Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-142-2013.pdf
PDF · 72.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/142/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: W. G. republiky, štátny podnik, IČO: XX XXX XXX, so sídlom T. G. 8, H. H., zastúpený JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Námestie slobody 2, Revúca, proti povinnému: C., spoločnosť s ručením obmedzeným, G. Nová D., IČO: XX XXX XXX, naposledy so sídlom C. skalou XXXX/X, G. T. Ves, vedenej u súdneho exekútora JUDr. I. M., so sídlom F. XXX/XX, M. pod sp. zn. EX 70/05, o vymoženie 8 403,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 21.12.2012, č. k. 9Er/66/2005-15, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi N.. I. M., so sídlom F. XXX/XX, M. trovy exekúcie v sume 13,84 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.10.2004, sp. zn. 11Rob/96/2004, poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. I. M. poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 20.04.2005. V priebehu exekúcie podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.11.2008, č. k. 7K/15/2005-716, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), teda pre nemajetnosť povinného. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 13,84 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže v priebehu konania bola preukázaná nemajetnosť povinného. Trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.04.2008) v sume 6,64 eur (za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) a z náhrady hotových výdavkov (poštovné 7,20 eur).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby zákonný sudca postupom podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. jeho odvolaniu vyhovel a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a zároveň opravil odôvodnenie napadnutého uznesenia tak, aby dôvodom zastavenia exekúcie bolo ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.
Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil (§ 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že dôvodom zastavenia exekúcie bol výmaz povinného z obchodného registra bez právneho nástupcu, kedy prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Aplikácia ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku by prichádzala do úvahy len v tom prípade, ak by súd rozhodoval o zastavení
exekúcie v čase, kedy by povinný ako subjekt práva existoval, avšak podľa exekučného spisu by nevlastnil majetok v takom rozsahu, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Keďže v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už povinný neexistoval, použitie ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku neprichádza do úvahy, nakoľko niet povinného, ktorý by bol nemajetný. V nadväznosti na to potom ani nemožno oprávnenému uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súdny exekútor žiadal odvolanie oprávneného zamietnuť ako nedôvodné.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonná sudkyňa vo veci o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodla tak, že mu nemieni vyhovieť, preto podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade jej zastavenia z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
Posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 31.03.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I oddiel Sro, vložka č. 1188/V po začatí exekučného konania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.04.2005, č. k. 7K/15/2005-25 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - povinného. Následne uznesením zo dňa 25.11.2008, č. k. 7K/15/2005-716 (právoplatné dňa 03.01.2009) zrušil konkurz na majetok úpadcu a povinný bol vymazaný z obchodného registra ku dňu 05.11.2010 podľa ust. § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže po zrušení konkurzu zostal povinný nemajetný. Týmto došlo k zrušeniu povinného a následne k jeho výmazu z obchodného registra, v dôsledku čoho súd prvého stupňa správne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa odseku 2 veta prvá tohto ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške (odsek 3).
Ako vyplýva z citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v exekúcii platí pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, kedy ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený hradí trovy exekúcie v prípade, ak k jej zastaveniu dôjde zavinením oprávneného, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
Rozhodnutie o tom, kto znáša trovy exekúcie, teda závisí od dôvodu zastavenia exekúcie. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra na základe rozhodnutia súdu o zrušení konkurzu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 26. januára 2012, sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 konštatoval, že v prípade, ak súd zistil nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Situácia, kedy došlo k výmazu povinného z obchodného registra z dôvodu, že po zrušení konkurzu spoločnosti nezostal žiaden majetok, je obdobná prípadu, kedy dochádza k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. V takomto prípade prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 3 M Cdo 10/2011), nakoľko z vyššie uvedeného je zrejmé, že povinný bol v čase jeho zániku nemajetný.
V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený, nakoľko podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.
V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným účastníkom preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.