Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/440/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Mária Stovičková a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľky: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C., X. XXX/XX, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Helenou Buzgóovou, Advokátska kancelária Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda proti odporkyni: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, právne zastúpená JUDr. Tiborom Szakálom, advokátom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o zrušenie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. -393 zo dňa 20. augusta 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia v sume 427,57 eur k rukám právneho zástupcu žalovanej JUDr. Tibora Szakála do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti v kat. území E., parcela č. 537/3, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 483 m2, rodinný dom č. súpisné XXX na parcele č. 537/3, parcela č. 537/12 záhrady vo výmere 317 m2, vedené na LV č. XXX Správy katastra v Dunajskej Strede tak, že nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne. Rozhodol, že odporkyňa je povinná titulom finančného vyporiadania zaplatiť navrhovateľke 25.800,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol o trovách konania, že je navrhovateľka povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov konania titulom súdneho poplatku vo výške 795,- eur a titulom trov právneho zastúpenia 6.522,73 eur k rukám právneho zástupcu odporkyne JUDr. Szakála do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti, navrhovateľka v podiele 2/3, odporkyňa v podiele 1/3, pričom obe svoj spoluvlastnícky podiel nadobudli titulom dedenia - navrhovateľka po nebohom otcovi a odporkyňa po manželovi. Obe účastníčky konania preukázali svoju solventnosť. V priebehu odvolacieho konania dcéra odporkyne spolu s manželom zložili v prospech odporkyne finančnú čiastku, ktorá spolu s odporkyňou zloženou finančnou čiastkou 13.000,- eur predstavuje sumu 27.000,- eur. Obe účastníčky konania naďalej tvrdili, že sú odkázané z titulu bývania na túto nehnuteľnosť. Navrhovateľka uviedla, že k nehnuteľnosti má citové väzby, nakoľko vlastnícky patrila jej otcovi. Keďže v cudzine uzavrela manželstvo a z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa nehnuteľnosť potrebuje pre svoje bývanie. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka dlhé roky pracuje a žije na území Anglicka, kde žila aj pred smrťou svojho otca. V roku 2003 uzavrela manželstvo a z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Odporkyňa sa na spornú nehnuteľnosť prisťahovala v roku 1989, v uvedenom čase bola vlastníčkou 4 - izbového bytu v K. D., tento byt odpredala až v roku 1996, kedy sa bývalý manžel stal nezamestnaným. Následne chcel otvoriť

súkromnú autoškolu a preto pristúpila k odpredaju svojho bytu, aby manžela ušetrila zo stresu, že sa stal nezamestnaným. Z peňazí, ktoré dostala ako kúpnu cenu 250.000,- Sk bolo investovaných do podnikania manžela. Uvedený dom bol kúpený ako rozostavaný a manžel ho kúpil za 158.000,- Sk. Vo zvyšku peniaze z kúpnej ceny za jej byt boli použité a investované do tohto domu. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania súd je viazaný podaným návrhom, treba povedať, že v ust. zákonodarca presne uviedol nielen výpočet možných spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva ale i poradie, v ktorom je nutné jednotlivé možné spôsoby vyporiadania skúmať. Tento výpočet spôsobov i poradie sú pre súd záväzné. Jednotlivé spôsoby vyporiadania sú postupné : 1. reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza v úvahu jedine keď je predmet v spoluvlastníckoprávnom vzťahu fakticky a funkčne deliteľný. 2. prikázanie veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prichádza do úvahy tam, kde reálne rozdelenie nie je dobre možné, pri riešení komu zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná, prihliadne súd k tomu , aby vec mohla byť účelne využitá. Ak je predmetom spoluvlastníctva obytný dom, skúma súd kto dom doposiaľ obýval, kto je z hľadiska naliehavosti bytových potrieb odkázaný na tento dom, kto ho udržoval, opravoval, kto previedol investície k zveľadeniu domu, kto je schopný a ochotný sa postarať ďalej o jeho údržbu. Veľkosti spoluvlastníckeho podielu sa v tomto prípade prikladá až druhoradý význam. Tento názor vyslovený Krajským súdom v Trnave je pre súd I. stupňa právne záväzný. Predmetom spoluvlastníctva je aj obytný dom, od roku 1989 v tomto rodinnom dome býva odporkyňa, ktorá v priebehu manželstva s otcom navrhovateľky odpredal svoj byt v osobnom vlastníctve v K. D. a peniaze čiastočne investovala do podnikania manžela a čiastočne na dokončenie rekonštrukciu a údržbu tohto domu. V uvedenom dome býva a nepretržite aj po smrti svojho manžela, teda od roku XXXX o dom sa stará, za dom platí riadne dane a poplatky a zabezpečuje jeho bežnú údržbu. Jedná sa o dôchodkyňu vo veku 64 rokov, ktorá vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav ako aj vzhľadom na tú skutočnosť, že značnú časť života prežila na uvedenej nehnuteľnosti, by mala potiaže so zabezpečením iného bývania a v skutku na túto nehnuteľnosť je bývaním viazaná. Čo sa týka samotnej navrhovateľky, navrhovateľka taktiež nemá doriešenú otázku svojho bývania. V roku 2003 uzavrela manželstvo, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, žije mimo územia SR v Anglicku. Navrhovateľka po rozvode manželstva svojich rodičov bývala so svojou matkou a sestrou vo E. C.. Už pred smrťou svojho otca teda pred rokom XXXX sa dlhodobo zdržiavala v Anglicku. Navrhovateľka v priebehu konania síce tvrdila, že s manželom sa mienia usadiť na Slovensku a chceli by bývať v dome jej otca, avšak aj v čase rozhodovania navrhovateľka so svojim manželom ešte trvalo sa zdržiavali na území Anglicka a samotná skutočnosť, že chcú žiť na území Slovenska stále zostáva iba jej tvrdením.

Súd I. stupňa pri pôvodnom rozhodnutí , ktorým nehnuteľnosť pririekol do výlučného vlastníctva navrhovateľky vychádzal z toho , že navrhovateľka má na nehnuteľnosti väčší 2/3 -vý podiel, ako aj z toho, že odporkyňa svoju solventnosť preukázala iba čiastočne. Súd v ďalšom konaní skúmal odkázanosť účastníkov konania na bývanie na spornej nehnuteľnosti. Je jednoznačné , že odporkyňa na nehnuteľnosti nepretržite býva od roku 1989 a od tejto doby nehnuteľnosť užíva. Na nehnuteľnosť je viazaná vlastným bývaním, má tam trvalý pobyt. Okrem peňazí , ktoré použil na kúpu predmetnej nehnuteľnosti jej manžel, boli na dobudovanie nehnuteľnosti použité aj jej peniaze za odpredaj 4

- izbového bytu odporkyne, ktorý byt bol odpredaný potom , ako jej manžel prišiel o zamestnanie a žili iba z jej príjmu. Do nehnuteľnosti vložila nemalé finančné prostriedky, pretože ešte aj v roku 2008 do nehnuteľnosti investovala , hoci nie za súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Investíciu v rámci širšieho vyporiadania si však neuplatňuje. Nemá inú možnosť bývania, vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav nemá predpoklady získať iné vlastné bývanie. Od roku 1999 býva v Anglicku, kde je vydatá a trvale sa tam zdržuje. K samotnej obci E. nemôže mať až také silné väzby, pretože nikdy s otcom na tejto nehnuteľnosti trvalo nebývala. Je jednoznačné, že k spornej nehnuteľnosti silnejšiu väzbu má odporkyňa, ktorá na nehnuteľnosti trvalo býva vyše 20 rokov. Navrhovateľka pokiaľ má záujem žiť na Slovensku vzhľadom na jej vek, vzhľadom na to, že je v aktívnom veku, má možnosť nadobudnúť do vlastníctva inú nehnuteľnosť, hoci aj vo E., pretože z vyjadrenia znalkyne je zrejmé, že v samotných E. je na predaj 15 rôznych domových nehnuteľností aj obdobných ako je sporná nehnuteľnosť. Podľa súd priznal odporkyni náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie svojho práva. Odporkyni vznikli trovy z titulu súdneho poplatku 795,50 € a z titulu trov právneho zastúpenia 6.522,72 eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla zmeniť prvostupňové rozhodnutie a prikázať nehnuteľnosť jej do výlučného vlastníctva pričom sa zaviaže zaplatiť žalovanej za 1/3 podiel 12.900,- eur do troch dní. Z jej odvolania vyplynulo, že po smrti svojho otca ktorý zomrel XX.XX.XXXX sa žalovaná správa ako výlučná vlastníčka celého majetku. Dedičské konanie prebehlo tak, že sa museli

domáhať svojho práva pretože žalovaná ich nielen nepustila na nehnuteľnosť otca, ale s celým jeho majetkom disponuje ako výlučná vlastníčka. Nie je ničím podložené jej tvrdenie, že by prispela na nadobudnutie majetku ich otca a dokonca v priebehu konania to absolútne vyvrátili. V čase nadviazania známosti ich otca a žalovanej a následného uzavretia manželstva ich otec podnikal, má riadny príjem, vždy vlastnil nehnuteľnosti. Sporná nehnuteľnosť bola jeho poslednou. Žalovaná tiež podnikala, bývala vo vlastnom byte a na nehnuteľnosť sa nasťahovala po jej kúpe, po jej úprave a zariadení. V priebehu dedičského konania im ponúkla na vyrovnanie jej a jej sestre absolútne symbolickú cenu ktorá sa nepriblížila všeobecnej hodnote nehnuteľnosti ani zákonné dedičky jej ponúkli vždy sumu 300.000,- Sk za jej podiel v 1/3 a požiadali ju, aby sa z nehnuteľnosti odsťahovala. Robila si z nich iba posmešky a žalobníčku teda navrhovateľku úplne urážala, užíva 12 rokov majetok ich otca, od 06.07.2005 aj ich majetok. Po otcovi sa im nepodarilo ani len jednu fotografiu získať. Žalovaná disponuje nielen s vozidlom ale aj s ďalším majetkom z podnikania a hnuteľnosťami. Kým sa navrhovateľka a jej sestra k nej správali slušne o to bezohľadnejšie sa k nim správala žalovaná - odporkyňa. Od začiatku tvrdila, že nemá finančné prostriedky na vyrovnanie podielu hoci úspory ich otca u nej zostali a nevedeli preukázať v dedičskom konaní pretože nepoznali číslo účtu otca. Žalovaná v priebehu konania tvrdila, že je ťažko chorá, nehnuteľnosť nevie udržiavať, upraviť ani opraviť. Na výzvu súdu reagovala na preukázanie solventnosti v roku 2008 žiadnym spôsobom kým žalobkyňa z peňazí ktoré zarobila v cudzine a ťažko v práci uložila do súdneho depozitu vtedy 10.953,99 eur. Až v roku 2012 veľmi nejasne preukázala úspory svojich detí, že je solventná, vyplatiť časť podielu ktorý prichádza navrhovateľke. Žalovaná je vo veku kedy sa už nemôže postarať o nové bývanie je absurdné pretože žalovaná je vo veku 65 rokov a vôbec nie je nemohúcna ako to vo svojich prednesoch udáva. Celé zimné mesiace kedy nehnuteľnosť je potrebné vykurovať žalovaná sa v nej nezdržuje ale zdržuje sa u svojho syna kde viackrát zisťovala túto skutočnosť navrhovateľka, že nehnuteľnosť bola opustená. Žalovaná tvrdí, že nemá inú možnosť bývania, nemá finančné prostriedky na novú nehnuteľnosť pričom náhradu za jej spoluvlastnícky podiel si požičiava. Najprv tvrdila, že za jej podiel postačuje 164.759 Sk, potom tvrdila, že finančné prostriedky nemala, toho času si zapožičala s jasným cieľom nehnuteľnosť odpredať. Čo sa týka odkázanosti na bývanie tvrdí, že podstatne väčšou mierou je odkázaná nehnuteľnosť ona ako žalovaná počas jednotlivých pojednávaní sa žalovaná svojimi neslušnými pripomienkami snažila urobiť z nej ženu ľahkých mravov ale preukázala, že počas viac rokov ako pracuje v cudzine má jedného zamestnávateľa, jedného manžela a je matkou jedného dieťaťa. Nevyhnutne potrebuje tento dom na bývanie, na trvalé bývanie, aby už nemusela bývať v podnájme ale ako dvojtretinová vlastníčka otcovho domu mohla bývať vo svojom so svojou rodinou. Podľa tohto názoru splnila všetky podmienky podľa ust. k zrušeniu spoluvlastníctva a prikázania jej do výlučného vlastníctva.

K tomuto odvolaniu podala vyjadrenie žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu. Poukázala na to, že možno odvolanie odôvodniť v zmysle ust. len niektorým z dôvodov uvedeným v ust. až f) Pokiaľ odvolanie tieto náležitosti neobsahuje súd vyzve toho kto podal odvolanie, aby odvolanie v tomto smere doplnil. V zmysle ust. ak k tomu nedôjde odvolací súd odmietne odvolanie podľa ust. Podľa názoru žalovanej odvolanie žalobkyne - navrhovateľky náležitosti odvolania neobsahuje a je len zmesou zavádzajúcich tvrdení navrhovateľky. Navrhovateľka úplne opomína nespornú skutočnosť, že od roku 1993 sa dlhodobo a trvale zdržuje v Anglicku kde aj pracuje. Jej opakovaná neprítomnosť na pojednávaniach to dosvedčuje. V roku 2003 tam uzatvorila manželstvo s osobou cudzej štátnej príslušnosti bez akéhokoľvek vzťahu k Slovenskej republike. Svojho otca nenavštevovala, o neho záujem aký by si vyžadoval vzťah dcéry a k otcovi nikdy neprejavovala, ani v predmetnom dome nikdy nebývala, nikdy sa oň nestarala. Jej úsilie sa vždy vyčerpávalo záujmu o majetok po otcovi keď sa domáhala pojať do dedičstva aj osobné motorové vozidlo ktoré bolo leasingované odporkyňou ako podnikateľkou. Je pravdou, že otec navrhovateľky a súčasne manžel odporkyne sa od 10.10.1997 pokúšal rozbehnúť podnikanie s autoškolou, ale sa mu nedarilo, naviac nakrátko na to XX.XX.XXXX zomrel. Nevedel vyplácať ani bežné výdavky rok a pol pred začatím podnikania po prepustení zo zamestnania nemal žiadne príjmy. V tom čase bol odkázaný na pomoc manželky odporkyne ktorá s nim žila od roku 1989 ako družka a od roku 1997 ako manželka. Z dedičského konania malo byť navrhovateľke jasné, že jej zomrelý otec vlastnil iba jedinú nehnuteľnosť ktorá je teraz predmetom sporu. Iné tvrdenia sú zavádzajúce. Nemal žiadne úspory, žalovaná - odporkyňa si musela požičiavať od vlastnej dcéry na trovy jeho pohrebu. Navrhovateľka ničím a ani jej sestra neprispeli ani na náhrobný kameň ani hrob nenavštevujú. Tvrdenia navrhovateľky o posmeškoch sú nóvum, bolo by na mieste ich skonkretizovať časovo aj obsahovo. Fotografie otca si účastníci po pohrebe rozdelili. Odporkyňa má choroby primerané veku a nie je pravdou tvrdenie, že by nezvládla starostlivosť o nehnuteľnosť.

Opakujúce sa ničím nepodložené kombinácie navrhovateľky v istom smere, že odporkyňa nechce po nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva predať dom v ktorom býva odporujú výsledkom doterajšieho dokazovania vyhláseniami odporkyne. Práve naopak dlhoročný spôsob vedenia života navrhovateľky v Anglicku s manželom - cudzincom a s dieťaťom bez akéhokoľvek vzťahu k tejto nehnuteľnosti vo E. vyvolávajú pochybnosti o pravdivosti jej tvrdenia. Utvrdzujú skôr v tom, že je to práve navrhovateľka ktorá chce po nadobudnutí vlastníctva dom predať. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v jej iniciovanom spore ničím nedokázala, že spornú nehnuteľnosť naozaj chce ona účelne využívať. Jej vyhlásenia napr. jej nesúhlasu, aby sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou sú bezpredmetné a preto navrhuje, aby odvolací súd najskôr odvolanie odmietol podľa ust. lebo nemá náležitosti, ak sa s tým nestotožňuje tak potom v zmysle ust. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po tom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou a prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. Rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Urobil tak postupom v zmysle ust. a to zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu.

Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Už v rozhodnutí z 31.03.2011 odvolací súd poukázal na to, že prvostupňový súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.z. keď zrušoval spoluvlastníctvo účastníkov a vyporiadaval ho spôsobom, že prikázal nehnuteľnosť navrhovateľke mal brať do úvahy tú skutočnosť, aby sa mohla nehnuteľnosť účelne využiť, brať do úvahy kto na predmetnej nehnuteľnosti býva, kto ju doposiaľ užíva z hľadiska naliehavosti kto je na ňu najviac odkázaný z hľadiska bytových potrieb, kto ju udržoval, opravoval, kto previedol investície, kto je schopný sa starať o jej údržbu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu v tomto prípade sa kladie až na druhé miesto. Prvostupňový súd vtedy nedostatočne zdôvodnil bytovú odkázanosť predmetnej nehnuteľnosti. Práve odporkyňa ktorá na predmetnej nehnuteľnosti býva od roku 1989 je úplne odkázaná na jej bývanie a vzhľadom na jej vek a túto skutočnosť ako aj na to, že predmetnú nehnuteľnosť zveľaďovala previedla tam investície na ktoré poukazovala už v priebehu konania je proti zásadám občianskeho spolužitia v ust. , že sa nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Navrhovateľka nehnuteľnosť neudržiava, neopravovala a nebývala v nej, neplatila poplatky, neprevádzala investície, nestarala sa o ňu. Nebolo tiež preukázané, že by bola schopná starať sa ďalej o jej údržbu. Prvostupňový súd preto po doplnení dokazovaní, po dopočutí účastníkov náležite zdôvodnil odkázanosť na predmetnú nehnuteľnosť, účelné využitie nehnuteľnosti zo strany odporkyne ktorá neustále na nehnuteľnosti od roku 1989 býva.

V ďalšom sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v jeho rozhodnutí a považuje ich za správne s poukazom na ust.

Vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo preto potvrdené podľa ust.

V zmysle ust. za použitie ust. , ods. 1 bola úspešnej odporkyni priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške jedného úkonu vyjadrenia k odvolaniu 427,57 eur k rukám právneho zástupcu žalovanej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.