Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/336/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, právne zastúpený Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom v Q., H. O. XXA, proti odporcovi: G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. W. XXXX/XX, Q., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 127,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -28 zo dňa 13. februára 2013, v spojení s opravným uznesením č. k. -51 zo dňa 27. 06. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -28 zo dňa 13. februára 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. -51 zo dňa 27. júna 2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd v Žiline zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 9%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 126,37 Eur od 11. 03. 2010 do 05. 04. 2012, 9%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 1,07 Eur od 11. 03. 2010 do 05. 04. 2012, a to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal taktiež k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 86,73 Eur priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. účtu XXXXXXXXXX/ XXX, VS 7131356, a to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, na základe ktorého sa navrhovateľ zaviazal dodávať odporcovi elektrickú energiu do odberného miesta G. X/XX, Q. a odporca sa zaviazal zaplatiť cenu za dodanú elektrickú energiu. Za obdobie od 03. 02. 2009 do 01. 02. 2010 navrhovateľ vyúčtoval faktúrou č. zo dňa 04. 02. 2010 nedoplatok na cene za dodávku elektriny vo výške 126,37 Eur a za obdobie od 02. 02. 2010 do 16. 02. 2010 vyúčtoval faktúrou č. 2010.2920.021016305 zo dňa 16. 02. 2010 sumu 1,07 Eur ako nedoplatok na cene za dodávku elektriny. Obe faktúry boli splatné dňa 10. 03. 2010, pričom odporca ich v lehote splatnosti neuhradil. Žalovanú sumu odporca zaplatil až dňa 05. 04. 2012, t.j. po začatí konania. Odhliadnuc od uvedeného sa však odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, preto okresný súd konštatoval, že navrhovateľovi vzniklo právo na úroky z omeškania vychádzajúc z ust. , ktorých výšku stanovil podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Vzhľadom k uvedenému preto prvostupňový súd zaviazal odporcu k zaplateniu príslušných úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr až do 05. 04. 2012, t.j. dňa, kedy boli uhradené. O trovách konania rozhodol súd

podľa v spojení s veta druhá . Konštatoval, že v časti konania zobral navrhovateľ návrh späť dôvodne, pretože odporca žalovanú istinu uhradil po podaní návrhu. V zostávajúcej časti bol navrhovateľ taktiež úspešný a ako úspešnému účastníkovi mu preto vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s uplatňovaním svojho práva. Celkovo okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 86,73 Eur podľa , , , a Vyhlášky MS SR č. za poskytovanie právnych služieb.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. Nesúhlasil tiež s uložením povinnosti zaplatiť trovy konania.

Nepoprel, že bol majiteľom bytu na G. X/XX v Q., ktorý dňa 15. 01. 2010 kúpno-predajnou zmluvou predal pánovi F. Q.. K uvedenému dátumu predaja si musel vyrovnať všetky svoje záväzky voči správcovi domu BYTTERM Žilina, dodávateľom plynu, elektrickej energie, tepla a vody, čo aj učinil. Jedine so súhlasom všetkých zainteresovaných a po vyrovnaní svojich záväzkov mohol byt predať. Na uvedenej adrese sa viac nezdržiaval. O faktúrach navrhovateľa sa dozvedel až v súvislosti s doručeným platobným rozkazom, predtým ich nikdy nevidel, nikdy ich neobdržal, a preto ich ani nemohol zaplatiť. Faktúry zaplatil až po ich obdržaní. Je otázne, či sa vôbec navrhovateľ pokúsil odporcovi faktúry zaslať. Miesto toho, aby zistil jeho novú poštovú adresu, ich jednoducho dal na vymáhanie svojmu právnemu zástupcovi.

Z uvedených dôvodov odporca nesúhlasil ani s uložením povinnosti zaplatiť trovy konania.

Navrhovateľ v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.

Keďže v danom prípade rozhodoval okresný súd bez nariadenia ústneho pojednávania podľa ust. , (išlo o drobný spor, v prípade ktorého podľa ust. nebolo potrebné pojednávanie nariadiť) v súlade s ust. a rozhodol taktiež aj odvolací súd bez nariadenia pojednávania, pretože s účinnosťou od 01. 01. 2013 odvolací súd vec prejedná na nariadenom pojednávaní vtedy, ak drobný spor bol na súde prvého stupňa rozhodnutý bez nariadenia pojednávania a zároveň odvolací súd dospeje k záveru, že je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Z uvedeného vyplýva, že nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie pre každý prípad, ale len vtedy, keď si to vyžaduje povaha dokazovania vykonaného resp. nevykonaného súdom prvého stupňa. V danom prípade bol odvolací súd toho názoru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, pretože už to doposiaľ vykonané poskytovalo dostatočný podklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (. ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu podľa a ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - odporca, ako aj v písomnom vyjadrení navrhovateľ, konštatuje, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ustanovenie dos. 2 , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Pokiaľ sa týka skutočností uvádzaných odvolateľom, odvolací súd na doplnenie uvádza, že nebolo povinnosťou navrhovateľa zisťovať po predaji bytu novú poštovú adresu odporcu, ale naopak, bolo jeho povinnosťou túto novú adresu oznámiť navrhovateľovi práve z toho dôvodu, že na byte mohli viaznuť ešte prípadné záväzky z celkového vyúčtovania spotreby elektrickej energie. Túto odvolaciu námietku teda odvolací súd posúdil ako nedôvodnú. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslom. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 SR a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a v prospech navrhovateľa, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania. Tieto si však neuplatnil, a preto mu odvolací súd ich náhradu ani nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.