Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-558-2013.pdf
PDF · 83.5 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/558/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Česká republika, s. r. o., so sídlom ul. Novodvorská 994, 142 21 Praha 4, IČO: 25117483, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom ul. Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. XXXX, XXX XX Y. - Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom ul. Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 179,58 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Ro/315/2011-53 z 23.04.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 31,07 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e.
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 179,58 Eur s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom. Prostredníctvom miestne príslušného Daňového úradu Bratislava vrátil navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 9,80 EUR a navrhovateľovi uložil v zmysle § 146 ods. 2, veta prvá O. s. p. povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 31,07 Eur, pozostávajúcich z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za úkon právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia), z náhrady hotových výdavkov a 20% DPH.
Proti výroku uznesenia, ktorým prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania vedľajšieho účastníka konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol neúčelnosť trov vedľajšieho účastníka, vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, pretože združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé spôsobilé z podstaty svojej existencie poskytnúť pomoc v spotrebiteľských veciach. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom, spôsobilým poskytnúť spotrebiteľovi právnu pomoc. Považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za nadbytočné a nehospodárne, pretože podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov SR. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zmenil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal; uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 EUR.
Odporca a vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní bolo potrebné zodpovedať otázku, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia). Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O. s. p.). Toto ustanovenie bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p.).
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral bez zdôvodnenia návrh v plnom rozsahu späť potom, ako do konania na podporu odporcu vstúpil vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, čím navrhovateľ zavinil zastavenie konania.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok, uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia. V prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).
Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Navrhovateľ v tomto prípade zobral návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť. Z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil bez akéhokoľvek zdôvodnenia potom, ako do konania zahlásil vstup vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý v konaní podporoval odporcu. Možno teda konštatovať len jediný záver a to, že návrh navrhovateľa bol objektívne podaný nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť nahradiť odporcovi a (z vyššie uvedených dôvodov) aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Samotnému odporcovi žiadne konkrétne trovy prvostupňového konania nevznikli.
Vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „ vyhláška“) v § 14 vymenúva úkony právnej služby, za ktoré patrí advokátovi odmena. Prvým úkonom v poradí podľa § 14 ods. 1 písm. a/ uvedenej vyhlášky je úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom. Odmenu za tento úkon právnej služby priznal okresný súd dôvodne. V rámci tohto úkonu právnej služby sa musí právny zástupca s klientom dohodnúť o forme a rozsahu právneho zastúpenia v konkrétnej veci, oboznámiť sa s predmetom veci, v ktorej má byť právna služba poskytnutá a dohodnúť stratégiu právneho zastupovania. Uskutočnenie tohto úkonu je preukázané podpisom plnomocenstva zo dňa 02.01.2012 a doručením návrhu na začatie konania vrátane jeho príloh právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka (č. l. 38). Právny zástupca vedľajšieho účastníka si náhradu trov uplatnil vo vyčíslení zo dňa 09.10.2012.
Okresný súd teda priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania správne. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za úkon právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia), priznané podľa § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 18,26 EUR. K úkonu právnej služby právnemu zástupcovi patrí paušálna náhrada trov v sume 7,63 EUR za úkon a 20% DPH. Okresný súd preto vedľajšiemu účastníkovi opodstatnene priznal trovy právneho zastúpenia vo výške spolu 31,07 EUR.
Nemožno súhlasiť s argumentom navrhovateľa, spochybňujúcim nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože už vstup vedľajšieho účastníka do konania viedol k späťvzatiu návrhu na začatie konania a mal priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Z následnosti úkonov navrhovateľa a obsahu podania, ktorým vzal späť návrh na začatie konania je
možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že dôvodom späťvzatia návrhu bolo oznámenie podpory odporcu vedľajším účastníkom - Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo vstupe do konania, realizovanom dňa 30.01.2012. Navrhovateľ s ohľadom na túto skutočnosť zobral návrh na začatie konania späť bez akéhokoľvek zdôvodnenia a žiadal konanie zastaviť, čím z procesného hľadiska zavinil jeho zastavenie. Je podľa § 146 ods. 2; veta práva O. s. p. povinný nahradiť jeho trovy, ktoré vznikli na strane ostatných účastníkov. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy prvostupňového konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu boli v odvolacom konaní úspešní a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania; trovy odvolacieho konania si však neuplatnili a ani im žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto krajský súd odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania nepriznal.
Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania, o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku a zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.