Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-18-2013.pdf
PDF · 75.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5P/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. I., G.. X.X.XXXX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky Z. I., G.. XX.X.XXXX, K. G. M. G. Z., B. X a otca M. C., G.. XX.X.XXXX, K. G. M. G. Z., E. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletej podaným návrhom zo dňa 14.6.2013 žiadal, aby súd znížil výživné na maloletú L. z dôvodu, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s družkou a maloletou dcérou. Poberajú dávku v hmotnej núdzi v sume XXX Eur a majú mesačné výdavky vo výške 103 Eur nájomné a 70 Eur elektrická energia. Z uvedeného dôvodu - slabej finančnej situácie žiada znížiť výživné zo sumy 90 Eur na 25 Eur. Predložil súdu Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, kde sa družke priznáva preddavkovo dávka a príspevky ako občanovi v hmotnej núdzi v sume 163,60 Eur mesačne od 1.4.2013. V odôvodnení sa konštatuje, že spoluposudzovaný M. C. je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 2.5.2012.
Matka sa vo vyjadrení k návrhu zo dňa 25.10.2013 vyjadrila, že navrhovateľ v návrhu zavádza, nakoľko ako dôvod uviedol výšku nájmu a poberanie dávok, ale ona má vedomosť, že pracuje. Ona s maloletou býva sama. Výška nájomného je 213,57 Eur a elektrina 45,26 Eur mesačne. Za posledných päť rokov vymenila tri zamestnania z dôvodu aby dokázala vyžiť s maloletou. Má ešte dve staršie deti, syn býva u jej matky a dcéra u priateľa, takže na všetky výdavky je sama. Navrhovateľ pracoval ako živnostník a v čase, keď podala návrh na zvýšenie výživného živnosť zrušil, i keď nelegálne ďalej pracoval i pracuje. Od roku 2008 je opakovane nútená podávať trestné oznámenia za zanedbanie povinnej výživy, ktorú si nikdy riadne neplnil. Vždy dlh na výživnom vyrovnal až na súde, aby sa nedostal do väzby, kde už raz bol za predaj omamných látok. Priložila súdu i chronológiu podaní. S maloletou sa nemá záujem stretávať, nekupuje jej žiadne darčeky. V máji tohto roku zistili maloletej problémy so zrakom a matka musela zakúpiť okuliare v celkovej sume 77,94 Eur, pred Vianocami idú na kontrolu. S uvedeným návrhom nesúhlasí, nakoľko je nemysliteľné, aby dcéra trpela za jeho dlhy, ktoré nesplácal a v súčasnosti nepracuje z dôvodu, že jeho príjem by bol i tak zexekvovaný. Záverom žiadala návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
Kolízny opatrovník navrhol návrh otca v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko otec sa na výchove a výžive nepodieľa, neplní si riadne vyživovaciu povinnosť a matka zabezpečuje výlučnú osobnú starostlivosť a výchovu maloletej.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, vyjadrenia k návrhu, výsluchom matky i otca, s pripojeným spisom 7P/28/2010, ako aj s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 7P/28/2010-140 zo dňa 4.4.2011 bola schválená rodičovská dohoda, kde súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. L. I., G.. X.X.XXXX zo sumy 50 Eur na sumu 90 Eur mesačne, s účinnosťou od 1.4.2011. Nedoplatok sa týmto rozhodnutím neurčoval.
Otec v návrhu žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť na maloletú z dôvodu, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi spolu so svojom družkou a maloletou dcérou. V čase posledného rozhodovania bol živnostník s príjmom XXX Eur mesačne. Momentálne je v evidencii Úradu práce sociálnych vecí a rodiny od 2.5.2012. Z príjmu celej rodiny, ktorý tvorí dávka v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok vo výške XXX Eur platí 50 Eur nájom, 50 dlh, 50 Eur elektrinu a výživné je vo výške 90 Eur, ktoré nemá z čoho platiť. Privyrába si zberom železa a jeho odovzdaním v zberných surovinách. Matka s návrhom nesúhlasila, uviedla, že je zavádzajúci, nakoľko navrhovateľ podľa jej vedomostí pracuje. Výživné si neplatí pravidelne, podávala viac krát trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, ktorú až pod hrozbou trestu odňatia slobody splnil. Stúpli jej náklady na bývanie (približne 260 Eur mesačne), zdravotnú starostlivosť o maloletú (nákup dioptrických okuliarov v hodnote 78 Eur) a na výchovu a výživu maloletej je sama.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedené je návrh otca maloletej na zníženie výživného nedôvodný. Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Na základe predložených dokladov a výsluchu účastníkov súd zistil, že u otca síce nastala zmena v príjmoch, nakoľko v čase posledného určenia výživného bol živnostník s mesačným príjmom XXX Eur a v súčasnosti žije z dávky v hmotnej núdzi ako spoluposudzovaná osoba svojej družky, ktorá spolu s prídavkom na dieťa predstavuje sumu približne XXX Eur, avšak, ako sám uviedol, snaží sa privyrábať si. Náklady uviedol vo výške, ktorá presahovala uvedený príjem. Súd vychádzal z úvahy, že sa otec opäť riadne zamestná, nakoľko v obore stavebníctva, v ktorom podnikal, táto možnosť je. S poukazom na princíp potencionality príjmu otca, ktorý v danom prípade dáva možnosť poskytovania výživného na maloleté dieťa vo výške uloženej právoplatným rozhodnutím, súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol. Stanovené výživné právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu je tak v súlade s potrebami dieťaťa, ako i s možnosťou a schopnosťou otca.
Toto konanie možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.