Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-117-2013.pdf
PDF · 86.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/117/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom so sídlom v Bratislave, P.O. Box 259, proti povinnej: P. Š.H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., E. Č.. X, o vymoženie sumy 23,24 eur s príslušenstvom, v konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Usačevom, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Lehotského 4, pod sp.zn. EX/1016/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 5. júna 2013 č.k. 34Er/914/2008-38 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o zastavení exekúcie.
N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 5. júna 2013 č.k. 34Er/914/2008-38 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačevovi trovy exekúcie vo výške 111,81 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 4. 12. 2008 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 035971*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 3.4.2008, bol exekúciou poverený súdny exekútor Mgr. Vladimír Usačev, ktorý dňa 9.4.2009 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že oprávnený bol výzvou zo dňa 4.12.2008 vyzvaný na zaplatenie preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu hotových výdavkov vo výške 333,20 Sk spolu s DPH, čo predstavuje sumu 11,06 eur. Nakoľko tak oprávnený neurobil v lehote určenej exekútorom, exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil. Súdny exekútor zároveň požiadal súd aj o priznanie trov exekúcie v celkovej výške 487,55 eur. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 34Er/914/2008-13 zo dňa 9.2.2011 exekúciu zastavil a uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačevovi trovy exekúcie vo výške 111,81 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený dňa 17.3.2011 odvolanie, na základe ktorého súd prvého stupňa odstúpil uvedené odvolanie odvolaciemu súdu, ktorý svojim uznesením č.k. 3CoE/153/2011-35 vec vrátil súdu prvého stupňa s tým, že o odvolaní oprávneného má rozhodnúť sudca v zmysle ust. § 374 O.s.p.
Súd prvého stupňa s poukázaním na § 374 ods. 4 v spojení s § 202 O.s.p., § 31 ods. 1, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 197 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti opätovne vo veci rozhodol a uviedol, že súdny exekútor na základe výzvy zo dňa 4.12.2008, ktorou vyzval oprávneného na zloženie preddavku na odmenu exekútora a náhradu hotových výdavkov, využil svoje právo a zákonný nárok a to potom, ako sa mu nepodarilo doručiť na adresu povinného upovedomenie o začatí exekúcie a pohľadávka sa javila ako ťažko vymožiteľná. Nakoľko preddavok, vyčíslený súdnym exekútorom v súlade s § 24 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov nebol oprávneným v určenej lehote zložený, mal súd prvého stupňa za to, že nárok súdneho exekútora bol oprávnený a preto exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa prihliadol aj na okolnosti daného prípadu, a to že súdny exekútor vykonáva v prospech oprávneného veľké množstvo exekúcií a súdny exekútor nemôže prefinancovávať celé exekučné konania z vlastných zdrojov, ak to už nie je v jeho finančných schopnostiach a možnostiach. Zároveň uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je možné chápať ako právo absolútne a ničím neobmedzené, a je možné ho podmieniť zaplatením určitej sumy, či už súdneho poplatku alebo preddavku na trovy, preto podľa názoru súdu neobstojí ani tvrdenie oprávneného uvedené v odvolaní, že je toho názoru, že zastavenie exekučného konania nie je opodstatnené a že zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Považoval za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že to bol práve oprávnený, ktorý zapríčinil zastavenie exekúcie z dôvodu nezloženia preddavkov na trovy exekúcie.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008. Dospel k záveru, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, a preto náleží povinnosť úhrady trov exekúcie oprávnenému.
Súdny exekútor si uplatnil časovú odmenu za exekučnú činnosť spojenú s úkonmi: prevzatie a zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného spisu v trvaní 10 min., žiadosť o udelenie poverenia v trvaní 10 min., žiadosť o súčinnosť Soc. poisťovňa v trvaní 10 min., žiadosť o súčinnosť Geodetický a kartografický ústav v trvaní 10 min., žiadosť o súčinnosť Register obyvateľov v trvaní 10 min., upovedomenie o začatí exekúcie (oprávnený, povinný) v trvaní 20 min., príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu (14x 5 min.) v trvaní 70 min., výzva na preddavok v trvaní 5 min., žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa v trvaní 10 min., návrh na zastavenie exekúcie v trvaní 10 min., odblokovanie účtov (14x 5 min) v trvaní 70 min., vrátenie poverenia v trvaní 10 min., archivácia spisu v trvaní 10 min., paušálnu odmenu za úkony - získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, doručenie príkazu na začatie exekúcie (14x3,32) 46,48 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, každé zisťovanie bydliska povinného 3,32 eur, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (2x3,32 eur) 6,64 eur, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eur, náhradu hotových výdavkov za poštovné (36x 1,20 eur) 43,20 eur, náklady na vypracovanie spisu 8,64 eur, cestovné 10 km - 0,17 eur / za 1 km - amortizácia 1,70 eur, čas mimo sídla úradu (0,66 eur /30 min) 24,42 eur, archivačný spis, archivačné poplatky 6,64 eur. Spolu teda žiadal priznať na trovách exekúcie spolu s náhradou DPH sumu 487,55 eur. Súd prvého stupňa po preskúmaní predloženej špecifikácie trov exekúcie priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu vo výške 6,64 eur za úkon „výzva na preddavok a návrh na zastavenie exekúcie“ v trvaní 20 minút, pretože ho považoval za čas účelne vynaložený. Za úkony „prevzatie a zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie a exe. spisu“, „žiadosť o udelenie poverenia“, „žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa“, „žiadosť o súčinnosť Geodetický a kartografický ústav“, „žiadosť o súčinnosť Register obyvateľov“, „upovedomenie o začatí exekúcie (oprávnený, povinný)“, „príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu (14x 5 min.)“, „žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa“, súdnemu exekútorovi časovú odmenu nepriznal, pretože mal za to, že sa jedná úkony, ktoré už sú raz zahrnuté do odmeny súdneho exekútora podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky a preto, ak by za tieto úkony priznal súd aj časovú odmenu, došlo by tak k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. Rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za „odblokovanie účtov (14x 5 min)“, „vrátenie poverenia“, „archivácia spisu“, „archivačný spis, archivačné poplatky“, pretože ich považoval za administratívne úkony exekútora, pričom administratívne úkony sú zahrnuté už v samotnej odmene exekútora v súlade s § 25 citovanej vyhlášky, podľa ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti podľa § 15 citovanej vyhlášky priznal súd prvého stupňa exekútorovi odmenu za úkon „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ iba jedenkrát, pričom vychádzal zo znenia ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky, z ktorého vyplýva, že exekútorovi patrí odmena iba raz za ten istý úkon. Poukázal, že ak by zákonodarca chcel priznať odmenu za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie, v ustanovení vyhlášky by použil formuláciu „každé“ tak, ako to uviedol v § 15 ods. 1 písm. g), h), i) a j). Slovné spojenie „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ v sebe zahŕňa aj neskorší úkon s tým spojený, a to odblokovanie účtu, ktorý bol zablokovaný na základe príkazu na začatie exekúcie, doručeného peňažnému ústavu. Za ostatné úkony súd priznal odmenu tak, ako si ju exekútor uplatňoval. Odmenu za jednotlivé úkony súd priznal celkom vo výške 7x 3,32 eur v celkovej sume 23,24 eur. V prípade hotových výdavkov súd prvého stupňa nepriznal exekútorovi cestovné vo výške 1,70 eur, nakoľko nemal preukázaný účel cesty ani ostatné doklady potrebné podľa zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Náhradu hotových výdavkov priznal vo výške 51,84 eur a náhradu za stratu času vo výške 24,42 eur, teda trovy exekúcie, ktoré súd priznal exekútorovi, spolu s DPH predstavujú sumu 111,81 eur. Súd prvého stupňa sa zároveň zaoberal aj oprávneným navrhnutým spôsobom použitia moderačného práva, týkajúceho sa trov konania a mal za to, že čo sa týka samotnej odmeny súdneho exekútora, táto predstavuje iba polovicu z celkom priznaných trov exekučného konania. a preto nepovažoval za potrebné túto odmenu znižovať, nakoľko je adekvátna vynaloženým úkonom, ktoré súdny exekútor pre oprávneného vykonal.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietnuť a uplatniť moderačné právo, týkajúce sa trov konania, teda primerane znížiť náhradu trov exekučného konania. Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedol, že zastavenie exekučného konania v danom prípade považuje za neopodstatnené a uvedeným spôsobom by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu práva, garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd v exekučnom konaní pokračoval a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je prípustné a proti výroku o trovách exekúcie je nedôvodné.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 31 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu a ustanovenie ods. 1 sa nepoužije, ak oprávnený je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa osobitného predpisu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 58 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1, písm. a), b), f) - h) je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, ani proti uzneseniu v konaní o vymáhaní súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže na návrh exekútora zastaviť exekúciu pre nezaplatenie preddavku oprávneným, pokiaľ tento nie je oslobodený od súdnych poplatkov. V prejednávanej veci oprávnený nie je oslobodený od súdnych poplatkov zo zákona, ani nepožiadal o jeho oslobodenie, preto súdny exekútor bol oprávnený vyzvať oprávneného na zaplatenie preddavku a pre jeho nezaplatenie podať aj návrh na zastavenie exekúcie.
Možnosť podania odvolania proti uzneseniu o zastavení exekúcie je upravená v Exekučnom poriadku, preto nie je možné použitie ustanovení o odvolaní podľa O.s.p..
Exekučný poriadok v ustanovení § 57 ods. 4 taxatívne uvádza, v ktorých prípadoch je možné podať odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie a to tak, že odvolanie je možné podať iba proti uzneseniam o zastavení exekúcie, vydaných podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) - h). Z výkladu uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie podľa iných ustanovení odvolanie nie je prípustné.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 31 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a preto proti takémuto uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nie je prípustné. Z tohto dôvodu odvolací súd nemá možnosť posudzovať správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Keďže oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd v súlade s citovaným ustanovením § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie odmietol.
Oprávnený podal odvolanie aj proti výroku o trovách exekúcie, avšak v odvolaní nenapadol správnosť priznaných trov exekúcie, ale mal za to, že v danom prípade je namieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže v drobných sporoch trovy nepriznať alebo znížiť, ak sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výkon rozhodnutia v predmetnej veci je vedený podľa Exekučného poriadku, ktorý ako osobitný predpis obsahuje úpravu o trovách exekúcie, a preto s poukazom na ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p. nie je možné použiť na ich posúdenie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania. Z tohto dôvodu nie je v danej veci možná ani aplikácia ust. § 150 O.s.p. tak, ako to navrhol oprávnený.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie potvrdil ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, preto
mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.