Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-258-2011.pdf
PDF · 116.82 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/258/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľov: 1/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. X, D., 2/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. X, D., obaja zastúpení: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, Námestie Biely kríž 3, Bratislava, proti odporcom: 1/ S.. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, V., D. C., Česká republika, 2/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, V., D. C., Česká republika, obaja zastúpení: JUDr. Petronela Sojková, splnomocnenec, Brnenská 555, Rosice, Česká republika, 3/ X.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. X, D., zastúpený: Ing. Jozef Legény, splnomocnenec, Heydukova 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd určuje, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 148 m2 a pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 771 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX vedeným Správou katastra Senec, okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne územie Bernolákovo vrátane súčasti a príslušenstva, záhradnej chaty, oplotenia, studne a vonkajších úprav na parcele registra „C“ číslo XXXX/XXX a na parcele registra „C“ číslo XXXX/XXX.
Súd návrh voči odporcom 1/, 2/ z a m i e t a .
Odporca 3/ je povinný nahradiť navrhovateľom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 689,66 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi 1/ a 2/ trovy konania v sume 191,57 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom domáhali, aby súd určil že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 148 m2 a pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 771 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX vedeným Správou katastra Senec, okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne územie Bernolákovo vrátane súčasti a príslušenstva, záhradnej chaty, oplotenia, studne a vonkajších úprav na parcele registra „C“ číslo XXXX/XXX a na parcele registra „C“ číslo XXXX/XXX.
Návrh odôvodnili tým, že odporcovia 1/ a 2/ mali v bezpodielovom spoluvlastníctve vyššie uvedený nehnuteľný majetok o ktorý prejavili záujem navrhovatelia 1/ a 2/. Odporca 1/ nechal vypracovať znalecký posudok ako aj Dotazník a čestné vyhlásenie k registrácii zmluvy, ku ktorému vydal Miestny národný výbor v Bernolákove dňa 18.05.1988 a Okresný národný výbor kladné vyjadrenie. Následne uzavreli v máji 1988 s navrhovateľmi kúpnu zmluvu. Miestny národný výbor dňa 16.06.1988 pod
č. 365/1988 udelil súhlas s prevodom nehnuteľností z odporcov 1/ a 2/ na navrhovateľov 1/ a 2/. Dňa 31.08.1988 potom spoločne podali na Štátne notárstvo Bratislava - vidiek návrh na registráciu kúpnej zmluvy, ktoré dňa 25.11.1988 rozhodnutím pod č. RI 1190/88 kúpnu zmluvu zaregistrovalo. Navrhovatelia preto v súlade s vtedy platným § 134 Občianskeho zákonníka dňa 25.11.1988 nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Navrhovatelia si nezisťovali, či sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností. Začiatkom roka 2011 syn navrhovateľov zistil, že kľúče od brány sú vymenené. Následne navrhovatelia zistili, že to bol odporca 3/, ktorý vymenil zámok tvrdiac, že je jediným oprávneným vlastníkom nehnuteľností. Navrhovatelia zistili, že odporca 3/ je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy C.-XXXX/XX zo dňa 05.01.2011. Odporca 3/ zistil, že navrhovatelia nie sú zapísaní ako vlastníci, pričom vedel že kúpu obstaral otec navrhovateľa 1/ a odporcu 3/, zneužil túto informáciu, skontaktoval sa s odporcami 1/ a 2/, oklamal ich a presvedčil k podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 05.01.2011.
Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k návrhu uviedli, že návrh bol proti nim podaný nedôvodne. Pôvodná kúpna zmluva bola podpísaná pred viac ako 25 rokmi a nepamätali si presne kto bol kupujúci. Pôvodnú kúpnu zmluvu nemali k dispozícii. Odporca 3/ tvrdil, že nehnuteľnosti boli predané jeho otcovi, ktorý zomrel a jeho vlastníctvo nebolo zapísané na liste vlastníctva. Preto ich požiadal, aby túto situáciu napravili a previedli vlastníctvo na neho. Túto skutočnosť si nemali ako overiť a ani nemali dôvod pochybovať o jeho slovách. To, že vlastníkmi nehnuteľností sú navrhovatelia 1/ a 2/ a že ich odporca 3/ úmyselne uviedol do omylu sa dozvedeli z telefonátu navrhovateľky 2/. Kúpna zmluva uzavretá s odporcom 3/ bola neplatná podľa § 49a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ich uviedol do omylu a podľa § 40a Občianskeho zákonníka sa týmto dovolali jej neplatnosti. V občianskom práve platí zásade, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má.
Odporca 3/ v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nebol oboznámený so žiadnymi skutočnosťami vzťahujúcimi sa na možnosť odkúpenia nehnuteľností navrhovateľmi. S navrhovateľmi mal narušené vzťahy. Navrhovatelia nechali spustnúť nehnuteľnosti, tým ho utvrdili, že mali spočiatku pozemok prenajatý. V roku 2009 bol v obci Bernolákovo spustený projekt ROEP, reálny vlastník sa neukázal, preto sa rozhodol konať a vyhľadať vlastníka. Pôvodná kúpna zmluva bola uzavretá v roku 1988 a vzhľadom na kúpnu cenu bolo ťažké uveriť, že si odporcovia 1/ a 2/ na je uzavretie nepamätajú. Vyslovil pochybnosti o tom, či vlastnícke právo na základe zmluvy z roku 1988 prešlo na navrhovateľov pre viaceré nedostatky ako chýbajúci originál zmluvy, potvrdenie o zaplatení notárskeho poplatku a iné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením návrhu, kúpnej zmluvy z 25.05.1988, znaleckého posudku, dotazníka a čestného vyhlásenia k registrácii a spoplatneniu zmluvy, návrhu na registráciu zmluvy, rozhodnutia štátneho notárstva, kúpnej zmluvy z 29.11.2010, ostatného obsahu spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní uviedla, že navrhovatelia priloženými listinami k návrhu preukázali, že riadne a v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania. Aj ďalšími listinnými dôkazmi bolo podporne preukázané, že navrhovateľmi bol dodržaný celý postup vyžadovaný platnými predpismi. Listinami osvedčili, že sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností a to s poukazom § 134 ods. 2 vtedy účinného Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovoval, že ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom k jej účinnosti bola potrebná registrácia štátnym notárstvom. Navrhovatelia preukázali, že kúpna zmluva bola štátnym notárstvom registrovaná. Z uvedeného dôvodu bola zmluva nielen platnou, ale aj účinnou. Podľa vtedy platného notárskeho poriadku bolo povinné štátne notárstvo zaslať prvopis zmluvy Správe geodézie a kartografie k jej zápisu do evidencie, pričom tento zápis mal už len evidenčný charakter. Navrhovatelia od uzavretia kúpnej zmluvy riadne platili poplatky a dane v Bernolákove. Pozemky užívali v dobrej viere ako aj s vedomím, že došlo k zápisu vlastníckych práv k pozemkom na úrade geodézie a kartografie. Spočiatku navrhovatelia užívali pozemky intenzívne a to z dôvodu, že ich obhospodarovali v čase, keď mali malé deti. Pričom už v tom čase vedeli, že odporca 3/ je vlastníkom susedného pozemku a prístup navrhovateľov na ich pozemok bol cez pozemok odporcu 3/. Po určitom čase došlo medzi navrhovateľmi a odporcom 3/ k nedorozumeniu a konfliktu, ktorý bol riešený aj políciou. Neskôr navrhovatelia kúpili nehnuteľnosť v Lošonci a preto už menej intenzívne pozemky v Bernolákove užívali a to aj z dôvodu, že deti nemali v tom čase záujem spoločne tráviť s rodičmi čas na týchto pozemkoch. S odstupom času záujem o obhospodarovanie pozemkov v Bernolákove získal syn navrhovateľov, pričom jedného dňa zistil,
že na bránke oplotenia pozemku bol vymenený zámok, ktorý vymenil odporca 3/. V deň, kedy zistil syn navrhovateľov, že je vymenený zámok, sa stretol na pozemku s odporcom 3/, ktorý mu oznámil, že je vlastníkom týchto pozemkov a odporca 3/ zavolal na miesto políciu. Túto skutočnosť oznámil syn navrhovateľov svojej matke, ktorá si v katastri nehnuteľností zistila, že odporca 3/ je skutočne evidovaný ako vlastník pozemkov. Cez internet navrhovateľka 2/ zistila kontakt na odporcov 1/, 2/, ktorí jej potvrdili to, že previedli na odporcu 3/ vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Navrhovatelia sa opakovane snažili výzvami napraviť vzniknutý stav, avšak bezvýsledne. Preto boli odkázaní podať návrh na súd. Za odporcov 1/, 2/ v tom čase konala ich dcéra, ktorá uviedla, že ju vzniknutá situácia mrzí, že naprávali stav, ktorý vznikol tým, že zmluva nebola zapísaná v evidencii katastra, preto boli ochotní uzavrieť novú zmluvu s odporcom 3/. Jedinou vecnou námietkou odporcu 3/ vo vzťahu k návrhu bolo, že v poradí prvá zmluva nebola dokonaná a naopak iba druhá zmluva naplnila všetky zákonom stanovené podmienky nie je správna, nakoľko nevychádza z platného právneho vzťahu vzťahujúceho sa na kúpnu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľmi a odporcami 1/, 2/.
Odporca 1/ na pojednávaní uviedol, že je to neplatné. Nehnuteľnosti boli to kupované jeho otcom a mal za to, že to bolo všetko dotiahnuté do konca. V zmluve je uvedený ako kupujúci, ale dávali peniaze spoločne. Bol v tom, že doklady sú ako majú byť. Štátne orgány od neho nikdy preukázanie vlastníctva nevyžadovali, posielali mu iba šeky na platenie dane. Nevedel povedať, či jeho otec, keď to pre nich s navrhovateľkou 2/ kupoval, či túto informáciu povedal aj bratovi - odporcovi 3/. Odporca 3/ musel vedieť, že je vlastníkom pozemku, nebolo možné, aby o tom nevedel. Vzťahy v rodine v roku 1988 narušené neboli, odporca so svojou rodinou býval vtedy v Petržalke.
Navrhovateľka 2/ na pojednávaní uviedla, že nikdy by nepodala žalobu, keby si nemyslela, že pozemky sú ich. Odporca vedel, že tieto pozemky sú ich, nakoľko na ne chodili a tieto užívali spolu s chatkou. Neskôr kúpili inú nehnuteľnosť, aj z dôvodu, aby sa nestretávali s odporcom 3/, pozornosť viac sústredili na novú nehnuteľnosť a túto trošku odložili. Všetko ohľadom kúpy v roku 1988 sprostredkoval otec manžela, preto sa o vec nezaujímala a mala za to, že všetko potrebné sa vykonalo. Nikdy odo nej nebolo žiadané, aby preukázala svoje vlastnícke práva k svojim nehnuteľnosti. Od roku 1988 platila dane z nehnuteľnosti, takto robila až dovtedy, kým sa podľa katastra nestal vlastníkom odporca 3/, kedy túto daň odmietla zaplatiť. So svojim svokrom žili v spoločnej domácnosti od roku 1979 kedy uzavrela manželstvo s navrhovateľom 1/. Najskôr žil odporca 3/ s nimi v jednom rodinnom dome do času ukončenia štúdia, potom asi dva až tri roky býval v dome ďalej, neskôr sa osamostatnil a kúpil si byt v Petržalke. Boli presvedčení, že zápis do katastra bol vykonaný, preto im nevadilo, že nemajú doklady od predmetnej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť neopustili, kúpili ďalšiu, tam smerovali pozornosť a priebežne nehnuteľnosť v Bernolákove navštevovali. Na predmetnú nehnuteľnosť chodili tak, že manžel so synom tam namontovali bránku, cez ktorú chodili, mali prístup cez chodník, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve.
Splnomocnená zástupkyňa odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní uviedla, že odporcovia 1/, 2/ neboli pasívne legitimovaný v tomto konaní. Uviedla, že odporcovia 1/, 2/, jej rodičia, boli odporcom 3/ uvedený do omylu hrubým a agresívnym spôsobom. Omyl, do ktorého ich uviedol odporca 3/ spočíval v tom, že odporca 3/ kontaktoval rodičov za účelom usporiadania dedičstva po otcovi odporcu 3/, že je jediný dedič a potrebuje veci dať do poriadku, teda keď nehnuteľnosť bola predaná a vyplatená kúpna cena a nehnuteľnosť nebola prejednaná v dedičstve po jeho otcovi, teda jediným riešením bolo uzavrieť kúpnu zmluvu, v ktorej bola kúpna cena určená tak, aby pokrývala daň z predaja nehnuteľnosti. Rodičia ju požiadali, aby celú vec uviedla do poriadku, v katastri nehnuteľností zistila, že rodičia boli evidovaní ako vlastníci týchto nehnuteľností. Rodičia mali obavu, že daňový úrad bude spätne vymáhať nezaplatenú daň, nakoľko túto daň ako vlastníci neplatili, preto chceli usporiadať tieto vzťahy tak, že pripravila kúpnu zmluvu, ktorá bola podpísaná všetkými účastníkmi a za predávajúcich prevzala kúpnu cenu 250,- €. Neskôr kontaktovala rodičov navrhovateľka 2/ s tým, že im oznámila, že našla originál kúpnej zmluvy z roku 1988 ako aj skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľností bol odporca 3/. Odporca 3/ musel vedieť, že uvádza rodičov do omylu, nakoľko musel vedieť to, že navrhovatelia boli vlastníkmi predmetných pozemkov, nakoľko jediný prístup, ktorý mali navrhovatelia k týmto pozemkom bol cez pozemok odporcu 3/. Mala za to, že kúpna zmluva uzavretá navrhovateľmi a jej rodičmi bola platná a účinná, navrhovatelia sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pre ktorý dôvod neskôr uzavretá kúpna zmluva bola neplatná, preto bola názoru, že bolo potrebné návrhu vyhovieť.
Splnomocnený zástupca odporcu 3/ na pojednávaní uviedol, že celé konanie vníma odporca 3/ ako prejav dlhodobého rodinného sporu po smrti otca navrhovateľa 1/ a odporcu 3/, ktorí doposiaľ žijú v spoločnom rodinnom dome, ktorý užívajú oddelene. Odporca 3/ nadobudol v dobrej viere pozemok, ktorý sa nachádza vedľa pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve, mal záujem o kúpu pozemku, ktorý sa nachádza na svahu a bol dlhodobo neudržiavaný. Z toho vyplýva logicky jeho záujem kúpiť tento pozemok a udržiavať ho. Odporca 3/ preto chcel uzavretou kúpnou zmluvou s odporcami 1/ a 2/ usporiadať vlastníctvo k tomuto pozemku a začať spustnutý pozemok udržiavať. Navrhovatelia ako osoby znalé práva sa mali starať o svoj majetok a usporiadať si vzťahy k tomuto majetku a to najneskôr pri vykonávaní ROEPU, kedy do 30.09.2009 mali predkladať dokumenty preukazujúce vlastníctvo na základe výzvy spracovateľa podkladov k vykonaniu ROEPU. Navrhovatelia tak neučinili. Keď si odporca 3/ zisťoval vlastnícke vzťahy k pozemkom v čase po vykonaní ROEPU, nemal mať akúkoľvek pochybnosť o pravdivosti a zákonnosti evidovaného vlastníckeho práva odporcov 1/ a 2/. Odporca 3/ sa preto cítil byť skutočným a zákonným vlastníkom a tento spor vnímal ako zámienku prehlbovania rodinných sporov. Navrhovatelia preukazovali svoje vlastnícke právo iba fotokópiami príslušných listín z archívu a preto nebolo možné osvedčiť autentickosť týchto dokumentov. Pozornosť v prejednávanej veci bolo potrebné sústrediť na skutočnosť, že odporcovia 1/ a 2/ mali dvakrát na základe zmluvy predávať nehnuteľnosti, pričom však iba v druhom prípade vo vzťahu k odporcovi 3/ bol tento právny akt z ich strany dokonaný v zmysle právnych predpisov. Konanie bolo o tom, či sa poskytne právna ochrana navrhovateľom, ktorí dlhodobo zanedbávali nehnuteľnosti, o ktorých tvrdili, že sú ich vlastníkmi alebo odporcovi 3/, ktorý v súlade so zákonmi na základe kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam tak, že zavŕšil proces povolením vkladu jeho vlastníckeho práva na kataster. Žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu.
Odporca 3/ na pojednávaní uviedol, že po skončení vysokej školy a vojny, začal pracovať a neskôr sa dostal do Rakúska. Po dvoch rokoch práce v Rakúsku sa vrátil a v roku 1986 si kúpil v Bernolákove záhradu. Po nezhodách s otcom a navrhovateľom 1/ sa odsťahoval do Petržalky. Po dvoch rokoch začali navrhovatelia chodiť na parcelu, o ktorú sa viedol spor. Občas sa tam stretávali, spýtal sa navrhovateľa, či majú nehnuteľnosť v užívaní ale ju kúpili, on mu odpovedal, že sa nemá starať. Viac sa o to nezaujímal, mal svoje starosti v rodine. Ak mali navrhovatelia zmluvu, mali ju dať do súladu s platnými predpismi, tým by nadobudli právny vzťah k nehnuteľnosti a jeho by neuviedli do omylu. Postoj navrhovateľov k nehnuteľnosti bol taký, že sa vôbec nezaujímali o svoje vlastníctvo. Keď opustili nehnuteľnosť tak v katastri zistil, že navrhovatelia nikdy neboli vlastníkmi nehnuteľnosti a keď si tam v roku 2009 syn navrhovateľov robil žúr, opätovne zistil, že odporcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi. Chcel si zabezpečiť pokoj a preto chcel nehnuteľnosti kúpiť. Odporcovia 1/ a 2/ mali dva mesiace na to, aby si preverili všetky skutočnosti a preto nesúhlasil s ich tvrdením, že ich uviedol do omylu. Skutočnosť, že navrhovatelia 1/ a 2/ záhradu kúpili v roku 1988 sa dozvedel doručením návrhu na začatie konania. S otcom mali nezhody, ktoré sa neskôr stupňovali. Otec počas života dal jemu ako aj bratovi 200.000,- Sk. Telefonicky kontaktoval odporcov 1/ a 2/, keď sa rozhodol kúpiť nehnuteľnosti. Odporcom 1/ a 2/ odôvodnil záujem o kúpu nehnuteľností tým, že na túto nehnuteľnosť boli 23 rokov vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci. Reakcia odporcov 1/, 2/ nebola žiadna, odovzdal odporkyni 2/ znalecký posudok a odišiel. Odporcovia 1/ a 2/ mu nepovedali, že nehnuteľnosť bola už pred 25 rokmi predaná. Svojho otca v tej dobe pred odporcami 1/ a 2/ nespomínal. Odporcovia 1/ a 2/ sa nemohli čudovať, ak ju predali na základe zmluvy až jemu. Ak by sa čudovali, tak by vystavili nejaký dodatok, že nehnuteľnosti boli už pred 23 rokmi predané a nevystavovali by novú zmluvu zo znaleckým posudkom. Keď sa ho splnomocnená zástupkyňa pýtala kto platil celú tú dobu daň z nehnuteľnosti tak je povedal, že navrhovatelia 1/ a 2/. Túto skutočnosť keď s ňou komunikoval ohľadom kúpy záhrady jej nepovedal. Po celú dobu bol hlboko presvedčený, že vlastníkmi nehnuteľností boli manželia I. a že nehnuteľnosti kupuje od skutočných vlastníkov. Jeho presvedčenie vyplývalo zo správania navrhovateľov. Skutočnosť, že na kúpnu cenu mal poskytnúť peniaze jeho otec sa dozvedel pri výpovedi navrhovateľky 2/ v tomto konaní. Nikdy nemohol povedať odporcom 1/ a 2/, že je jediným dedičom po svojom otcovi.
Odporcovia 1/ a 2/ ako predávajúci a navrhovatelia 1/ a 2/ ako kupujúci uzavreli dňa 25.05.1988 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/ XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 148 m2 a pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku pasienok o výmere 771 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX vrátane súčasti a príslušenstva, záhradnej chaty, oplotenia, studne a vonkajších úprav. Kúpna cena bola dohodnutá na 67.000,- Kčs.
Navrhovatelia 1/ a 2/ a odporcovia 1/ a 2/ vyplnili dňa 23.02.1988 Dotazník a čestné prehlásenie k registrácii a spoplatneniu zmluvy. Rada Miestneho národného výboru v Bernolákove dňa 18.05.1988 súhlasila s prevodom nehnuteľností. Okresný národný výbor Bratislava - vidiek dňa 06.04.1988 uviedol, že na predmetných parcelách sa neplánuje výstavba.
Dňa 16.06.1988 udelil Miestny národný výbor súhlas s prevodom nehnuteľností pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 148 m2 a pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku pasienok o výmere 771 m2 z doterajších vlastníkov odporcov 1/ a 2/ na navrhovateľov 1/ a 2/.
Dňa 31.08.1988 bol Štátnemu notárstvo Bratislava - vidiek doručený návrh na registráciu kúpnej zmluvy.
Dňa 25.11.1988 vydalo Štátne notárstvo rozhodnutie podľa § 64 ods. 1 zákona č. 72/1983 Zb. o registrácii kúpnej zmluvy (z 25.05.1988) a týmto dňom nastali účinky zmluvy stanovené v § 64 zákona č. 70/1983 Zb.
Odporcovia 1/, 2/ ako predávajúci uzavreli s odporcom 3/ ako kupujúcim dňa 29.11.2010 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol pozemok parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 148 m2 a pozemok parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 771 m2.
Podľa listu vlastníctva č. XXX vedeného Správou katastra Senec, pre okres Senec obec, Bernolákovo, katastrálne územie Bernolákovo je vlastníkom pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 148 m2 a pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere 771 m2 odporca 3/.
Podľa § 134 zákona ods. 1 č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 131/1982 Zb. (ďalej len „OZ“) ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.
Podľa § 61 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok) v znení zákona č. 134/1982 Zb. (ďalej len „NP“) na registráciu je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva týka. Ak sú nehnuteľnosti v obvode niekoľkých štátnych notárstiev, je na konanie o registrácii príslušné štátne notárstvo, ktoré najskôr začne konanie.
Podľa § 62 ods. 1 NP konanie o registrácii, ktorého účastníkmi sú účastníci zmluvy, prípadne ich právni nástupcovia, začne štátne notárstvo na návrh ktoréhokoľvek z nich.
Podľa § 62 ods. 2 NP z návrhu musí byť zrejmé, kto návrh podáva, čoho sa domáha, a musí byť k nemu pripojený prvopis zmluvy.
Podľa § 63 ods. 1 NP štátne notárstvo preskúma platnosť zmluvy, ktorej registrácia sa navrhla, najmä či svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo ho neobchádza alebo sa neprieči záujmom spoločnosti.
Podľa § 63 ods. 2 NP účastníci sú povinní preukázať štátnemu notárstvu najmä oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, ktorej sa zmluva týka, a predložiť potrebné rozhodnutia príslušných orgánov, prípadne súhlas na zmluvu. Ak nemožno niektoré skutočnosti, najmä oprávnenie účastníka nakladať s nehnuteľnosťou, preukázať inak, treba predložiť o nich písomné vyhlásenie účastníka.
Podľa § 63 ods. 3 NP štátne notárstvo v konaní o registrácii zmluvy o prevode nehnuteľnosti a v konaní o registrácii zmluvy o zriadení alebo zrušení vecného bremena uváži stanovisko miestneho národného výboru obce, kde je nehnuteľnosť; toto stanovisko nie je potrebné, ak je tento národný výbor sám účastníkom zmluvy.
Podľa § 64 ods. 1 NP ak zmluva svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, ak ho neobchádza alebo sa neprieči záujmom spoločnosti, štátne notárstvo rozhodne, že sa zmluva registruje; v opačnom prípade rozhodne, že sa návrh na registráciu zamieta.
Podľa § 64 ods. 2 NP rozhodnutie, ktorým sa zmluva registruje alebo sa zamieta návrh na registráciu, sa doručí všetkým účastníkom zmluvy, prípadne ich právnym nástupcom. Iba samotným záznamom v spise možno vydať rozhodnutie, ktorým sa zmluva registruje, ak registráciu navrhli všetci účastníci zmluvy.
Podľa § 64 ods. 3 NP účinky registrácie nastávajú dňom vydania rozhodnutia, ktorým sa zmluva registrovala.
Podľa § 65 ods. 1 NP rozhodnutie o registrácii vyznačí štátne notárstvo na prvopise zmluvy s uvedením dňa, ktorým nastávajú právne účinky registrácie.
Podľa § 65 ods. 2 NP prvopis zmluvy s vyznačením jej registrácie doručí štátne notárstvo účastníkovi, ktorému zo zmluvy vznikajú práva k nehnuteľnosti (nadobúdateľovi pri prevode nehnuteľnosti, veriteľovi pri obmedzení prevodu nehnuteľnosti, osobnému užívateľovi pri dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku a oprávnenému zo vznikajúceho vecného bremena, prípadne vlastníkovi nehnuteľnosti pri zániku vecného bremena); ak sú títo účastníci viacerí, doručí sa prvopis zmluvy jednému z nich. Zároveň zašle štátne notárstvo overený odpis zmluvy s vyznačením jej registrácie príslušnému územnému orgánu geodézie a kartografie (ďalej len "orgán geodézie").
Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem existoval v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.
Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ OSP považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí.
Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/112/2004).
Navrhovatelia sa domáhali pozitívneho určenia vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam. V takom prípade mali potom naliehavý právny záujem iba v konaní vedenému proti v katastri nehnuteľností zapísanému vlastníkovi týchto nehnuteľností - odporcovi 3/. Vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/ naliehavý právny záujem nemali, nakoľko sa návrhom nedomáhali určenia neplatnosti právneho úkonu uzavretého medzi odporcami 1/, 2/ a 3/.
Z uvedeného dôvodu preto súd návrh vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/ zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
Ak boli navrhovatelia svojim návrhom na začatie konania neúspešný voči odporcom 1/ a 2/, boli úspešný vo vzťahu k odporcovi 3/. Súd vyhodnotením všetkých dôkazov dospel k presvedčivému záveru, že nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľmi 1/ a 2/ na základe kúpnej z 25.05.1988 nebránila žiadna zákonná prekážka. Proces nadobudnutia vlastníckeho práva ku dňu registrácie kúpnej zmluvy bol odlišný od dnes zákonom upraveného spôsobu. Ak sa dnes nadobúda vlastnícke právo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva, tak podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb., ak sa nehnuteľná vec prevádzala na základe zmluvy, nadobúdalo sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť bola potrebná registrácia štátnym notárstvom. V konaní navrhovatelia preukázali, že proces prevodu vlastníckeho práva odporcov 1/ a 2/ bol dokonaný registráciou kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že registrujúce štátne notárstvo (pravdepodobne) nezaslalo overený odpis zmluvy s vyznačením jej registrácie príslušnému územnému orgánu geodézie a kartografie a tento nevyznačil nový právny stav nemal žiaden vplyv na nadobudnutie a trvanie vlastníckeho práva navrhovateľov. Pre trvajúce vlastnícke právo navrhovateľov potom nemohli platne odporcovia 1/ a 2/ na základe kúpnej zmluvy z 29.11.2010 previesť vlastnícke právo k veci, ktorým nedisponovali a to s poukazom na zásadu občianskeho práva, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám. Nad rámec prejednávanej veci je potrebné uviesť, že na právny úkon kúpnej zmluvy z 29.11.2010 je preto potrebné hľadieť ako na absolútne neplatný právny úkon.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrhu voči odporcovi 3/ vyhovel.
Navrhovatelia 1/ a 2/ boli v konaní voči odporcovi 3/ úspešní a preto im podľa § 142 ods. 1 OSP patrí náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 € a trovách právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z úkonov právnej služby podľa § 10 a nasl. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia (á 57,- € + režijný paušál á 7,41 €) 2/ zabezpečenie podkladov pre súdne konanie (á 57,- € + režijný paušál á 7,41 €) 3/ predžalobná výzva (á 57,- € + režijný paušál á 7,41 €) 4/ podanie návrhu na začatie konania (á 57,- € + režijný paušál á 7,41 €) 5/ účasť na pojednávaní dňa 30.01.2013 (á 60,07 € + režijný paušál á 7,81 €) 6/ účasť na pojednávaní dňa 24.05.2013 (á 60,07 € + režijný paušál á 7,81 €) 7/ účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013 (á 60,07 € + režijný paušál á 7,81 €)
Náhrada cestovných nákladov za účasť na pojednávaní dňa 30.01.2013 v sume 11,68 €, dňa 24.05.2013 v sume 11,83 € a dňa 30.10.2013 v sume 11,87 €. Náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 30.01.2013 v sume 26,02 €, dňa 24.05.2013 v sume 26,02 € a dňa 30.10.2013 v sume 26,02 €.
Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky sumu 689,66 € vrátene 20 % DPH, ktoré je odporca 3/ povinný zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľov 1/ a 2/.
Odporcovia 1/ a 2/ majú podľa § 142 ods. 1 OSP právo na náhradu účelne vynaložených trov konania proti navrhovateľom 1/ a 2/. Trovy konania odporcov 1/ a 2/ spočívali v náhrade cestovného ich splnomocneného zástupcu za účasť pojednávaniach dňa 30.01.2013, 24.05.2013 a 30.10.2013; 3 x 280 km, pri priemernej spotrebe 6,23 l/100 km, cene pohonných hmôt 36,50 Kč/l a základnej náhrade 3,60 Kč/ km. Cestovné výdavky predstavujú spolu 191,57 € (4.932,- Kč; 1 € = 25,745 Kč). Súd nepriznal odporcom 1/ a 2/ daň z pridanej hodnoty z cestovného nakoľko splnomocnenec nevykonal úkony zastúpenia ako advokát.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.