Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4C-57-2012.pdf
PDF · 117.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/57/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: U. C. Z..G.., V.: XX XXX XXX, G. G.: G. K. X, XXX XX H., právne zastúpený N.. Z. G., Z., G. G.: T. D. XX, XXX XX H., proti odporcovi : S. Y., T.. XX.XX.XXXX, H.: H. XX/XXX, XXX XX Y., štátny občan SR, o zaplatenie 455,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 213,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.07.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na Okresnom súde Žilina dňa 07.02.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 455,- eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 455,- eur od 21.07.2009 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 18,58 eur za každý začatý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom júl 2009 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že dňa 08.01.2009 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako s dlžníkom zmluvu o úvere č. 320090006 na sumu 350,- eur za poplatok za správu úveru 241,50 eur. Zmluvou sa odporca zaviazal celkovú čiastku 591,50 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 45,50 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, je navrhovateľ oprávnený požadovať vrátenie celej dlžnej sumy s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Odporca celkovo uhradil 136,50 eur. Vzhľadom na to, že odporca neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok. V predžalobnej upomienke zo dňa 18.05.2009 navrhovateľ upozornil odporcu na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 17.12.2009 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným dňa 20.07.2009. Ku dňu podania návrhu činí dlžná čiastka sumu 455,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v sume 591,50 eur a čiastkou vo výške 136,50 eur, ktorá bola odporcom uhradená. Navrhovateľ si ďalej uplatnil zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru. Keďže celkový poplatok za správu úveru je 241,50 eur a úver bol poskytnutý na 13 mesiacov, mesačný poplatok, a teda aj dohodnutá zmluvná pokuta je 18,58 eur (241,50/13). Keďže splátka za mesiac júl 2009 nebola riadne a včas uhradená, navrhovateľ žiadal zmluvnú pokutu vo výške
18,58 eur za každý mesiac omeškania počnúc mesiacom júl 2009. Okrem toho si navrhovateľ uplatnil z dlžnej sumy úroky z omeškania.
Podľa ust. § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 22.10.2013 a rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 08.01.2009 zmluvu o úvere č. 320090006, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 350,- eur. Odporca sa zaviazal na základe uvedenej zmluvy navrhovateľovi splácať úver v 13 mesačných splátkach vo výške 45,50 eur so splatnosťou prvej splátky na 10. deň po uzavretí zmluvy a ďalšími splátkami až do úplného zaplatenia, splatnými 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ako doporučený termín úhrady bol uvedený 13. deň v mesiaci. Priemerná RPMN je podľa zmluvy 34,92 %.
V zmluve sa ďalej uvádza, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahŕňa ako odplatu, tak dohodnutý úrok). Odporca tak bol povinný zaplatiť celkovo sumu 591,50 eur, pozostávajúcu z istiny 350,- eur a celkového poplatku za správu úveru 241,50 eur.
Z obchodných podmienok k zmluve o úvere je zrejmé, že účastníci sa dohodli na uvedených podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
V zmysle bodu 1 Obchodných podmienok, navrhovateľ má právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške. Právo žiadať vrátenie dlžnej sumy v plnom rozsahu zo strany veriteľa nastáva aj vtedy, ak sa veriteľ dozvie, že úver bol poskytnutý na základe nepravdivých alebo hrubo skresľujúcich údajov zo strany dlžníka, alebo že boli podstatné údaje zamlčané. V obidvoch prípadoch má veriteľ právo požadovať zaplatenie celej istiny, úroku, poplatku za správu úveru, zmluvných pokút, paušálnych náhrad nákladov.
V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ odporca nesplní svoj záväzok zaplatiť dohodnutým spôsobom poskytnutý úver spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 591,50 eur, je odporca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru a zákonný úrok z omeškania.
Predžalobnou upomienkou zo dňa 18.05.2009 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 91,- eur v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Zároveň navrhovateľ odporcu upozornil, že v prípade, že dlžná suma nebude v lehote zaplatená, navrhovateľ bude žiadať odporcu o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči nemu uplatnené všetky dojednané sankcie.
Listom zo dňa 17.12.2009 oznámil navrhovateľ odporcovi, že ku dňu 20.07.2009 došlo k zosplatneniu dlhu v celkovej sume 617,90 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa ust. § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ust § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe predmetnej zmluvy možno normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiť len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v zákone o spotrebiteľských úveroch a v Občianskom zákonníku.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne zistené, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o úvere dňa 08.01.2009, na základe ktorej si navrhovateľ uplatnil nasledovné nároky:
a/ nárok na zaplatenie sumy 455,- eur, ktorá suma má predstavovať rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru s celkovým poplatkom za správu úveru v sume 591,50 eur a odporcom realizovanými platbami v sume 136,50 eur,
b/nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 18,58 eur za každý začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom júl 2009 do zaplatenia
c/ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 455,- eur od 21.07.2009 do zaplatenia.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná len čiastočne.
Súd zistil, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Bola len uvedená výška úroku 20%, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 241,50 eur, ktorá bola označená ako celkový poplatok za správu úveru. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. a to ust. § 2 písm. e/ (kde je výslovne uvedené, že poplatky nie sú úrokom) ako aj základné náležitosti zmluvy stanovené v § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2011 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Podľa názoru súdu pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok, a to aj v zmysle § 2 písm. e/ zák. č. 258/2011 Z.z., vzhľadom na to, že ide o dva rôzne nároky, a preto je vylúčené, aby suma celkových úrokov bola poňatá do poplatku za úver.
Pokiaľ ide o splatnosť dojednaných splátok, táto je v zmluve dojednaná v čl. II, pričom v tejto časti sa konštatuje, že prvá splátka je splatná na 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia je splatná na 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V ďalšej časti sa uvádza, že doporučený termín úhrady splátok je 13.deň v mesiaci. Toto ustanovenie, pokiaľ ide o splatnosť splátok, je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať. Preto aj s poukazom na túto skutočnosť je súd toho názoru, že v zmluve nebola uvedená povinná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g/ (konečná splatnosť úveru) a písm. i/ (splatnosť splátok) zák. č. 258/2001 Z.z..
Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ zák. č. 258/2011 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať uvedenie konečnej splatnosti úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z.. Preto navrhovateľovi vzniklo právo len na vrátenie dlžnej istiny úveru.
Súd preto odčítaním uhradenej sumy 136,50 eur od poskytnutej istiny 350,- eur, zistil, že odporca si nesplnil svoju povinnosť vrátiť navrhovateľovi sumu 213,50 eur, ktorá mu bola poskytnutá ako istina úveru. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu tejto sumy, pretože v konaní nemal preukázané, že by odporca túto časť žalovanej sumy uhradil. Vo zvyšku požadovanej sumy návrh ako nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. účinného k prvému dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, vzniklo navrhovateľovi právo popri istine aj na úroky z omeškania. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení výška úrokov z omeškania v čase, keď sa odporca dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, predstavovala 9% ročne ( k 21.07.2009, vzhľadom na to, že dlh sa stal v zmysle oznámenia o zosplatnení záväzku splatným dňa 20.07.2009). Navrhovateľ si uplatňoval úroky z omeškania v správnej výške, preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z priznanej istiny 213,50 eur odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa stal dlh v zmysle oznámenia o zosplatnení záväzku splatným. Úroky z omeškania žiadané z istiny, ktorá bola zamietnutá, súd nepriznal.
Čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 18,58 eur za každý začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom júl 2009 do zaplatenia, aj v tejto časti považoval súd návrh navrhovateľa za nedôvodný. Táto zmluvná pokuta nebola dohodnutá v samotnej úverovej zmluve, jej výška vyplýva iba z obchodných podmienok, ktoré tvorili súčasť zmluvy. Predmetná zmluva je vo svojich ustanoveniach (obchodných podmienok) značne nevyvážená, čo sa premietlo najmä v ustanoveniach o porušení povinností zmluvných strán. Zmluva ako celok zakladá nepomer medzi právami a povinnosťami strán, hlavne čo sa týka jej zabezpečenia, keď sa odporca zaviazal zaplatiť úroky, paušálne náklady, pričom v prípade omeškania so splácaním úveru, je odporca sankcionovaný ešte aj zákonným úrokom z omeškania, a za to isté porušenie aj zmluvnou pokutou. Pre bežného spotrebiteľa sú tieto sankcie ťažko zistiteľné, nakoľko nie sú upravené priamo v zmluve, ale drobným písmom v obchodných podmienkach, s čím veriteľ už vopred kalkuluje. Naviac je celkom zrejmé, že sa s nimi spotrebiteľ môže len veľmi ťažko pri podpise zmluvy podrobne oboznámiť, preto možno usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu pristúpiť na „dohodu“ o zmluvnej pokute. Vzhľadom na to, podľa názoru súdu takto zakotvená zmluvná pokuta tiež zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami účastníkov, a preto zamietol návrh aj v tejto časti.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.2 a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Navrhovateľ si uplatňoval v konaní nárok na zaplatenie sumy 455,- eur, s príslušným úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou. Navrhovateľ však bol v konaní úspešný len čiastočne, pretože súd mu priznal len sumu 213,50 eur s príslušným úrokom z omeškania a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Z tohto je zrejmé, že pomer úspechu účastníkov konania bol približne rovnaký, resp., že žiaden z účastníkov konania vo veci nemal plný úspech. Preto žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.