Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_25C-63-2013.pdf
PDF · 135.97 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom v právnej veci navrhovateľa: Z. Z., V..Z.., S. Z. Z., .V..Z.., Z. Z.: H.L. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený N. V. G., Z..F..P.., Z. Z.: B. X, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, proti odporcovi: O. P., D.. XX.XX.XXXX, N.: M. XXX/X, XXX XX F., občan SR, o zaplatenie 2.530,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.300,18 € spolu s:
- úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.032,83 € od 1.6.2012 do zaplatenia,
- riadnym úrokom 18,40 % ročne zo sumy 1.147,94 € od 1.6.2012 do zaplatenia,
všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 107,88 eur titulom súdneho poplatku a vo výške 176,76 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.07.2012 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 2.530,91 eur s úrokom vo výške 18,40 % ročne zo sumy 2.143,29 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.527,92 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 11.12.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0423901935, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky v sume a za podmienok v nej dohodnutých. Odporca sa zároveň zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Odporca si svoju povinnosť nesplnil a odporcovi vznikol voči navrhovateľovi záväzok, ktorý ku dňu 31.05.2012 predstavuje 2530,91 eur a pozostáva z istiny 2143,29 eur, riadnych úrokov 384,63 eur a úrokov z omeškania 2,99 eur. Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia riadnych úrokov a úrokov z omeškania.
Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 8Ro/196/2012-104 zo dňa 28.12.2012, ktorý sa nepodarilo doručiť odporcovi zákonom predpísaným spôsobom do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 25.02.2013 zrušil.
Podaním zo dňa 07.05.2013 doplnil navrhovateľ návrh a špecifikoval spôsob, akým vypočítal istinu, riadne úroky a úroky z omeškania.
Následne podaním zo dňa 30.05.2013 vzal návrh čiastočne späť, a na základe toho súd uznesením č.k. 25C/63/2013-212 zo dňa 10.06.2013 konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 363,82 eur od 01.06.2012 do zaplatenia zastavil.
Predmetom konania tak zostala suma 2.530,91 eur s úrokom vo výške 18,40 % ročne zo sumy 2.143,29 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.164,10 eur od 01.06.2012 do zaplatenia.
Na základe podaného návrhu súd nariadil pojednávanie.
Dňa 30.10.2013 súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu. Právny zástupca navrhovateľa žiadal podaním zo dňa 21.10.2013 neúčasť navrhovateľa ospravedlniť s tým, že navrhovateľ súhlasil, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti a aj v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa. Odporca mal doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom v zmysle § 47 ods. 2 OSP.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Súd zistil, že navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 11.12.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0423901835. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 40.000 Sk, tj. 1.327,76 eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 59 pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.107,- Sk, tj. 36,75 eur splatných k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.01.2007 a so splatnosťou poslednej splátky 20.11.2011, pri úrokovej sadzbe 18,40% ročne a RPMN 24,31% ročne.
Sumu 40.000,- SK odporca čerpal dňa 11.12.2006, ako to vyplýva z výpisu na čl. 144 spisu.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 10.10.2012 uviedol, že odporca zaplatil celkovo 22.140,- Sk, čo je 734,91 eur, pričom súd zistil, že uvedená suma vyplýva aj z priloženého výpisu z účtu na čl. 80-86.
V podaní zo dňa 07.05.2013 navrhovateľ uviedol, že z došlých úhrad v sume 22.140,- Sk bola suma 4.580 Sk, tj. 152,03 eur započítaná na po poplatky (45,81 eur poplatky za správu úveru a 106,22 eur poplatky za upomienky). Suma 28,55 eur bola započítaná na úroky z omeškania, suma 456,81 eur bola započítaná na riadne úroky, na istinu bola započítaná suma 97,52 eur.
Následne odporca zaplatil ešte sumu 210,- eur, ktorá suma bola započítaná na úroky z omeškania 109,73 eur a riadne úroky 39,55 eur a na poplatky 60,72 eur. Skutočnosť, že odporca zaplatil naposledy sumu 210,- eur dňa 28.03.2011, vyplýva z prehľadu transakcií na čl. 141.
Navrhovateľ ďalej vysvetlil, že suma uplatnenej istiny bola vypočítaná tak, že od odporcom čerpaných prostriedkov podľa zmluvy 1.327,76 eur odčítal úhrady započítané na istinu 97,52 eur a pripočítal poplatky za správu úveru 23,29 eur a pripočítal riadne úroky 910,57 za dobu, od kedy bola poslednýkrát započítaná splátka na riadne úroky, tj. od 01.01.2009 do 31.10.2011), čo spolu činí 2.164,10 eur.
Okrem toho navrhovateľ v tomto podaní špecifikoval, že v dôsledku chybu v písaní si sumu 2,99 eur, ktorú pôvodne v návrhu označil ako úroky z omeškania, uplatňuje ako poplatok za správu úveru. V položke pôvodne označenej v návrhu ako riadne úroky vo výške 384,63 eur je započítaná suma 20,81 eur ako riadne úroky, suma 360,83 eur ako úroky z omeškania a suma 2,99 eur ako poplatok za správu úveru za mesiac jún.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a/ ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSU Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie úverov. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe predmetnej zmluvy možno normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiť len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v zákone o spotrebiteľských úveroch a v Občianskom zákonníku.
V konaní mal súd nesporne preukázané, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 11.12.2006 uzavretej medzi odporcom a navrhovateľom bol odporcovi poskytnutý úver v celkovej výške 40.000,- Sk, ktorý mal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Odporca túto svoju povinnosť nesplnil, pričom uhradil iba sumu 22.140,- Sk - 734,91 eur a sumu 210,- eur, čo mal súd preukázané z predložených výpisov z účtu a prehľadu transakcií na úverovom účte.
Ako uviedol navrhovateľ suma 734,91 eur bola započítaná takto:
- 45,81 eur na poplatky za správu úveru,
- 106,22 eur na poplatky za upomienky,
- 28,55 eur na úroky z omeškania,
- 456,81 eur na riadne úroky,
- 97,52 eur na istinu.
Ako uviedol navrhovateľ suma 210,- eur bol započítaná takto:
- 109,73 eur na úroky z omeškania,
- 39,55 eur na riadne úroky,
- 60,72 eur na poplatky.
S poukazom na uvedené však súd vidí problém so započítaním časti odporcovej platby na poplatky za upomienky, pretože jednak tieto poplatky neboli dohodnuté priamo v zmluve o úvere, čo je v rozpore s § 4 ods. 5 ZoSU, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Okrem toho navrhovateľ vôbec nepreukázal, že akékoľvek upomienky, ktorých vyhotovenie a zaslanie má byť sankcionované poplatkami, odporcovi doručoval, preto nepreukázal dôvodnosť sumy 106,22 eur, na ktorej úhradu bola použitá časť odporcových platieb (ktorá by inak bola použitá na úhradu iných súm, napríklad istiny, na úhradu ktorej navrhovateľovi nárok vznikol). Za takýchto okolností potom súd neprihliadol na započítanie platieb odporcu na poplatky za upomienky v sume 106,22 eur. Preto platbu odporcu v sume 106,22 eur započítanú nesprávne na poplatky za upomienky odrátal od celkovej sumy dlžnej istiny, pretože táto suma nemala byť započítaná na poplatky za upomienky, na ktoré navrhovateľovi nikdy nárok nevznikol, ale o túto odporcom realizovanú platbu sa mala ponížiť dlžná istina.
Čo sa týka výpočtu dlžnej istiny, k nej navrhovateľ dospel tak, že od odporcom čerpaných prostriedkov podľa zmluvy 1.327,76 eur (40.000,- Sk) odčítal úhrady započítané na istinu 97,52 eur a pripočítal poplatky za správu úveru 23,29 eur a pripočítal riadne úroky 910,57 eur z dobu od kedy bola poslednýkrát započítaná splátka na riadne úroky, tj. od 01.01.2009 do 31.10.2011), čo spolu činí 2.164,10 eur.
Súd s poukazom na to, čo už bolo vyššie uvedené priznal navrhovateľovi len dlžnú istinu vypočítanú nasledovne:
Od sumy čerpanej istiny 40.000,- Sk, čo je 1.327,76 eur odčítal úhrady odporcu započítané na istinu 97,52 eur, ďalej úhrady odporcu započítané nesprávne na poplatky za upomienky 106,22 eur. Čo je 1.124,02 eur. K tomu pripočítal dlžné poplatky za správu úveru v sume 23,92 eur, ktorý poplatok bol riadne dohodnutý v zmluve o úvere, pričom výška dlžných poplatkov za správu úveru vyplýva z prehľadu transakcií na úvere na čl. 129-130 (tj. 8 mesiacov x 2,99 eur). Istina tak činí 1.147,94 eur. Ďalej súd k takto vypočítanej dlžnej istine pripočítal aj dlžný riadny úrok v sume 884,89 eur od 01.01.2009 do 31.10.2011. Výška týchto dlžných riadnych úrokov vyplýva z prehľadu transakcií na úvere na čl. 127-130. Navrhovateľ síce tvrdí, že výška tu uvedených riadnych úrokov predstavuje sumu 910,57 eur, avšak kontrolou súd zistil, že v tomto prehľade transakcií za uvedené obdobie boli odporcovi naúčtované len riadne úroky v sume 884,89 eur a nie v sume 910,57 eur.
Z tohto dôvodu potom dlžná istina (1327,76 eur -97,52 eur -106,22 eur + 23,92 eur +884,89 eur) činí 2.032,83 eur. Keďže nebolo preukázané, že by odporca uvedenú istinu čo i len čiastočne zaplatil, súd návrh v tejto časti vyhovel a vo zvyšku požadovanej istiny z dôvodov vyššie uvedených návrh zamietol.
Ďalej si v rámci dlžnej sumy navrhovateľ uplatnil sumu 384,63 eur, ktorú sumu špecifikuje nasledovne :
a/ 20,81 eur - riadny úrok 18,40% ročne z istiny 2.143,29 eur od 01.11.2011 do 20.11.2011
b/ 62,65 eur - úroky z omeškania 8% ročne od 28.03.2011 (posledná úhrada odporcu) do 20.11.2011 (konečná splatnosť úveru)
c/ 298,18 eur (úroky z omeškania 8% ročne zo sumy 2.164,10 eur od 21.11.2011 do 31.05.2012 a riadne úroky 18,40% ročne zo sumy 2.164,10 eur od 21.11.2011 do 31.05.2012)
d/ 2,99 eur - poplatok za správu úveru za mesiac jún.
K a/ : Vyčíslený riadny úrok bol uplatnený v sadzbe 18,40% ročne v súlade so zmluvných dojednaním v zmluve o úvere, preto sadzba požadovaných úrokov bola uplatnená správne. Vyčíslený bol od 01.11.2011 do 20.11.2011, čo je tiež správne, pretože v sume priznanej istiny 2.032,83 eur boli započítané len riadne úroky do 31.10.2011, a teda v tejto položke si navrhovateľ uplatnil riadne úroky za bezprostredne nasledujúce obdobie od 01.11.2011 do 20.11.2011, čo je deň konečnej splatnosti úveru. Tento riadny úroky však navrhovateľ uplatnil zo sumy istiny 2.143,29 eur. Súd však tento riadny úrok len priznal zo sumy priznanej - dôvodnej istiny 2.032,83 eur po odčítaní riadnych úrokov v sume 884,89 eur. Urobil tak preto, že navrhovateľ nemôže žiadať riadny úrok 18,40% ročne od 01.11.2011 zo sumy riadnych úrokov 884,89 eur napočítaných v rámci istiny do 31.10.2011, keďže by šlo o duplicitné úročenie riadnych úrokov riadnymi úrokmi, čo zákon nepredpokladá (v zmysle § 502 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť riadne úroky len zo sumy skutočne poskytnutých prostriedkov). Z tohto dôvodu súd priznal riadny úroky 18,40% ročne zo sumy čistej istiny 1.147,94 eur (tj. 2032,83 eur - v istine napočítané riadne úroky 884,89 eur) od 01.11.2011 do 20.11.2011, čo činí 11,57 eur a vo zvyšku v tejto časti návrh zamietol.
K b/ : Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v sadzbe 8% ročne napočítané za dobu od 28.03.2011 (posledná úhrada odporcu) do 20.11.2011 (konečná splatnosť úveru), ktorá suma 62,65 eur má vyplývať z priloženého prehľadu transakcií na čl. 141-142. Z neho sa však možno dopočítať len k úrokom z omeškania, ktoré boli účtované odporcovi od 28.03.2011 do 31.10.2011, čo činí sumu 57,61 eur, pričom úroky z omeškania účtované do 20.11.2011 z tohto, ani z ďalších predložených prehľadov transakcií nevyplývajú. Keďže súd mal preukázané predloženými prehľadmi transakcií len naúčtovanie úrokov z omeškania v sume 57,61 eur (súčet všetkých položiek prehľadu „zaúčtovanie pohľ. za úrokmi z omeškania“), súd priznal len túto sumu a vo zvyšku nepreukázaných vyúčtovaných úrokov z omeškania návrh zamietol. Súd ešte podotýka, že sadzba 8% ročne je uplatnená v sadzbe ešte nižšej, než by navrhovateľovi v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia 87/1995 Z.z. prináležala.
K c/ : Navrhovateľ chcel ďalej sumu 298,18 eur (úroky z omeškania 8% ročne zo sumy 2.164,10 eur od 21.11.2011 do 31.05.2012 a riadne úroky 18,40% ročne zo sumy 2.164,10 eur od 21.11.2011 do 31.05.2012).
K tomuto súd udáva nasledovné:
Sadzba úrokov z omeškania 8% ročne je uplatnená v sadzbe ešte nižšej, než by navrhovateľovi v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia 87/1995 Z.z. prináležala, pričom aj obdobie uplatnených úrokov z omeškania je správne, keďže ide o bezprostredne nasledujúce obdobie po dni konečnej splatnosti úveru (deň nasledujúci po 20.11.2011).
Navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil zo sumy istiny 2. 143,29 eur a zo sumy 20,81 eur, čo sú navrhovateľom uplatnené riadne úroky napočítané do 20.11.2011 (vyššie pod bodom a/).
V tejto súvislosti však súd konštatuje, že súd priznal ako dôvodnú len istinu 2.032,83 eur, preto v rámci tejto položky priznal len úroky z omeškania 8% ročne zo sumy 2.032,83 eur od 21.11.2011 do 31.05.2012, čo je po vyčíslení 85,99 eur (z nepriznanej istiny nepriznal ani takto vyúčtované úroky z omeškania). Rovnako tak, priznal len úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 11,57 eur (teda nie zo sumy 20,81 eur, ktorú sumu súd nepriznal, ako je uvedené pod bodom a/, ale len z tam priznanej sumy riadnych úrokov do 20.11.2011 v sume 11,57 eur), a to od 21.11.2011 do 31.05.2012, čo po vyčíslení predstavuje 0,49 eur a vo zvyšku súd návrh zamietol, keďže nemohol priznať úroky z omeškania z nepriznaných súm istiny a riadnych úrokov.
Sadzba riadnych úrokov 18,40 % ročne je uplatnená v súlade so zmluvou, pričom aj obdobie uplatnených riadnych úrokov je správne, keďže ide o bezprostredne nasledujúce obdobie po dni konečnej splatnosti úveru (deň nasledujúci po 20.11.2011).
Navrhovateľ si riadny úrok uplatnil zo sumy istiny 2. 143,29 eur a zo sumy 20,81 eur, čo sú navrhovateľom uplatnené riadne úroky napočítané do 20.11.2011 (vyššie pod bodom a/).
Súd však tento riadny úrok len priznal zo sumy priznanej - dôvodnej istiny 2.032,83 eur po odčítaní v tejto sume zahrnutých riadnych úrokov v sume 884,89 eur. Urobil tak preto, že navrhovateľ nemôže žiadať riadny úrok 18,40% ročne zo sumy riadnych úrokov 884,89 eur napočítaných v rámci istiny, keďže by šlo o duplicitné úročenie riadnych úrokov riadnymi úrokmi, čo zákon neumožňuje. Z tohto dôvodu súd priznal riadny úroky 18,40% ročne zo sumy 1.147,94 eur (tj. 2032,83 eur - 884,89 eur) od 21.11.2011 do 31.05.2012, čo činí 111,69 eur a vo zvyšku v tejto časti návrh zamietol. Súd tiež nemohol priznať riadne úroky 18,40% zo sumy 20,81 eur, pretože suma 20,81 eur je navrhovateľom napočítaná suma riadnych úrokov od 01.11.2011 do 20.11.2011, pričom keby z týchto riadnych úrokov súd priznal znovu riadne úroky od 21.11.2011 do 31.05.2012 zase by šlo o duplicitné úročenie riadnych úrokov riadnymi úrokmi, čo nemá oporu v zákone.
K d/ : Navrhovateľ si uplatnil sumu 2,99 eur - poplatok za správu úveru za mesiac jún, neuvádza za jún ktorého roku, bližšie uvedenú skutočnosť nijako nezdôvodňuje. Nie je zrejmé, za ktorý konkrétny mesiac jún si navrhovateľ poplatok za správu úveru uplatnil, keďže za celú dobu trvania zmluvy (do 20.11.2011) si navrhovateľ účtoval poplatky za správu úveru priebežne a tieto mu boli aj priznané v rámci dlžnej istiny, potom možno vyvodiť, že tento poplatok za správu úveru je uplatnený za mesiac jún 2012. Nebolo preukázané, že by navrhovateľ odporcovi úver spravoval a viedol naň úverový účet aj v tomto období, keď ani výpisy z úverového účtu za tento mesiac jún 2012 už navrhovateľ nepredložil. Keďže uplatnenie tejto položky navrhovateľ nijako nezdôvodnil, neuniesol v tejto časti dôkazné bremeno ohľadne dôvodnosti uplatnenia sumy 2,99 eur, a preto súd v tejto časti návrh zamietol.
To isté konštatovanie súd vzťahuje na sumu 2,99 eur, ktorú sumu si navrhovateľ uplatnil najskôr ako „úrok z omeškania“, a potom uviedol, že vlastne nejde o úrok z omeškania ale o poplatok za správu úveru. Je zrejmé, že ani navrhovateľ sám nemal zrejmé, akým titulom si mienil túto sumu najskôr uplatniť. Rovnako tak neuviedol, za ktorý mesiac, z akého dôvodu si tento poplatok takto samostatne uplatňuje. K odôvodneniu tejto sumy navrhovateľ ani na základe výziev súdu neuviedol nič len to, že si túto sumu uplatňuje.
Pričom skutočnosť, že by zostal na úverovom účte nezaplatený 2 x poplatok za správu úveru nevyplýva z predložených listín. Z tohto dôvodu súd nepriznal navrhovateľovi sumu 2x 2,99 eur a v tejto časti návrh zamietol.
Po zosumarizovaní vyššie uvedeného súd priznal navrhovateľovi sumu 2.300,18 eur (súčet vyššie hrubou zvýraznených súm 2.032,83 eur + 11,57 eur + 57,61 eur + 85,99 eur + 0,49 eur + 111,69 eur).
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Titulom príslušenstva si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania zo sumy 2.164,10 eur od 01.06.2012 do zaplatenia. Sadzba úroku z omeškania neprekračuje hranicu zákonných úrokov z omeškania podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z, pričom deň 01.06.2012 je deň nasledujúci po dni, ku ktorému bol vyčíslený celý dlh. Je zrejmé, že v tento deň bol už odporca v omeškaní so splnením žalovanej pohľadávky. Súd priznal úroky z omeškania len z priznanej istiny 2.032, 83 eur (istina + v nej napočítané riadne úroky) a zo zvyšku, tj. z nepriznanej istiny súd nepriznal ani úroky z omeškania.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil úroky z úveru vo výške 18,40 % ročne zo sumy čistej istiny 2.143,29 eur od 01.06.2012 do zaplatenia. Úroky boli uplatnené v správnej - dohodnutej výške. Navrhovateľ si uplatnil úroky odo dňa 01.06.2012 z dôvodu, že k vyčísleniu dlžnej istiny, z ktorej si úroky uplatňuje, došlo ku dňu 31.05.2012. Tento riadny úroky však navrhovateľ uplatnil zo sumy istiny 2.143,29 eur. Súd však tento riadny úrok len priznal zo sumy priznanej - dôvodnej istiny 2.032,83 eur po odčítaní riadnych úrokov v sume 884,89 eur. Urobil tak preto, že navrhovateľ nemôže žiadať riadny úrok 18,40% ročne od 01.06.2012 zo sumy riadnych úrokov 884,89 eur napočítaných v rámci sumy 2.143,29, keďže by šlo o duplicitné úročenie riadnych úrokov riadnymi úrokmi, čo zákon nepredpokladá. Z tohto dôvodu súd priznal riadne úroky len zo sumy 1.147,94 eur a vo zvyšku súd návrh zamietol.
Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania rozhodol v tomto uznesení súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Z.z., Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Zároveň súd aplikoval ust. § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Navrhovateľ sa návrhom domáhal celkovo priznania:
- sumy 2.530,91 eur,
- úroku vo výške 18,40 % ročne zo sumy 2.143,29 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 558,59 eur
- úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.527,92 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 286,45 eur
100%- ným úspechom navrhovateľa by tak bolo priznanie sumy 3.375,95 eur (súčet vyššie uvedených súm).
Navrhovateľ bol však v konaní iba čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní:
- sumy 2.300,18 eur,
- úroku vo výške 18,40 % ročne zo sumy 1.147,94 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 299,18 eur
- úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.032,83 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 230,35 eur
Navrhovateľ bol tak úspešný čo do sumy 2.829,71 eur (súčet vyššie uvedených súm).
Za neúspech navrhovateľa možno považovať tú časť, v ktorej súd konanie zastavil. Procesné zavinenie na zastavení predmetnej časti konania nesie navrhovateľ, pretože ten vzal svoj návrh čo do úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z 363,82 od 01.06.2012 do zaplatenia späť.
Konanie bolo v tejto časti zastavené na základe späťvzatia návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa. Procesné zavinenie na zastavení konania, ako už bolo uvedené, preto nesie navrhovateľ. Preto možno vyvodiť, že v tej časti, v ktorej bolo konanie zastavené, bol navrhovateľ neúspešný. Správnosť uvedeného postupu konštatoval aj Najvyšší súdu SR v rozhodnutí č.k. 6 M Cdo 19/2010 zo dňa 26.01.2011, keď uviedol, že „ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.“
Za neúspech navrhovateľa ešte možno považovať tú časť návrhu, ktorú súd zamietol.
Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať sumu 3.375,95 eur, navrhovateľ bol úspešný čo do sumy 2.829,71 eur (83,82%) , odporca bol úspešný čo do sumy 546,24 eur (16,18%). Čistý úspech navrhovateľa potom činí 67,64%. Navrhovateľ tak má proti odporcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 67,64% uplatnených trov.
Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 151,50 eur, poplatok za elektronické podanie 8,- eur a titulom trov právneho zastúpenia, a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania) vrátane režijného paušálu, zvýšené o DPH.
Súd preskúmal navrhovateľom uplatnený nárok a priznal mu proti odporcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 67,64 % z uplatnenej sumy trov konania nasledovne:
a/ náhrada súdneho poplatku v rozsahu 67,64 % zo sumy 159,50 eur, tj. 107,88 eur.
b/ náhrada trov právneho zastúpenia v rozsahu 67,64 % z uplatnenej tarifnej odmeny a režijného paušálu za:
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 67,64 % z 101,25 eur, tj. 68,49 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 5,16 eur;
2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania podľa § 14 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 68,49 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 5,16 eur;
c/ náhrada DPH z :
odmien a náhrad podľa §§ 14 až 16 vyhl. v sume 29,46 eur, a to v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhl., nakoľko z priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.
Celkové trovy konania, ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi, pozostávajú z náhrady súdneho poplatku v sume 107,88 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 176,76 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.