Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1338-1999.pdf
PDF · 72.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/1338/1999
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Služby pre bývanie, s.r.o., IČO: 31444318, Krátka 2412, Trenčín proti povinnému: W. P., F.. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XXX-X, H. T. o vymoženie 97,37 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Vladimíra Klinieca so sídlom Hollého 1/417, Prievidza takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom podaným dňa 27. 04. 1999 na Exekútorskom úrade Mgr. Evy Miklovičovej proti povinnému domáhala vymoženia peňažnej pohľadávky s príslušenstvom na základe vykonateľného platobného rozkazu tunajšieho súdu sp.zn. 1Rob/347/1997 zo dňa 11.04.1997.
Súd vydal dňa 9. 6. 1999 poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného.
Dňa 28. 10. 2013 bol doručený na tunajší súd podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnená zobrala späť návrh na vykonanie exekúcie . Súčasťou exkútorského spisu, ktorý spolu s uvedeným podnetom predložil, bolo i uznesenie tunajšieho súdu č.k. 14D/1322/2010-37 z 4.4.2011, ktorým bolo dedičské konanie po poručiteľovi povinnom zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor tiež žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov exekúcie v celkovej výške 113,69 €.
Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 37 ods. 1 Ex. por. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 203 Ex. por. účinného v čase začatia konania ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Povinný zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť, teda jeho dlhy neprešli na dedičov. Povinný subjekt v tomto konaní teda zanikol bez právneho nástupcu. Vzhľadom na povahu konania teda súd rozhodol o jeho zastavení.
Pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súd postupoval podľa právnych predpisov účinných v čase začatia v zmysle ust. § 235 ods. 2 Ex. por.
Súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov, uvedených v citovaných zákonných ustanoveniach. Je ponechané na úvahu súdu, či trovy prizná. Pri rozhodovaní o priznaní trov skúmal procesnú zodpovednosť oprávneného na zastavení exekúcie. Súd nezistil procesnú zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by v zmysle § 203 Ex. por. odôvodňovala jeho zaviazanie na zaplatenie trov exekúcie. Oprávnený totiž nevzal návrh na vykonanie exekúcie späť, nežiadal vymôcť už uhradenú pohľadávku a zo spisu nevyplývajú iné okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že v dôsledku konania oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie. Súd podotýka, že oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe platobného rozkazu tunajšieho súdu sp.zn. 1Rob/347/1997 zo dňa 11.04.1997, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 29.04.1997. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený exekútorovi dňa 27. 4. 1999, t.j. ani dva roky po tom, čo nadobudol vykonateľnosť. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie mal povinný 43 rokov, pričom súdu nie je známe, či povinný v tomto čase vykonával nejakú zárobkovú činnosť, nakoľko v exekútorskom spise na str. 5 sa síce nachádza žiadosť o súčinnosť adresovaná Sociálnej poisťovni, a.s., ktorou pôvodný súdny exekútor žiadal o oznámenie zamestnávateľa povinného, avšak odpoveď na ňu sa už v exekučnom spise nenachádza. Ďalšie šetrenia majetku vykonal súdny exekútor až v roku 2005.
Pokiaľ by súd zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie, uložil by mu povinnosť, ktorá mu zo zákona nevyplýva, pretože vzhľadom na zistený skutkový stav nemožno určiť, či oprávnený skutočne zavinil zastavenie exekúcie. Súd poukazuje i na nález Ústavného súdu SR č.k. II ÚS 12/05 zo dňa 13.1.2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ustanovenie § 203 ods. 1 Ex. por. obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie za predpokladu, že súd po uvážení dospeje k záveru, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Takýto výklad §-u 203 Ex. por. podľa Ústavného súdu SR nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto zákonného ustanovenia. Okrem toho súd prihliadol aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora, ktorého práca spadá do skupiny slobodných povolaní (ustálené v uznesení Súdneho dvora ES z 21.5.2008 vo veci C 8209, 456/07), a v ktorého prípade riziko neuspokojenia zákonných nárokov má protihodnotu v podstate v jeho monopolnom postavení pri nútenom výkone rozhodnutí.
Keďže na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať ani povinného, ktorý zanikol bez právneho nástupcu a ani oprávneného, nakoľko na to neboli splnené zákonné dôvody, súd exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa preto ani správnosťou vyúčtovania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na neho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.