Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-100-2013.pdf
PDF · 112.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/100/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka J. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.. X. XXXX/ XX, XXX XX G. a otec N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.. X. XXXX/XX, XXX XX G., t.č. D. O.., XXX XX G. o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého S. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach s účinnosťou od 4.6.2013.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. S. sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 4.6.2013.
Nedoplatok na výživnom za čas od 4.6.2013 do 31.10.2013 na mal. S. v sume 245,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého S. podala na tunajší súd dňa 04.06.2013 návrh, ktorým žiadala zveriť mal. S. do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné na maloletého v sume 200,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, styk otca s mal. nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti vo februári 2013. Od septembra 2012 spolu nehospodária. V čase spolužitia prispieval otec na výživu maloletého sumou 50,- eur mesačne, po odchode zo spoločnej domácnosti prispieva sumou 100,- eur mesačne, ďalej hradí obedy platí obedy v škole v sume 20,- eur mesačne, založil mu stavebné sporenie a platí mu poistku v sume 14,93 eur mesačne. Mal. navštevuje 3. ročník ZŠ. Má zníženú imunitu, býva často chorý, raz za štvrť rok navštevuje ambulanciu v H., s užívaním liekov sú spojené vyššie náklady asi 20,- eur za štvrť rok, má upravenú aj stravu, čo je taktiež nákladnejšie. Maloletý chodí 4 x mesačne na súkromné hodiny angličtiny, ktoré hradí matka v sume 20,- eur mesačne. Ďalej hrá futbal za MFK G.. Náklady s tým spojené hradí matka. Maloletý má s otcom vybudovaný dobrý citový vzťah. Maloletý u otca aj prespáva. Matka je zamestnaná v T. G. ako zdravotná sestra a priemerným príjmom 480,- eur mesačne. Otec je samostatne zárobkovo činná osoba, vlastní tetovací salón, kde jeho mesačný príjem môže byť vo výške 2.000,- eur. Otec má dve autá a stavebný pozemok v obci Y..
Otec sa k návrhu písomne vyjadril a tým, že s návrhom matky nesúhlasí, nakoľko skutočnosti uvádzané matkou nie sú pravdivé.
Obaja rodičia zhodne uviedli, že súhlasia s tým, aby mal. S. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Obaja rodičia zhodne uviedli, že žiadajú aby súd nerozhodoval o úprave styku. Rodičia maloletého dieťaťa sa však nevedeli zhodnúť na výške výživného, matka požadovala sumu 200,- eur a otec súhlasil so sumou 100,- eur mesačne.
Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť na maloletého primerané výživné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodným listom, potvrdeniami o príjmoch, výpisom zo Živnostenského registra, lustrum v Soc. poisťovni, správami ÚSPVaR Senica a Sociálnej poisťovne, daňovým priznaním, správou z prešetrenia pomerov a zistil tento skutkový stav veci:
Z výsluchu matky súd zistil, že mal. S. pochádza z ich partnerského vzťahu. S otcom dieťaťa nežijú spolu od 2/2013. Matka býva s mal. v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky . Matka má výdaje spojené s chodom domácnosti, energie, hypotéka, internet, telefón. Matka pracuje vo Q. T. G., jej priemerný mesačný príjem činní cca 520,- eur. Ďalej poberá rodinné prídavky vo výške 23,10 eur mesačne. Iné príjmy nemá. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Mal. S. navštevuje 4. ročník ZŠ. Má zníženú imunitu, navštevujeme raz štvrťročne ambulanciu v H., na lieky dopláca 20,- eur, ktoré zakupuje raz za tri mesiace. Inak je zdravým dieťaťom. Mal. S. sa aktívne venuje futbalu, hráva za MFK G.. Sú s tým spojené zvýšené výdaje, pravidelne chodieva na zápasy, zúčastňuje sa turnajov, je potrebné zakupovať oblečenie a podobne. Mal. S. ďalej navštevuje doučovanie z AJ, na mesiac to vychádza 15,- eur, čo hradí na polovicu s otcom dieťaťa. Mal. S. sa stravuje v škole, obedy platí otec vo výške 21,- eur mesačne. Otec mal. S. ďalej platí poistenie a stavebné sporenie. Ďalšie výdaje sú oblečenie, stravovanie, hygiena. V čase spolužitia otca a matky sa príjmy otca v čistom pohybovali okolo 2.000,- eur mesačne. Pokiaľ ide o záujem otca o S., otec o neho záujem má, pravidelne sa stretávajú, majú medzi sebou pekný vzťah. Mal. S. chodieva k otcovi, aj u neho prespáva.
Z výsluchu otca súd zistil, že s matkou sa nevedia dohodnúť len na výške výživného. Otec býva v jednoizbovom prenajatom byte sám. Nájom vrátane energií platí mesačne 230,- eur. Ďalej si platí zdravotné poistenie vo výške 55,- eur. Ďalšie výdaje má na oblečenie, stravovanie, hygienu a telefón. Odvoz odpadu 44,- eur ročne, SIPO 4,60 eur mesačne. Otec je živnostníkom. Má tetovacie štúdium a upratovacie služby. Otec podľa jeho vyjadrenia mesačne zarobí cca 400,- eur. Jedno tetovanie sa pohybuje od 20 do 40,- eur. Tetovaniu sa venuje asi 7 rokov. Tetovacie štúdium prevádzkuje sám. Mesačne má 10 až 15 zákazníkov. Otec vlastní stavebný pozemok v Y. o veľkosti 800m2. Ďalej vlastní 2 osobné automobily, Audi A4 a Mitschubischi Pajero, jedná sa o 12 ročné autá. Úspory má vo výške 800,- eur. Otec iné vyživovacie povinnosti okrem S. nemá. O mal. sa zaujíma, pravidelne sa stretávajú. Výživné na mal. S. platí odkedy spolu s matkou nežijú teda od 2/2013, každý mesiac vo výške 100,- eur. Okrem bežného výživného čo posiela matke maloletému platím polovicu na AJ, ďalej obedy 21,- eur mesačne, poistenie 15,37 eur mesačne a stavebné sporenie 16,60 eur mesačne. Ďalej futbalový krúžok 7,- eur mesačne. Taktiež sa podieľa na nákladoch súvisiacich s návštevou lekára.
Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že maloletého navrhuje zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné z ohľadom na odôvodnené potreby mal. S. a schopnosti a možnosti otca.
Z písomnej správy z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 30.09.2013 mal súd preukázané, že maloletý býva so svojou matkou v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky. Domácnosť matky je riadne udržiavaná v čistote a primerane zariadená. Mal. S. má svoju detskú izbu primerane vybavenú jeho potrebám. Mal. S. navštevuje 4. ročník ZŠ, študijné výsledky má dobré. Stravuje sa v škole, aktívne sa venuje futbalu. Maloletý je zdravý, máva bežné ochorenia, je
sledovaný v odbornej imunologickej ambulancii v H.. Matka pracuje vo Fakultnej nemocnici G., oddelenie ARO, pracuje na dve 12-hodinové pracovné zmeny. Jej mesačný príjem je priemerne vo výške 500,- eur mesačne. V čase keď je matka v zamestnaní, starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec. Vzťahy medzi rodičmi sú dobré, vedia sa na výchove a starostlivosti o maloletého dohodnúť. Otec býva v podnájme v 1-izbovom byte, ktorý je primerane zariadený jeho potrebám, maloletý tu má svoju posteľ, stolík a úložný nábytok. Otec pracuje ako živnostník v odbore skrášľovanie tela, pracovnú dobu má nepravidelnú, podľa potreby zákazníkov. Maloletého má vo svojej starostlivosti asi 3-krát do týždňa, niekedy celý víkend, podľa pracovnej doby matky. Vzťah otca a maloletého je dobrý, sprevádza ho na futbalové zápasy, chodí s ním na tréningy.
Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa matky zo dňa 27.09.2013 - FNsP G., a.s. mal súd preukázané, že matka má priemerný mesačný čistý príjem vo výške 565,31 eur.
Z výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že otec podniká pod obchodným menom N. O. - U. G., S.. X. XXXX/XX, XXX XX G., IČO: XXXXXXXX.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby: N. O. za rok 2012 mal súd preukázané, že základom dane bola suma 288,54 eur a daň bola vo výške 0,00 eur.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 07.10.2013 mal súd preukázané, že matka ani otec za posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici mal súd preukázané, že matka poberá štátne sociálne dávky prídavok na dieťa vo výške 23,10 eur mesačne. Otec nepoberá štátne sociálne dávky. Matka ani otec nie sú poberateľmi dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi. Matka ani otec neboli za posledných 12 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Zo správy všeobecného lekára MUDr. Jána Brezinu zo dňa 28.05.2013 mal súd preukázané, že maloletý navštevuje detskú ambulanciu často pre zvýšenú chorobnosť horných a dolných dýchacích ciest. Maloletý je od ranného detstva sledovaný na kardiologickej ambulancii pre funkčný šelest na srdci. Matka chodí pravidelne na kontroly.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému S. dôvodný, nakoľko rodičia maloletého nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému súd prihliadol na záujem maloletého a dospel k záveru, že bude v jeho záujme, ak bude zverený do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý mu v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo správ z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý navrhol, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky zhodne navrhli aj rodičia. Otec maloletého pracuje ako živnostník, jeho pracovná doba je nepravidelná, maloletého má vo svojej starostlivosti viac krát do týždňa, niekedy celý víkend, podľa pracovnej doby matky. Súd je toho názoru, že zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky mu budú zabezpečené podmienky a predpoklady na jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Rodičia sa nedohodli na výške výživného. Matka žiadala výživné vo výške 200,- eur mesačne, otec súhlasil so sumou 100,- eur mesačne. Súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého sumou 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 04.06.2013, teda od podania návrhu. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov. Matka maloletého je zamestnaná vo FNsP G., a.s., kde má priemerný mesačný čistý príjem vo výške 565,31 eur a ďalej poberá rodinné prídavky na maloletého vo výške 23,10 eur mesačne. Matka býva spoločne s maloletým v 2- izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá. Maloletý S. navštevuje 4. ročník ZŠ. Má zníženú imunitu, s čím sú spojené vyššie výdaje na lieky a cestovanie k lekárovi. Maloletý sa aktívne venuje futbalu, hráva za MFK G., s čím sú spojené zvýšené výdaje, pravidelne chodieva na zápasy, resp. sa zúčastňuje futbalových turnajov, je potrebné zakupovať kopačky, športové oblečenie a pod. Maloletý má okrem toho bežné výdaje ako na oblečenie, stravovanie a hygienu. Otec býva v súčasnosti v podnájme v 1-izbovom byte. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec je živnostníkom, podniká pod obchodným menom N. O. - U. G., S.. X. XXXX/XX, XXX XX G., IČO: XXXXXXXX. Má tetovacie štúdium a upratovacie služby. Základ dane za rok 2012 mal vo výške 288,54 eur z toho daň na úhradu vo výške 0,00 eur, čo by znamenalo že jeho príjem bol 0,- eur. Otcov mesačný príjem podľa jeho vyjadrenia činí sumu 400,- eur. Tetovaniu sa venuje asi 7 rokov, tetovacie štúdium prevádzkuje sám, mesačne má 10 až 15 zákazníkov, pričom jedno tetovanie sa pohybuje od 20 do 40,- eur. Otec nemá žiadne zdravotné problémy, nemá žiadne pracovné obmedzenia, je živnostníkom, pričom súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať aj vyšší príjem. Otec podľa jeho vyjadrenia vlastní stavebný pozemok v Y., vlastní dva osobné automobily, úspory má vo
výške 800,- eur. Otec bol riadne vyzvaný v zmysle § 63 ods. 1 Zák. o rodine, aby preukázal súdu príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, ďalej predložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie a zároveň bol otec poučený, že ak si nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Uvedená suma predstavuje 3.961,80 eur. Otec si uvedenú povinnosť napriek výzve a poučeniu súdu nesplnil. Pri rozhodovaní o výživnom súd tiež prihliadol na skutočnosť, že otec sa o maloletého zaujíma, pravidelne sa stretávajú, pravidelne mu okrem bežného výživného vo výške 100,-eur platí aj iné výdaje ako polovicou na AJ, ďalej obedy, poistenie a stavebné sporenie, futbalový krúžok a taktiež sa podieľa na nákladoch súvisiacich s návštevou lekára a preto súd neurčil vyššie matkou požadované výživné. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 150,- eur mesačne a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek. Určeným výživným v sume 150,- eur mesačne bude zároveň i realizované právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ ide o výdaje rodičov, treba si uvedomiť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o výživnom neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.
Vzhľadom k tomu, že výživné bolo súdom určené od podania návrhu, teda od 04.06.2013 vo výške 150,- eur mesačne a vzhľadom na to, že otec prispieval matke na výživu maloletého za každý mesiac vo výške 100,- eur mesačne vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 04.06.2013 do 31.10.2013 v sume 245,- eur, t.j. rozdiel medzi určeným výživným a doposiaľ plateným výživným, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 27 dní mesiaca 6/2013 v sume 45,- eur (150-100/30x27), za mesiace 7/2013 až 10/2013 v sume 200,- eur (150-100x4), spolu teda 245,- eur.
Rodičia úpravu styku s maloletým dieťaťom žiadali neupraviť, súd preto v zmysle § 25 ods. 2 vety za bodkočiarkou Zákona o rodine, styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)