Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoP-33-2023.pdf
PDF · 72.65 KB
Case nature
Subarea
10CoP/33/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. H., nar. XX.XX.XXXX a Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, N., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, N., zastúpenej JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou, so sídlom Q. XXXX/X, N. a otca: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, N., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline č.k. 21P/197/2021-513 zo dňa 4. apríla 2023, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd v Žiline nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- Eur mesačne a maloletého Y. H., nar. XX.XX.XXXX v sume taktiež 100,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa k rukám matky vopred. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol s tým, že neodkladné opatrenie platí do rozhodnutia vo veci samej ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
2. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 366 CMP, keď konštatoval, že z osvedčených skutočností v priebehu konania vyplynula potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi formou určenia výživného zo strany otca maloletých detí. Medzi účastníkmi prebiehajú viaceré konania týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom (na základe návrhu matky konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na základe návrhu otca konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode) ako i konanie medzi rodičmi týkajúce sa určenia manželského výživného v prospech matky maloletých detí. Otec v minulosti prispieval matke výživným pre maloleté deti po 100,- Eur mesačne, ale v poslednej dobe mal prvostupňový súd osvedčenú klesajúcu tendenciu poskytovaného výživného zo strany otca, a preto návrhu matky čiastočne vyhovel. Pri rozhodovaní prihliadol i na plnenia zo strany otca týkajúce sa úhrad za nákupy potravín, resp. liekov, ale v tomto smere otec neosvedčil, že by tieto nákupy boli robené výlučne pre potreby maloletých detí a pri súčasných cenách potravín ako aj pri počte maloletých detí a s prihliadnutím na ich vek považoval tieto náklady za nedostatočné.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletých detí. Žiadal návrh matky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nebral na zreteľ pri rozhodovaní všetky rozhodujúce skutočnosti. Poukazoval na plnenia, ktoré vynakladá v spoločnej domácnosti ako aj na úhrady potrieb maloletých detí (platby za obedy v školskej jedálni, kúpa športových potrieb, doprava detí k lekárovi, do záujmových krúžkov a pod.). Od marca 2023 prakticky
uhrádza všetky náklady, nakoľko matka je na PN a nemá žiadny príjem. Je poberateľkou invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni, má rodinné prídavky a všetky svoje príjmy používa pre vlastnú potrebu.
4. Matka vo svojom vyjadrení žiadala napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Vzhľadom k dlhodobo pretrvávajúcim rodičovským nezhodám, k vyhýbaniu sa povinnosti otca zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté deti, nielen osobnú, ale aj materiálnu a finančnú, mala za to, že rozhodnutie súdu je v súlade so záujmom maloletých detí a je nevyhnutné, aby pomery rodičov boli dočasne upravené, teda aby bola otcovi určená povinnosť prispievať na ich výživu aspoň v nevyhnutnej miere. Sám otec v konaní o rozvod bol ochotný prispievať výživným na čas po rozvode vo výške 100,- Eur mesačne, a preto nechápe jeho postoj v tomto konaní. Jeho vyjadrenia považuje za hrubo zavádzajúce a účelové, keď sa nepodieľa osobnou pomocou na chode domácnosti. Nákup stravy, príprava jedla, príprava desiat maloletým deťom a bežná každodenná starostlivosť o ne je výlučne na matke. Okrem toho v apríli 2023 zrušil investičné poistenie a sporenie založené na meno maloletej A. v roku 2020, ktoré od tej doby hradila výlučne matka a peniaze pochádzajúce z tohto sporenia si nechal vyplatiť poštovou poukážkou, na základe čoho podala na otca i trestné oznámenie. Vyjadrenia otca o svojvoľnom prepise elektriny na matkinu osobu sú taktiež klamstvom, nakoľko práve spomínaný prepis vykonal otec bez toho, aby o tom matku akýmkoľvek spôsobom upovedomil, pričom opätovne zneužil jej podpis. Platby z jeho účtu v prospech iných účtov sú realizované dňom 18.04.2023, t.j. týždeň po doručení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, z čoho je opäť zrejmá účelovosť rovnako ako tomu bolo krátko po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom bol taktiež návrh odôvodňovaný.
5. Kolízny opatrovník sa bližšie k podanému odvolaniu nevyjadril, pričom súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Úpravou neodkladných opatrení umožňuje zákonná úprava rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Účelom v takomto prípade je rýchla, aj keď len dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom nevyhnutným predpokladom je osvedčenie danosti nároku (v tomto prípade vyživovacia povinnosť zo strany otca). Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach týkajúcich sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd v prvom rade prihliada na záujem maloletých detí v súvislosti so zabezpečením ich základných životných potrieb.
8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či v prejednávanej veci je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi s prihliadnutím na ust. § 366 CMP. Na základe osvedčených skutočností potom dospel i k správnemu záveru, keď formou neodkladného opatrenia uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí po 100,- Eur mesačne na každé dieťa.
9. Už zo samotných vyjadrení rodičov v priebehu prvostupňového i odvolacieho konania je zrejmé, že medzi nimi existujú výrazné rozpory týkajúce sa úhrady nákladov súvisiacich s vedením spoločnej domácnosti (úhrady za služby spojene s užívaním bytu), ktoré vyústili i do nezhôd súvisiacich s plnením vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, a preto aj odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že v takomto prípade je potrebné jednoznačne, i keď dočasne upraviť vyživovaciu povinnosť zo strany otca (vyživovaciu povinnosti voči maloletým deťom nemožno kompenzovať vzájomnými pohľadávkami rodičov vyplývajúcimi z úhrady nákladov súvisiacich s užívaním bytu, resp. s vedením spoločnej domácnosti), a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
10. V situácii, keď zákonná úprava ust. § 62 ods. 3 zákona o rodine ukladá každému z rodičov bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery (t.j. aj rodičovi objektívne nezamestnanému) plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa (t.j. i na dieťa bezprostredne po narodení), je výživné vo výške 100,- Eur mesačne na dieťa vo veku 12, resp. 10 rokov len minimálnym výživným postačujúcim na pokrytie tých najzákladnejších potrieb.
11. Tak ako to správne konštatuje i súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia, jedná sa tu len o dočasné opatrenie, pričom súd prvej inštancie bude pokračovať v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, kde vykoná podrobné dokazovanie, v ktorom sa vyporiada so všetkými námietkami rodičov významnými pre posúdenie rozsahu vyživovacej povinnosti a rozhodne rozsudkom vo veci samej. V konečnom rozhodnutí rozhodne i o trovách celého konania.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).