Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8Sa/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, D. E. F., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 – 10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 17.05.2022 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X z 17.05.2022.

II. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X z 19.01.2022 a vec jej vracia na ďalšie konanie.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca podal na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „pôvodný správny súd“) správnu žalobu zo dňa 23.05.2022 (ďalej aj „správna žaloba“), ktorá bola doručená pôvodnému správnemu súdu dňa 23.05.2022.

2. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X z 17.05.2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) č. XXX XXX XXXX X z 19.01.2022, ktorým podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 22.11.2021 (ďalej aj „“).

3. Žalobca navrhol, aby mu bola priznaná úplná náhrada trov konania,

II.

Administratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

4. Žiadosťou zo dňa 22.11.2021 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku podľa (ďalej aj „“) k dátumu uplatnenia tohto nároku 22.11.2021.

5. Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. – 1 zo dňa 23.05.2017 bol žalobcovi podľa , , v spojení s , o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) v spojení s , priznaný výsluhový dôchodok. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že doba služobného pomeru rozhodujúca pre vznik nároku na výsluhový dôchodok žalobcu bola 28 rokov a 4 dni.

6. O žiadosti zo dňa 22.11.2021 rozhodol správny orgán prvého stupňa, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 14.07.2021. Ďalej uvádza, že žalobca „získal 5359 dní obdobia dôchodkového poistenia t.j. 14. rokov a 249 dní obdobia dôchodkového poistenia,“ pričom z dôvodu, že žalobca získal „dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitého predpisu nie je doba služby zhodnotená na nárok na tento výsluhový dôchodok obdobím dôchodkového poistenia.“ Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa zamietol.

7. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 25.03.2022 (ďalej aj „odvolanie zo dňa 25.03.2022“).

8. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že u žalobcu „Zamestnanie v služobnom pomere colníka nebolo zaradené v I. ani v II. pracovnej kategórii funkcií“. Na základe uvedeného: „z tohto dôvodu pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru 128 (...) Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.“

III.

Súdne konanie

9. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:

- celková doba poistenia žalobcu ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku bola 42 rokov a 252 dní (14 rokov a 249 dní + 28 rokov a 3 dni hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku),

- podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidny´ch, starobny´ch a pozostalostny´ch dávkach (ďalej aj „Dohovor č. 128“) možno starobný dôchodok krátiť, no nie je možné vôbec neprihliadať na dobu služby, za ktorú bol priznaný výsluhový dôchodok,

- žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských súdnych autorít medzi iným na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa z 15.08.2012, ktoré sa týkali uplatnenia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov pôvodne zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií pri posudzovaní ich nárokov na starobný dôchodok zo všeobecného systému,

- žalobca poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej sa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vzťahuje okrem výsluhových dôchodcov pôvodne zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií taktiež na výsluhových dôchodcov, ktorí sú bývalými colníkmi,

- právne závery žalovaného sú preto v príkrom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, pričom vedú k diskriminácii žalobcu oproti iným osobám zaradeným do I. alebo II. kategórie funkcií, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok podľa a sú popretím právnej istoty žalobcu ako účastníka administratívneho konania,

10. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 28.06.2022 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:

- žalovaný zotrval na tom, že doba dôchodkového poistenia žalobcu bola určená správne, pričom podľa žalovaného doba výkonu štátnej služby, ktorá bola u žalobcu zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok, nie je započítateľným obdobím dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok,

- žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

11. V replike zo dňa 10.07.2022 zotrval žalobca na svojich skorších skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch, tak ako sú tieto uvedené vyššie.

12. Žalovanému bola replika zo dňa 10.07.2022 doručená dňa 11.07.2022. Žalovaný na ňu duplikou nereagoval.

13. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach

14. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.07.2024. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý poukázal na svoje písomné podania vo veci, uviedol, že zotrváva na právnych a skutkových záveroch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a navrhol žalobu zamietnuť. Správny súd na predmetnom pojednávaní vyhlásil tento rozsudok.

IV.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

15. Podľa Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

16. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s vy´nimkou rodinny´ch prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určeny´ch podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

V.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

17. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, priebehu administratívneho konania ako aj súdneho a administratívneho spisu, správny súd vo svetle žalobných bodov dospel k nasledovným záverom

18. Právnou otázkou, ktorá bola vo veci rozhodujúca bolo posúdenie toho, či sa na žalobcu má uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 spôsobom predpokladaným ustálenou rozhodovacou praxou pre výsluhových dôchodcov podľa , ktorí boli zaradení v I. a II. kategórii funkcií.

19. Vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom pôvodne zaradeným v I. a II. kategórii funkcií platí, že:

„Priznanie vy´sluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektory´ch zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie vy´konu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované

za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je vy´znamné pre zistenie vy´šky dôchodku“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

20. Vo vzťahu k aplikabile tohto právneho záveru na právne postavenie žalobcu, správny súd poukazuje na právny názor, podľa ktorého (pozn. zvýraznenie urobené správnym súdom):

„judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyply ´va z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa vy´sluhového dôchodku aj na starobny´ dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa “ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. ).

21. V tomto smere správny súd poukazuje taktiež na právny názor, podľa ktorého (pozn. zvýraznenie urobené správnym súdom):

„Z uvedeny´ch ustanovení jednoznačne vyply´va, že priznanie vy´sluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie vy´konu služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného vy´sluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a “ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

22. Ďalej správny súd poukazuje taktiež na právny záver, podľa ktorého:

„Sociálne zabezpečenie policajtov (v danom prípade colníka) za tzv. zvyškové doby osobitny´m zákonom, ktory´m je , nie je upravené. Odvolací súd preto dospel k názoru, že pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre vy´šku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedeny´ vy ´klad je podľa názoru odvolacieho súdu konformny´ s (...) „treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre vy´šku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedeny´ vy´klad je podľa názoru odvolacieho súdu konformny´ s .“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

23. S vyššie uvedeným právnymi závermi ustálenej rozhodovacej praxe sa správny súd pre účely svojho právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil.

24. Podľa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dosiahol žalobca dôchodkový vek 14.07.2021. Od dovŕšenia dôchodkového veku žalobcom má výsluhový dôchodok žalobcu charakter dávky v starobe. Preto je potrebné na právnu situáciu žalobcu uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Postup, ktorý vo veci zvolil žalovaný teda viedol k diskriminácii žalobcu v rozpore s Dohovorom č. 128. Na tento právny záver nemá vplyv dĺžka doby služby v I. a II. kategórii funkcií.

25. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nasledovný právny záver ustálenej rozhodovacej praxe (pozn. zvýraznenie urobené správnym súdom):

„22. Čo sa týka samotnej aplikácie § 60 ods. 2 alebo prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v tomto ohľadne veľký senát poukazuje na ustálenú judikatúru vo veciach priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorú je potrebné použiť aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov. Podľa nej priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie dôchodcovho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Za všetky rozhodnutia veľký senát cituje časť rozsudku NS SR sp. zn. : „... Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neupravil zákonom postup

krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že priamo v ustanoveniach a vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s , najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení a zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore. ... ... Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej vzhľadom na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok by sa obdobie tejto služby v zmysle , ods. 2 a tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť, najvyšší súd preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to, že odporkyňa môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a to tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta k celkovej dobe poistenia tak vo všeobecnom, ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Pokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku xxx a túto teoretickú sumu krátila o sumu xxx, rovnajúcu sa koeficientu xxx, určeného ako podiel xxx skončených rokov služby a xxx rokov súčtu dôb služobného pomeru a tzv. obdobia dôchodkového poistenia v civile, teda o sumu nepresahujúcu sumu výsluhového dôchodku, a navrhovateľovi priznala starobný dôchodok od 13. decembra 2010 v sume xxx € mesačne, takýto jej postup považoval odvolací súd za súladný s a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“ (rozsudok veľkého senátu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, , ods. 22).

26. Žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Preto mala byť u žalobcu pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému hodnotená celková doba jeho poistenia vrátane doby služby, za ktorú bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa Až na základe takto zhodnotenej doby poistenia bolo možné určiť teoretickú výšku starobného dôchodku žalobcu, ktorý by prípadne mohol byť následne krátený pri rešpektovaní požiadaviek vyjadrených v 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

27. Správny súd musí taktiež prisvedčiť žalobnému bodu, ktorý žalovanému vytýkal nerešpektovanie právnych záverov vyplývajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe preskúmavaným rozhodnutím a rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. Príslušná právna otázka týkajúca sa aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov v postavení obdobnom ako u žalobcu bola už vyriešená ustálenou rozhodovacou praxou. Keďže žalovaný bol účastníkom týchto súdnych konaní, tak ich výsledky mu museli byť nevyhnutne známe. Napriek tomu žalovaný prezentoval v preskúmavanom rozhodnutí od týchto diametrálne odlišné právne závery. Takýto postup žalovaného považuje správny súd za neakceptovateľný, keďže je v rozpore s požiadavkami právneho štátu a predstavuje zásah do právnej istoty žalobcu.

VI.

Záver

28. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Preto preskúmavané rozhodnutie, ako aj správny súd zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa .

29. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa posúdi žiadosť žalobcu o starobný dôchodok a opätovne vo veci rozhodne, pričom pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z právnych záverov ustálenej rozhodovacej praxe, na ktoré poukázal správny súd v tomto rozsudku.

30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.