Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/219/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu: Sto Slovensko, s.r.o., Pribylinská 2, Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 36 029 351, práv. zast. Právny dom - advokáti, s.r.o., Dlhá 2, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti žalovanému: O.. M. T., D.. XX.X.XXXX, N. X, N. - Z. O., práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., Staré Grunty 162, Bratislava-Karlova Ves, IČO: 36 863 971, o zaplatenie 62.137,32 EUR s príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -657 zo dňa 4.6.2021, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -657 zo dňa 4.6.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalobu odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol s tým, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

2. Odvolaním napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil najmä nasledovne: Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 27.03.2017 domáhala proti žalovanému (pôvodne žalovaná bola aj Finex SK, s. r. o., ktorej právnou nástupkyňou bola ALICIA s. r. o. - ďalej v rozhodnutí len „Finex SK, s. r. o.“, ktorá ale bola z obchodného registra ex offo vymazaná od 10.11.2020 a súd voči nej konanie uznesením sp. zn. z 23.02.2021 zastavil) zaplatenia sumy 62.137,32 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že medzi ňou ako predávajúcim a Finex SK, s. r. o. ako kupujúcim bola uzatvorená rámcová kúpna zmluva číslo 1/2015 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobkyňa dodala Finex SK, s. r. o. tovar v dohodnutom množstve a kvalite, a to na základe objednávok Finex SK, s. r. o.. Pohľadávka žalobkyne voči spoločnosti Finex SK, s. r. o. vyplývajúca zo zmluvy predstavovala sumu 64.711,46 eura. Keďže sa spoločnosť Finex SK, s. r. o. dostala do omeškania s úhradou svojho záväzku bola medzi ňou a žalobkyňou uzatvorená dňa 11.11.2016 dohoda označená ako „Splátkový kalendár“. Po podpise splátkového kalendára dodala žalobkyňa spoločnosti Finex SK, s. r. o. ďalší tovar v hodnote 3.795,84 eura, ktorý Finex SK, s. r. o. neuhradila, čím pohľadávka žalobkyne sa navýšila na celkovú sumu 62.137,32 eura. V rámci splátkového kalendára sa žalobkyňa a Finex SK, s. r. o. dohodli, že ak Finex SK, s. r. o. nesplní čo i len jednu splátku riadne a včas, je povinná zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu 0,1 % denne zo sumy rovnajúcej sa sume záväzku ku dňu podpisu, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti najskôr splatnej faktúry bez zohľadnenia odchylnej splatnosti DPH (vrátane), do dňa riadneho splnenia celého záväzku (vrátane). Popri istine a úrokoch z omeškania si teda uplatnila aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 73.315,44 eura od 22.06.2016 do dňa riadneho splnenia záväzku v sume 62.137,32 eura. Nárok voči žalovanému O.. M. T. odôvodnila tým, že podľa článku III ubezpečenia pre predávajúceho, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, žalovaný podľa vyhlásil žalobkyni, že ak Finex SK, s.

r. o. nesplní voči žalobkyni akýkoľvek záväzok vyplývajúci zo zmluvy a/alebo VOP alebo záväzok so zmluvou a/alebo VOP súvisiaci, a to aj záväzok vzniknutý pred podpisom zmluvy a/alebo VOP a/alebo akékoľvek záväzky, ktoré vzniknú Finex SK, s. r. o. voči žalobkyni v budúcnosti zo zmluvných vzťahov a/alebo iných právnych skutočností, uspokojí v celom rozsahu každý takýto nárok žalobkyne. Žalovaný poprel, že žalobkyni vyhlásil, že jej bude plniť namiesto Finex SK, s. r. o. a rovnako poprel podpísanie písomného vyhlásenia v zmysle . Poprel, že by niekedy podpísal zmluvu a ubezpečenie pre predávajúceho. Za pravdepodobnejšiu označil možnosť napodobenia podpisu. Podaním doručeným súdu 10.07.2020 predložila žalobkyňa súdu odborné vyjadrenie N.. O. D., Š. XX, N., ktorý má osvedčenie 39171/2016/15 o absolvovaní odbornej skúšky v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo vydaného Kriminalistickým a expertíznym Policajného zboru dňa 17.05.2016. Z odborného vyjadrenia vyplýva, že písmoznalec vyjadril vysokú pravdepodobnosť vo vzťahu k podpisom žalovaného na zmluve a ubezpečení pre predávajúceho. Zotrvala teda na podanej žalobe, pričom poukázala na to, že preukázala uzavretie kúpnej zmluvy podľa medzi ňou a Finex SK, s. r. o. ako kupujúcim. Kúpnu zmluvu podpísal žalovaný ako konateľ Finex SK, s. r. o. K odbornému vyjadreniu uviedla, že toto je v súlade s , pričom ho vypracovala odborne zdatná osoba. Ako sporné súd určil, či podpis žalovaného na listine ubezpečenie pre predávajúceho je pravý. Zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a teda sa považujú podľa ( - ďalej len „“) za nesporné. Podľa listiny ubezpečenia pre predávajúceho z 30.04.2015 zodpovedná osoba týmto v zmysle vyhlasuje predávajúcemu, že ak kupujúci nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok vyplývajúci zo zmluvy a/ alebo VOP alebo záväzok so zmluvou a/alebo VOP súvisiaci, a to aj záväzok vzniknutý pred podpisom zmluvy a/alebo VOP a/alebo akékoľvek záväzky, ktoré vzniknú kupujúcemu voči predávajúcemu v budúcnosti zo zmluvných vzťahov a/alebo iných právnych skutočností, uspokojí v celom rozsahu každý takýto nárok predávajúceho. V ľavom dolnom rohu listiny sa nachádza pečiatka Finex SK, s. r. o. so sporným podpisom žalovaného. Bolo povinnosťou žalobkyne preukázať pravosť predloženej listiny, teda to, že ubezpečenie pre predávajúceho z 30.04.2015 v celom rozsahu bolo skutočne žalovaným podpísané. Navyše žalovaný predložil elektronickú komunikáciu z 03.11.2016 od osoby F. O., credit management, správca pohľadávok, v ktorej tento uviedol, že pôvodný návrh splátkového kalendára zahŕňal aj osobné ručenie žalovaného, ktorý ho však odmietol. Spracovateľ odborného vyjadrenia vo vyjadrení uviedol, že sporný materiál, medzi ktorým bol aj podpis žalovaného na listine ubezpečenie pre predávajúceho z 30.4.2015 nie je vo vzťahu k porovnávaciemu materiálu spracovateľný s kategorickým záverom, pretože sporné podpisy sú kópie a jednoduché parafy, u ktorých niektoré znaky môže hodnotiť v obmedzenej miere. U sporných podpisov nie je možné vylúčiť, ani potvrdiť možnosť technického zásahu alebo iného mechanického napodobňovania. Porovnávacím materiálom boli listiny prevažne z rokov 2013,2017, 2007 a jeden podpis z 27.10.2015. Na základe skutočností uvedených v bode 22. tohto rozsudku v spojení s námietkami žalovaného uvedenými v bode 7. tohto rozsudku mal súd za to, že predmetné odborné vyjadrenie nedostatočným spôsobom preukazuje pravosť podpisu žalovaného na listine ubezpečenie pre predávajúceho. Predovšetkým je podľa súdu neprípustné, aby spracovateľ odborného vyjadrenia vychádzal zo sporného materiálu, ktorý je tvorený výlučne kópiami listín. Podľa názoru súdu, pri kópii podpisu nie je možné overiť, či sporná písomnosť je/nie je výsledkom technického falšovania, montáže a či sporný podpis nevznikol tak, že bol na písomnosť prenesený pomocou technických prostriedkov z inej písomnosti, ktorá obsahom, formou vyhotovenia vôbec so skúmanou kópiou spornej písomnosti nesúvisí, čo napokon konštatoval aj N.. O. D., keď uviedol, že nie je možné vylúčiť a ani potvrdiť možnosť technického zásahu alebo iného mechanického napodobňovania. N.. O. D. má síce osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky, ale nie je znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a predkladateľov. Zo zoznamu znalcov bol vyčiarknutý 13.1.2012. V nadväznosti na uvedené má súd za to, že vznikli pochybnosti o správnosti odborného vyjadrenia, potom odborné vyjadrenie pre rozhodnutie tohto sporu nemôže mať relevantnú výpovednú hodnotu (bod 13. tohto rozsudku v spojení s bodom 23. tohto rozsudku). Relevantným dôkazom v tomto smere by bol písmoznalecký posudok, pretože podľa súdu posúdenie pravosti listiny je zložitou otázkou, ktorá odborným vyjadrením nemôže byť vyriešená. Návrh na jeho vykonanie musel ale súd v súlade s zamietnuť (bod 14. tohto rozsudku), keďže strany sporu odmietli zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, pričom žalobkyňa odmietla znalecké dokazovanie úplne a žalovaný bol ochotný zložiť len polovicu preddavku. Pravosť resp. nepravosť podpisu žalovaného na spornej listine ubezpečenie pre predávajúceho tak ostala vykonaným dokazovaním neosvedčená. Keďže išlo o jedinú spornosť v tomto spore, súd nemal inú možnosť než žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s

3. Proti rozsudku podal odvolanie podľa , , , , , žalobca, ktoré odôvodnil najmä nasledovne: Zo strany žalobcu bola podaná v roku 2017 žaloba o zaplatenie pohľadávky a to voči hlavnému dlžníkovi a voči ručiteľovi. V priebehu konania došlo k zániku dlžníka, preto konanie ďalej prebiehalo len voči žalovanému - fyzickej osobe - ručiteľovi, ktorý poprel podpis na listinách, od ktorých žalobca odôvodňuje svoj nárok a argumentoval tým, že zo strany súdu mu bola doručená nekompletná žaloba, preto sa nemohol vyjadriť. Vzhľadom na to, že žalovaný navrhol znalecké dokazovanie, bol žalobca súdom požiadaný aj o predloženie originálov týchto listín, ktoré žaloba doniesol k nahliadnutiu na ďalšie pojednávanie, ktoré sa konalo vo februári 2020. Žalobca využil lehotu poskytnutú súdom na to, aby si zabezpečil súkromné odborné vyjadrenie, od ktorého bude závisieť jeho rozhodnutie o ďalšom priebehu konania a teda, či žalobu zoberie späť. Žalobca získal odborné vyjadrenie so záverom, že podpis na sporných listinách patrí žalovanému, preto sa žalobca rozhodol pokračovať v konaní. Toto odborné vyjadrenie spolu so skutkovými a právnymi argumentami zaslal žalobca súdu v júni 2020. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 5.5.2021 súd neoboznámil strany sporu o znaleckom dokazovaní, o ktorom bolo rozhodnuté už na prvom pojednávaní, ani o tom, v akom je štádiu jeho príprava, ani o tom, prečo nebolo vykonané. Bez toho, aby stranám sporu uviedol svoj predbežný právny záver (a to aj s prihliadnutím na to, že vo veci došlo k zmene zákonného sudcu a pojednávanie sa uskutočnilo po viac ako roku, pričom dovtedy súd stranám svoj predbežný záver neuviedol), opätovne zisťoval, či strany trvajú na znaleckom dokazovaní, hoci toto malo už dávno prebiehať. Súd neuviedol stranám, či zohľadní odborné vyjadrenie, preto žalobca zotrvával na svojich predchádzajúcich vyjadreniach - a teda, že so znaleckým dokazovaním nesúhlasí, nakoľko zo strany žalovaného ide len o účelové naťahovanie času, avšak ide o dôkaz žalovaného, preto žalobcov prípadný súhlas, resp. nesúhlas nie je rozhodujúci. Žalovaný opätovne uviedol, že na znaleckom dokazovaní trvá. Pokiaľ by súd na tomto treťom pojednávaní uviedol, že na odborné vyjadrenie nebude prihliadať, žalobca by tiež navrhol vykonať znalecké dokazovanie, nakoľko iná možnosť, ako preukázať pravosť podpisov v danom prípade nebola a žalobca dôveroval výsledkom odborného vyjadrenia a teda má za to, že podpisy na sporných listinách patria žalovanému. Súd mal vykonať znalecké dokazovanie už po druhom pojednávaní a v prípade, že ho z nejakého dôvodu vykonať nemohol, mal o tom účastníkov konania riadne poučiť a dať im možnosť predložiť iné dôkazy. Rovnako mal súd v konaní postupovať podľa a stranám sporu uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci, nakoľko účelom novej úpravy civilného procesu je okrem iného zabrániť prekvapivým rozhodnutiam. Cieľom daného postupu je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Výsluch svedka navrhol na jednom pojednávaní žalobca, avšak tomuto dôkazu žalovaný namietal. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu o tom, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia pravosti podpisu listiny je na žalobcovi. V zásade platí, že každá zo strán sporu znáša bremeno tvrdenia (povinnosť uviesť skutkové tvrdenia), s ktorým je spojené dôkazné bremeno a teda povinnosť tvrdené skutkové tvrdenia aj preukázať. V zásade každá zo strán preukazuje svoje skutkové tvrdenia, avšak v niektorých prípadoch dochádza aj k presunu dôkazného bremena. Ide o výnimku, ktorá vychádza zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti však musí byť objektívne nemožné, až následne môže dôjsť k presunu dôkazného bremena na žalobcu. V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu, pričom ide o tzv. negatívnu dôkaznú povinnosť. Z uvedeného teda vyplýva, že v zmysle negatívnej dôkaznej povinnosti by sa preukazovanie skutočnosti, že podpis na sporných listinách nie je žalovaného, malo presunúť na žalobcu. Avšak, negatívna dôkazná povinnosť neplatí absolútne, nakoľko niektoré negatívne skutočnosti je možné preukázať nepriamo, cez iné skutočnosti (spravidla existujúce), ktoré negatívnu skutočnosť preukážu. Nemožnosť preukázať negatívnu skutočnosť tak musí byť objektívna a trvalá. Z uvedeného teda vyplýva, že až po tom, ako objektívne nie je možné negatívnu skutočnosť preukázať inými existujúcimi skutočnosťami prostredníctvom nepriamych dôkazov (dotadiaľto má dôkazné bremeno žalovaný), môžeme hovoriť o prenose dôkazného bremena na žalobcu. Dovtedy je dôkazné bremeno na žalovanom. Z ustanovenia vyplýva, že znalecké dokazovanie súd zabezpečí na návrh. Z daného ustanovenia nevyplýva, že na znalecké dokazovanie je potrebný súhlas oboch strán sporu. Z ustanovenia vyplýva, že každá strana znáša trovy dôkazu, ktorý v konaní navrhne vykonať, pričom na tieto trovy môže byť zaviazaná povinnosťou uhradiť preddavok. Osobitne to platí pre trovy znaleckého dokazovania, kde súd vždy strane sporu uloží zložiť preddavok ( ). Až po tom, ako tieto trovy v podobe preddavku nie sú uhradené, súd dôkaz nevykoná, resp. ho odmietne vykonať. V danom prípade súd postupoval v rozpore s týmto ustanovením, kedy návrh na znalecké dokazovanie navrhol vykonať žalovaný, ktorý by mal znášať

trovy v podobe preddavku, o čo však súd nevydal procesné rozhodnutie. Žalovaný sa v konaní vyjadril, že preddavok odmieta platiť, resp. že bude znášať iba polovicu preddavku (bez toho aby vedel, aká bude výška preddavku), ale zároveň trval na vykonaní dôkazu. Súd namiesto toho, aby sa s uvedeným procesným postupom vysporiadal, vyžiadal od žalobcu súhlas so znaleckým dokazovaním a na základe jeho nesúhlasu znalecké dokazovanie odmietol vykonať. Predloženie Odborného vyjadrenia je podľa názoru žalobcu v súlade s ustanoveniami , konkrétne s a nasl. , z ktorých vyplýva, že zákon preferuje odborné vyjadrenie ako rýchlejší a efektívnejší prostriedok objasnenia skutočností, pre ktoré nie sú potrebné vedecké znalosti (ako pri znaleckom posudku), ale postačujú znalosti odborné. Súčasťou Odborného vyjadrenia je Osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky, ktoré vydal Kriminalistický a expertízny ústav PZ so sídlom v Bratislave (posledná strana Odborného vyjadrenia). Dané osvedčenie podľa názoru žalobcu poskytuje dostatočnú záruku toho, že táto osoba je odborne zdatná pre vypracovanie . Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že okrem odborného vyjadrenia predsa do konania predložil aj originál listín, z ktorých vyvodzoval svoj nárok a teda ohľadom podpisu žalovaného predložil až dva dôkazy, ktoré žalovaný „prelomil“ iba svojím vyhlásením, že podpisy nie sú jeho, čo ale nemôže byť dostačujúce. V nadväznosti na to následne súd zaťažil konanie aj ďalšou vadou, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to znalecké dokazovanie a výsluch svedka, p. G.F., ktorú navrhol vypočuť žalobca. Na základe vyššie uvedených skutočností tak žalobca má za to, že rozsudok okresného súdu je vecne nesprávny, preto žalobca navrhuje, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril najmä nasledovne: Tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k žalovanému týkajúce sa jeho procesnej aktivity, resp. jeho údajnej pasivity ako aj jeho údajným účelovým obštrukciám v konaní (ako napr. nevyjadrenie sa k žalobe, resp. vyjadrenie sa až po prvom pojednávaní, neuvedenie dôvodu spochybnenia podpisu na listinách) nielenže nesúvisia s procesným postupom súdu vo vzťahu k predmetnému odvolaciemu dôvodu, navyše sú nepravdivé. Povinnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení má každá procesná strana samostatne, preto postup súdu vo vzťahu k dôkaznému návrhu, ktorý navrhol žalovaný, nie je v stave poškodiť práva žalobkyne ako strany, ktorá ho nenavrhla. Žalovaný sa stotožňuje s hodnotením dôkazu predloženého žalobkyňou, a to odborného vyjadrenia uvedeným v bode 22. a 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku a v tomto smere v plnom rozsahu odkazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 26.4.2021. Žalovaný sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie (bod 20 a 21 napadnutého rozhodnutia), v zmysle ktorého dôkaznú povinnosť preukázania pravosti sporných listín, mala žalobkyňa. Bolo povinnosťou žalobkyne preukázať pravosť predložených listín. Tento záver možno vyvodiť aj uplatnením tzv. negatívnej dôkaznej teórie na danú situáciu. Žalovaný tým, že poprel pravosť predložených listín tvrdil, že ich nikdy nevystavil (nepodpísal), teda tvrdil ich neexistenciu. Žalovaný je za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je po právnej i vecnej stránke správne a preto žiada, aby ho odvolací súd potvrdil a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.8.2021 uviedol, že súd zaťažil konanie jednak procesnými vadami, ktorými došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, ďalej vadami týkajúcimi sa právneho posúdenia veci, kde súd viaceré právne skutočnosti nesprávne právne posúdil a napokon aj k skutkovým vadám, nakoľko súd nesprávne ustálil skutkový stav, keďže nevykonal navrhnuté dôkazy a z dôkazov, ktoré vykonal, vyhodnotil nesprávne skutkové závery. Rozsudok v danom prípade pre žalobcu, ktorý riadne plnil svoju procesné povinnosti, v konaní nerobil prieťahy, ktorý si splnil svoju dôkaznú povinnosť aj povinnosť tvrdenia, je prekvapivý a to s prihliadnutím na vyššie uvedenú vadu konania (porušenie práva na spravodlivý proces). Žalobca opätovne poukazuje na nesprávne právne posúdenie zo strany súdu a to konkrétne v spojení s , ktoré súd vyhodnotil tak, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že je rozdiel, či ide o pravosť listiny alebo pravosť podpisu na listine. Súd mal vydať uznesenie o pribratí znalca, rozhodnúť o povinnosti žalovaného uhradiť preddavok a až následne, po jeho nezaplatení, mal súd znalecké dokazovanie odmietnuť.

6. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že došlo k prekvapivému rozhodnutiu v kontexte s predbežným právnym posúdením veci, o ktorom žalobkyňa tvrdí, že ho súd stranám neuviedol. Žalovaný poukazuje na zápisnicu z pojednávania zo dňa 5.5.2021 a na predbežný názor súdu v nej zachytený, konkrétne na str. č. 2, odsek druhý, ktorý je tiež uvedený v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len .) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie, odôvodnenia Rozsudku, odvolania, vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní, dospel k záveru, že Rozsudok je potrebné zrušiť, najmä z nižšie uvedených dôvodov:

9. Podľa : (1)Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.(2)Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.(3)Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

10. Podľa : Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa : Ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

12. Podľa : ( znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.(2)Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.(3)Ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania, súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku.

13. Podľa : Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

14. Podľa : (1)Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.(2)Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

15. Podľa : (1)Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. (2)Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

16. Podľa : (1)Ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.(2)Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.(3)Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

17. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

18. Súd žalobu proti žalovanému zamietol z dôvodu, že v spore nebolo preukázané, že žalovaný podpísal Ubezpečenie pre predávajúceho zo dňa 30.4.2015 s odkazom na . Žalovaný poprel pravosť podpisu na Ubezpečení a Rámcovej zmluve. Navrhol, aby žalobca predložil originál Rámcovej zmluvy aj Ubezpečenia a ak ich dodá, navrhol vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie pravosti/nepravosti podpisov na Rámcovej zmluve a Ubezpečení. Na pojednávaní dňa 3.2.2020 boli predložené originály listín, pričom žalovaný poprel pravosť svojho podpisu. Žalovaný trval na znaleckom dokazovaní pravosti podpisu žalovaného. Súd žalobcovi vrátil originál listín s tým, že žalobca zváži, či súhlasí so znaleckým dokazovaním alebo žalobu berie späť.

19. Žalobca v spore predložil odborné vyjadrenie č. 3/2020 zo dňa 21.5.2020 zhotovené N.. O. D.. Úlohou odborne spôsobilej osoby bolo zistiť, či podpis na Rámcovej zmluve, Ubezpečení, VŠOP, dodatku k zmluve a prílohe č. 3 a 6 patrí žalovanému. Podľa čl. II. odborného vyjadrenia boli použité kópie, parafy, ale aj originálny porovnávací podpis. Podľa záveru odborného posúdenia sporné podpisy s vysokou pravdepodobnosťou písal O.. M. T.. Za predpokladu, že kópie sporných podpisov SP -1 až -9 zodpovedajú originálom, tak by s najvyššou pravdepodobnosťou vyššie uvedenú vysokú pravdepodobnosť potvrdzoval kategorickým záverom. U sporných podpis nie je možné vylúčiť, ani potvrdiť možnosť technického zásahu alebo iného mechanického zasahovania. Podľa osvedčenia zo dňa 17.5.2016 N.. O. D. absolvoval odbornú skúšku v odbore písmoznalectvo, čiže je odborne spôsobilou osobou pre odborné vyjadrenie podľa .

20. Žalovaný napriek odbornému vyjadreniu podaním zo dňa 26.4.2021 trval na znaleckom dokazovaní pravosti listín, o ktorých tvrdí, že na nich nie sú jeho podpisy. Súkromnoprávny znalecký posudok nepredložil napriek tomu, že spochybňoval odborné vyjadrenie predložené žalobcom.

21. Na pojednávaní dňa 5.5.2021 súd uviedol predbežné právne posúdenie, podľa ktorého, ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tej strane sporu, ktorá zo skutočností v listene uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Konštatoval, že žalobca predložil odborné vyjadrenie vypracované N.. O. D., v ktorom vyslovil vysokú pravdepodobnosť, že sporné podpisy písal žalovaný. Žalobca na pojednávaní uviedol, že odborné vyjadrenie považuje za dostatočné a so znaleckým dokazovaním nesúhlasí. Žalovaný zotrval na nariadení znaleckého dokazovania. Súd následne rozhodol tak, že návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol a skončil dokazovanie.

22. Odvolací súd po preskúmaní procesného postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd nesprávne postupoval, pokiaľ ide o dokazovanie a predbežné právne posúdenie, preto sú splnené zákonné podmienky podľa pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.

23. Z predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie a procesného postupu súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 5.5.2021 nevyplýva, že súd prvej inštancie nemá za preukázanú pravosť podpisu žalovaného na sporných listinách, a teda žalobca sa dôvodne spoliehal, že pravosť podpisu je odborným vyjadrením preukázaná. Žalobca dôvodne v súlade s následne nežiadal vykonanie znaleckého dokazovania. Napriek uvedenému bola žaloba zamietnutá a teda rozhodnutie bolo vzhľadom na procesný postup súdu prekvapivé. V nadväznosti na uvedené je preto aj zamietnutie návrhu na znalecké dokazovanie zmätočné, a to aj vo vzťahu k nezaplateniu preddavku na trovy znaleckého dokazovania ( ), nakoľko povinnosťou súdu bolo rozhodnúť o preddavku na trovy znaleckého dokazovanie predtým, ako znalecké dokazovanie pre nezaplatenie zamietne. Súd prvej inštancie procesne pochybil, pretože nepostupoval v konaní v súlade s . Podľa názoru odvolacieho súdu, ak žalovaný navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania, mal súd prvej inštancie takéto dokazovanie nariadiť, avšak predtým vyzvať na zloženie preddavku. V prípade, ak by tento nebol zaplatený, návrh na vykonanie dokazovania súd nevykoná. Keďže súd prvej inštancie takto nepostupoval, došlo k procesnému pochybeniu, ktoré mohlo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej.

24. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a vierohodnosť odborného vyjadrenia, nakoľko bol povinný starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (najmä

originály listín, odborné vyjadrenie) s tým, že ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci tak, ako je uvedené vyššie, a to v súlade s a , v spojení s , .

25. Žalobca znalecké dokazovanie nenavrhoval, spoliehal sa na ním predložený dôkaz podľa , a teda odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby, z ktorého vyplýva, že podpis je s vysokou pravdepodobnosťou pravý i keď vychádzal z materiálu, ako je vyššie uvedené, preto nemožno dospieť k záveru, že žalobca nebol dostatočne aktívny, pokiaľ ide o návrhy na dokazovanie.

26. Keďže súdu prvej inštancie boli predložené aj originály listín, v spojení s odborným vyjadrením a návrh na znalecké dokazovanie bol zamietnutý, v záujme zachovania právo na spravodlivý proces je potrebné stranám sporu opätovne umožniť navrhnúť dokazovanie na preukázanie ich skutkových tvrdení, a teda odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť, vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa a .

27. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).