, právnu zástupkyňu navrhovateľky, kolízneho opatrovníka a po takto vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX Y. L., u oboch išlo o prvé platne uzavreté manželstvo. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v L. okres Senec. V manželstve sa narodilo jedno dieťa: R. Š., X. G. XX.XX.XXXX.
Na nariadenom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že v manželstve trpela najmä psychicky, nespala, nejedla, nakoľko pri každom zvuku sa strhávala. Nevie si predstaviť ďalší život s odporcom a trvá na tom, aby súd ich manželstvo rozviedol. Odporca sa správal nezodpovedne je pokiaľ ide o financie, narobil dlhy, ktoré potom ona musela splácať. Na syna odporca neprispieva žiadnou sumou. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, tak trvá na tom, aby bo presne upravený v zmysle jej návrhu. Nevie si predstaviť, že by bol styk otca so synom neobmedzený a ona by tak bola nútená sa s odporcom stretávať hocikedy, podľa jeho vôle.
Odporca uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. Navrhovateľku má stále rád a syna tiež. Ich manželstvo sa dá zachrániť a on je ochotný zmeniť sa. Je ochotný ísť k psychológovi a psychiatrovi, len aby dokázal navrhovateľke, že sa dokáže zmeniť.
Navrhovateľka na to uviedla, že šancí už dostal odporca dosť, cíti k nemu iba odpor.
Právna zástupkyňa žiadala, aby súd priznal navrhovateľke výživné na syna už odo dňa podania návrhu, vzhľadom k tomu, že otec na syna vôbec neprispieva.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch
Podľa § 23 ods. 1 Zákona rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
V konaní mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, neplní svoje funkcie. Obaja účastníci konania vyslovili s rozvodom manželstva súhlas.
Súd mohol záverom jednoznačne skonštatovať, že manželstvo sa pod ťarchou problémov vyčerpalo, manželia sa vzájomne odcudzili natoľko, že navrhovateľ podal návrh na rozvod manželstva.
Manželstvo je zväzok dvoch ľudí a pre jeho harmonické fungovanie je predovšetkým potrebné zachovávať jeho mravné postuláty. Láska, úcta, vernosť, tolerantnosť, toto všetko sa z manželstva účastníkov vytratilo.
Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie nezostáva. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenia v Zákone o rodine a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.
Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine pre rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov čase konania o rozvod vykazovalo vážnosť narušenia manželských vzťahov, a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť jeho účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov konania po faktickej stránke prestalo existovať a nemôže viac plniť svoje funkcie, pokiaľ v ňom absentuje cit, láska, či porozumenie. Manželstvo je výrazom predovšetkým mravných postulátov, ako je vzájomná tolerancia, vernosť, úcta, schopnosť akceptovať jeden druhého. Tieto postuláty sú v manželstve predpokladané, avšak nie sú žiadnym spôsobom nárokovateľné. Súd mal v konaní za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko rozvrátené, že obnovenie spokojného a fungujúceho spolužitia je nemožné.
Príčinu rozpadu manželstva súd vidí v nezodpovednom prístupe k rodinnému životu, absencii empatie a nezhodách vznikajúcich s rozdielnych názorov na spoločný život a chod domácnosti.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného
Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade najvodnejšou alternatívou bude zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matke.
Súd obvykle zverí maloleté deti tomu z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť. Pritom nepôjde iba o jeho hmotné zabezpečenie, ale o jeho celkový úspešný vývoj aj po stránke citovej, duševnej, morálnej, kultúrnej a podobne. Pre správne rozhodnutie súdu ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti je však potrebné, aby súd poznal aj názor dieťaťa a venoval mu náležitú pozornosť.
Súčasťou výroku o výkone rodičovských práv a povinností je i určenie, kto bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok na čas po rozvode. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že za výrok, zodpovedajúci tak Ústave SR, ako aj v Zákone o rodine zakotvených právach a povinnostiach rodičov považuje úpravu, pri ktorej " obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok ". V konaní nebol preukázaný žiaden právne významný dôvod, ktorý by odôvodňoval obmedzenie týchto práv niektorému z rodičov. Súd teda v konečnom rozhodnutí pristúpil k úprave, podľa ktorej obaja rodičia budú naďalej deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. ( veta prvá )
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. ( veta prvá ).
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmú z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie.
Pri určení vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom vychádzal súd zo zistenia, že prevažnú väčšinu potrieb dieťaťa, zabezpečuje pre dieťa jeho matka. Otec na dieťa prispieva iba sporadicky, ak vôbec.
Navrhovateľka požadovala upraviť vyživovaciu povinnosť na sumu 170 eur mesačne.
Navrhovateľka pracuje v spoločnosti Tesco Stores SR, so sídlom kamenné námestie 1/A, Bratislava, na dobu neurčitú. Jej čistý príjem dosahuje mesačne 260-300 eur. Býva s maloletým v dome svojich rodičov v Blatnom.
Výdavky na maloletého boli vyčíslené matkou detí nasledovne :
Škôlka 25, strava v MŠ 20, strava doma 95, drogéria, hygiena 15, oblečenie a obuv 40, lieky 20, lekár 15, energie 23, hračky a knihy 10, spolu 275 eur/ mesačne.
Otec maloletého uviedol, že pracuje brigádnicky ako automechanik a jeho príjem dosahuje čiastku 450 eur/mesačne. Spláca dlhy sumou 200-250 eur mesačne, 50-60 eur prispieva na domácnosť. Žije s rodičmi.
Maloletý R. sa narodil dňa 24.03.2009. Žije s matkou a starými rodičmi. Navštevuje predškolské zariadenie - Materskú škôlku v Blatnom. Býva častejšie chorý, inak sú jeho potreby primerané veku.
Kolízny opatrovník doporučil súdu zveriť dieťa matke, uložiť otcovi dieťaťa vyživovaciu povinnosť v rozsahu 140 eur mesačne a styk otca s dieťaťom upraviť každý druhý víkend, od piatku do nedele.
Súd o určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu s prihliadnutím na náklady maloletého dieťaťa a na osobnú starostlivosť matky o deti, na sumu 140 eur mesačne, čo je polovica vyčíslených nákladov dieťaťa.
Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach odporcu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dieťaťu.
Predmetom konania je rozvod a úprava práv a povinností k dieťaťu na čas rozvode, takže súd nemohol rozhodovať o úprave výživného na čas od podania návrhu, teda do rozvodu. Medzníkom účinnosti úpravy práv a povinností k dieťaťu je v danom prípade práve rozvod manželstva a preto všetky ostatné nároky týkajúce sa práv a povinností k deťom pred rozvodom manželstva, sa musia riešiť v rámci samostatného konania, na základe osobitného návrhu. Preto súd zamietol tú časť návrhu, ktorou sa navrhovateľka domáhala v rámci konania určenia výživného od podania návrhu.
Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv. Predpokladom rozhodovania súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že sa rodičia maloletých detí na styku s deťmi, nedohodli, prípadne ich dohoda nezodpovedá záujmu dieťaťa.
Vzhľadom na momentálne napätú situáciu, ktorá existuje vo vzťahu navrhovateľky a odporcu, ktorá ako uviedla, má z odporcu strach, upravil styk otca s maloletým a každý nepárny týždeň od piatka do nedele nepretržite a počas párneho týždňa ešte vo štvrtok, kedy si otec dieťa môže vyzdvihnúť v škôlke a večer ho odovzdať matke. Takáto pravidelnosť pomôže vniesť do vzájomných vzťahov stabilitu a systém, ktorý určite je v prospech maloletého dieťaťa. Matka aj dieťa sa tak budú môcť na stretnutie s otcom pripraviť a prijať tento nový model do svojich životov. Otec dieťaťa má možnosť byť s dieťaťom cez víkend, kedy
sa môže naplno synovi venovať a užívať si s ním voľno časové aktivity a zároveň má možnosť byť s dieťaťom aj v pracovnom týždni, kedy dieťa vyzdvihne v škôlke a strávi s ním popoludnie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie odporca v lehote 15
dní od doručenia tohto rozsudku na tunajšom súde.
Ostatní účastníci konania sa tohto práva výslovne vzdali, čo potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi do zápisnice tunajšieho súdu.
Podľa § 205 odsek 1) O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.