Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (21)Rozsudok_7C-79-2012.pdf
PDF · 83.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpenej Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej Z. Š., T.. XX. X. XXXX, H. D. XXX/X, XXX XX S. - G.S., zastúpenej opatrovníčkou U. C., G. U. B. G. F., o zaplatenie 47,80 € istiny a príslušenstva, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e o sumu 45,06 € istiny a príslušenstva.
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 47,80,- € z titulu zmluvnej pokuty za to, že nedodržala riadne a včas povinnosti uvedené v zmluve o pripojení.
Opatrovníčka žalovanej sa ani na jedno z pojednávaní nedostavila, k veci sa nevyjadrila.
Ešte pred začatím pojednávania zobral žalobca žalobu späť v časti pohľadávky 45,09 € a žiadal, aby súd konanie zastavil.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
V danom prípade mal súd preukázané, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť, súd preto konanie v tejto časti zastavil.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Dňa 16. 12. 2011 uzavrela spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava ako postupca na jednej strane a žalobcom BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava
ako postupníkom na strane druhej zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanej vedenej pod referenčným číslom 1.91335394.
Zo zmluvy o pripojení uzavretej dňa 29. 12. 2007 medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. Bratislava a žalovanou súd zistil, že bol uzavretá zmluva, na ktorej základe boli poskytnuté žalovanej služby a žalovaná sa zaviazala riadne a včas za takto poskytnuté služby platiť a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. V prípade nedodržania týchto podmienok sa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1.440,- Sk.
Faktúrou zo dňa 22. 3. 2009 vyfakturoval žalobca žalovanej sumu 47,80 € so splatnosťou faktúry do 11. 4. 2009 z titulu zmluvnej pokuty.
Ešte pred začatím pojednávania žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 2,77 € ako hodnotu dotácie právneho predchodcu žalobcu do kúpy programu služieb, ktorú žalovanej poskytol.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Zbierky zákonov o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 2,77 € ako hodnotu dotácie právneho predchodcu žalobcu do kúpy programu služieb, ktorý bol poskytnutý žalovanej. Pôvodne si uplatnil pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty. Súd preto skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie nároku žalobcu. Súd poukazuje na to, že podľa § 544 Občianskeho zákonníka dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá, zrozumiteľná, inak je neplatná. Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom „v prípade porušenia zmluvných povinností“ s demonštratívnym výpočtom určitých povinností, za ktorých je povinný účastník zmluvy uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Ako je zrejmé zo zmluvy o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok, táto obsahuje viacero povinností žalovanej v rôznej závažnosti, pričom uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností a to práve preto, že je len príkladný, pričom žalobca neuviedol v žalobe, ktorú konkrétnu povinnosť mala žalovaná porušiť. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Na základe uvedeného potom neobstojí tvrdenie žalobcu, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba na základe toho, čo obsahuje a výkladom nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou žalobcu, ale v právnom úkone vyjadrené nebolo. Demonštratívny výpočet zabezpečenia povinnosti k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok a ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa nachádza aj povinnosť, za porušenie ktorej veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu.
Vzhľadom k tomu, že zmluva o pripojenie je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) bola by dojednaná sankcia pri porušení povinnosti žalovanej bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti neprimeranou sankciou (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktorú požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku, čo bolo v danom prípade. Keďže žalobca neuviedol, akú konkrétnu povinnosť porušila žalovaná, súd žalobu aj z tohto titulu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, žalovaná si trovy konania neuplatnila, žalobcovi toto právo nevzniklo.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Zbierky zákonov o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).