Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/57/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, vo veci starostlivosti o maloletého B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., D. B. - T. č. XXX/XX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky L. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v P. P. H. č. XXXX/XX, v súčasnosti bytom v T., D. B. - T. č. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Katarínou Húšťavovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 67, a neurčeného otca, za účasti navrhovateľky B. T., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., D. B. - T. č. XXX/XX, o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a o určenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -88 zo dňa 18.07.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, vymedzil jej práva a povinnosti tak, že je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletému, zastupovať ho v bežných záležitostiach, prijímať za neho výživné, s týmto hospodáriť a vymáhať ho; v závažných záležitostiach týkajúcich sa maloletého sa vyžaduje schválenie súdom; okresný súd súčasne uložil matke maloletého povinnosť platiť maloletému výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky; o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého už od jeho narodenia. Matka maloletého sa prestala o neho starať v júni 2012, kedy odišla z domácnosti navrhovateľky a jej manžela a maloletého nechala v starostlivosti navrhovateľky a jej syna K. T. ml., ktorého maloletý považuje za svojho otca a navrhovateľku a jej manžela K. T. st. za svojich starých rodičov. Matka po odchode z domácnosti navrhovateľky žila v P. P., kde bývala aj u svojich rodičov; pri výsluchu na dožiadanom Okresnom súde Banská Bystrica dňa 10.04.2013 uviedla, že chce obnoviť vzťah so svojim bývalým priateľom K. T.; tento pri šetrení pomerov dňa 09.07.2013 kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že vzťah s matkou maloletého neobnovil. Skutočnosť, že matka maloletého dlhodobo zanedbávala jeho starostlivosť bola preukázaná aj svedeckou výpoveďou K. T. st., správami Obce T. ako aj správou o prešetrení rodinných pomerov od kolízneho opatrovníka. Matka maloletého je nezamestnaná a nemá, okrem momentálneho bývania v rodine navrhovateľky, zabezpečené podmienky na bývanie s maloletým, kde by mohla riadne zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Okresný súd nepovažoval za potrebné vypočuť ako svedka otca matky maloletého R. H. a návrh na doplnenie dokazovania jeho výsluchom zamietol, nakoľko už mal riadne zistený skutkový stav veci. Matke maloletého po opustení domácnosti navrhovateľky, pokiaľ mohla bývať u svojich rodičov, nič nebránilo, aby u svojich rodičov bývala s maloletým; matka však opustila domácnosť navrhovateľky v júni 2012 bez maloletého a tohto ponechala v starostlivosti navrhovateľky a jej syna K. T. ml., ktorého maloletý považuje za svojho otca. Okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na to, že navrhovateľka sa riadne starala o maloletého aj v čase, keď starostlivosť o neho od júna 2012 vôbec nezabezpečovala matka. So zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke súhlasil aj jej manžel, ktorý uviedol, že vzťah maloletého a navrhovateľky je veľmi dobrý. Bolo preukázané, že navrhovateľka nemá žiadny záznam v registri trestov a aj zo zdravotného hľadiska je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky odporučil aj kolízny opatrovník, kde navrhovateľka absolvovala aj prípravu pred zverením maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Okresný súd poukázal na to, že pokiaľ dôjde k zmene pomerov u matky maloletého a táto bude môcť riadne zabezpečovať starostlivosť o maloletého, nič jej nebude brániť podať návrh na jeho zverenie do svojej osobnej starostlivosti. V súčasnosti okresný súd považoval zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky za najvhodnejšie opatrenie, ktoré je v súlade so záujmom maloletého; týmto rozhodnutím nie je matka maloletého pozbavená svojich rodičovských práv a bude naďalej oprávnená vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností v rozsahu, v akom nepatria navrhovateľke. Okresný súd s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku uložil matke povinnosť platiť maloletému minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktorá suma v súčasnosti predstavuje 27,15 € mesačne; pri tomto rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že matka maloletého poberá len dávky v hmotnej núdzi v sume 119,10 € mesačne. Svoje rozhodnutie oprel okresný súd o ustanovenia až ods. 8 o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), až ods. 3 a ; o trovách konania rozhodol okresný súd podľa (ďalej len „").

Proti rozsudku okresného súdu podala matka maloletého prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 01.08.2013 (č. l. 99-101 spisu), ktorým navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie; matka uplatnila odvolacie dôvody podľa , , a , pretože podľa jej názoru konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nakoniec, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní matka poukázala na ustanovenie , podľa ktorého náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť; ďalej poukázala na ustanovenie prvá veta , podľa ktorého ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa môže súd zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, ako aj ustanovenie v článku 9 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa; takéto určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia oddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa s tým, že v každom procese podľa tohto článku sa poskytuje všetkým zainteresovaným stranám možnosť zúčastniť sa jednania a uviesť svoje stanoviská. zdôrazňuje dočasnosť foriem náhradnej osobnej starostlivosti, ktoré nahrádzajú starostlivosť rodiča maloletého dieťaťa a to jedine v prípade nemožnosti alebo v prípade nezáujmu o starostlivosť a výchovu. Matka vyjadrila názor, že pri nariadení náhradnej osobnej starostlivosti sa navyše musí jednať o pretrvávajúci stav nevykonávania rodičovského práva a povinností v čase rozhodovania vo veci samej, čím chcela zdôrazniť, že v konaní pred okresným súdom nebolo zobraté na zreteľ, že v čase rozhodovania vykonávala sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa v dome rodiny navrhovateľky a neboli dané žiadne objektívne ani subjektívne dôvody na jej strane, aby sa osobne o dieťa nestarala. Ani skutočnosť, že nemá zabezpečené iné podmienky na bývanie s maloletým ako v dome navrhovateľky, nie je dôvod na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. V prípade potenciálneho neakceptovania matky s maloletým zo strany navrhovateľky v jej domácnosti je vždy daná možnosť ukrývania sa v domove pre matky s deťmi alebo v krízovom centre. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie a medzi iným k nemu patrí aj rešpektovanie jeho práv uvedených Dohovore o právach dieťaťa a teda maloleté dieťa by nemalo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, pokiaľ tu nie sú relevantné dôvody. Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov a v konaní o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť vždy rozhodovanie opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Tam, kde je predpoklad, že rodičia, resp. jeden z rodičov, bude môcť v budúcnosti zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa, by súd nemal zverovať maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. A preto pokiaľ mal aj okresný súd za preukázané, že u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletého, mal za povinnosť skúmať, či osobnú starostlivosť o maloletého nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov, t.j. otec maloletého, keďže rozhodnutím o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti dochádza k faktickému obmedzeniu rodičovských práv a povinností u oboch rodičov. Okresný súd bol v konaní oboznámený s prebiehajúcim konaním o určení otcovstva na Okresnom súde Banská Bystrica, avšak s touto závažnou skutočnosťou sa nevysporiadal ani po podaní návrhu na prerušenie konania podľa , čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej z dôvodu, že konanie vykazuje vadu. Na základe uvedeného navrhla matka zrušenie rozsudku okresného súdu, keď pritom poukázala aj na ustanovenie .

K odvolaniu matky sa vyjadrila navrhovateľka písomným podaním zo dňa 27.08.2013 (č. l. 105-108 spisu), v ktorom uviedla, že s odvolaním matky nesúhlasí. Matka opustila maloletého bez udania dôvodu dňa 18.06.2012, zdržiavala sa na neznámom mieste a neprejavovala o maloletého záujem. Matka ani v čase rozhodovania o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti nevykonávala sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého. Žila síce v dome navrhovateľky, ale odchádzala do P. P. vždy bez udania dôvodu. Potvrdzujú to aj návštevy sociálnej pracovníčky. Matku ani pri jednej návšteve doma nenašli. Starostlivosť a výdavky na výživu a potreby maloletého zabezpečuje navrhovateľka. Dala matke maloletého šancu na nápravu, ale táto ani v súčasnej dobe neprispieva na výživu a potreby maloletého napriek tomu, že poberá dávky a rodinné prídavky. Prostriedky využíva na svoje potreby. Často odchádza z domu navrhovateľky, kde sa v súčasnosti zdržiava, hlavne vtedy, kedy jej prídu dávky na účet. Po pár dňoch sa však vráti bez peňazí. Podľa nej ani u jedného z rodičov maloletého nie sú predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Vo veci určenia otcovstva k maloletému bol vypočutý údajný otec E. J. a z jeho výpovede vyplýva, že otcom maloletého nie je. Súčasne navrhla vypočutie svedkov L. D., D. Z., Y. P. a K. T. ml.

K odvolaniu matky sa vyjadril aj kolízny opatrovník písomným podaním zo dňa 16.09.2013 (č. l. 111 spisu), v ktorom uviedol, že ďalším šetrením v rodine navrhovateľky dňa 05.09.2013 bolo zistené, že matka maloletého sa tu v súčasnosti nezdržiava. Podľa vyjadrenia navrhovateľky matka maloletého po pojednávaní neprišla dva dni. Potom prišla na krátku dobu a znovu na niekoľko dní odišla. Neskôr sa vrátila so svojou matkou a prosili rodinu navrhovateľky, aby tam matka maloletého mohla aspoň prespávať. Znovu ju nechali v rodine, ale matka maloletého k jeho výchove pristupovala nezodpovedne, nepomáhala navrhovateľke pri starostlivosti o maloletého, neprispievala na stravu a ubytovanie, nevarila, neprala, s maloletým bola zavretá v izbe. Mala na jeho zlý vplyv. Maloletý sa nemohol hrať s hračkami, nakoľko ich porozhadzuje a matka by ich musela uložiť. Navrhovateľku pred maloletým volala „stará striga" alebo „hlúpa stará", čo si maloletý osvojil a začal navrhovateľku tiež takto oslovovať. Na základe týchto skutočností poslala navrhovateľka matku maloletého z rodiny preč. Už týždeň sa v rodine neobjavila, nevedia, kde sa zdržiava, o maloletého sa neinformuje ani telefonicky ani osobne. Matka maloletého je stále poberateľkou dávky v hmotnej núdzi aj na maloletého v sume 119,10 € mesačne a prídavku na dieťa v sume 23,10 € mesačne. Maloletý od septembra 2013 nastúpil do materskej školy v T.. Matka sa nezodpovedne správala aj k určeniu otcovstva. V čase zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky nebolo otcovstvo k maloletému určené, hoci v E.. bude mať maloletý štyri roky. Kolízny opatrovník odporučil, aby maloletý naďalej ostal v náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, u ktorej má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti a výchovy. Šetrením rodinných pomerov v rodine a informáciami od Obecného úradu T. neboli u navrhovateľky zistené žiadne nedostatky. Matka k výchove a starostlivosti o maloletého pristupuje aj v súčasnosti nezodpovedne a nemá skutočný záujem o výchovu maloletého.

Vyjadrenia navrhovateľky a kolízneho opatrovníka k odvolaniu doručil odvolací súd právnej zástupkyni matky na vedomie (č.l. 112 spisu).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , , bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu podľa a ako vecne správny potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom odvolacieho konania bolo predovšetkým posúdenie otázky, či sú v prejednávanej veci splnené zákonné podmienky na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Odvolanie matky nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné.

Vzhľadom na odvolacie dôvody matky (, , a ) odvolací súd najskôr uvádza, že zo spisu okresného súdu nezistil žiadnu inú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Pokiaľ matka namietala, že okresný súd nerozhodol o jej návrhu na prerušenie konania v prejednávanej veci do skončenia konania o určenie otcovstva k maloletému (č. l. 84 spisu), odvolací súd síce súhlasí s matkou, že ide o procesné pochybenie okresného súdu, toto pochybenie však nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože podľa názoru odvolacieho súdu tu nebol žiadny dôvod na prerušenie konania. Nie je dôvod prerušiť konanie v prejednávanej veci kvôli konaniu s rozdielnym okruhom účastníkov konania ako v prejednávanej veci (okresnému súdu nič nebránilo posúdiť všetky sporné otázky týkajúce sa predmetu konania vo vzťahu k účastníkom konania; aj v prípade určenia otcovstva označeného muža k maloletému by tento vzhľadom na konštitutívny charakter rozhodnutia v tomto prípade nadobudol postavenie rodiča s tomu zodpovedajúcimi rodičovskými právami a povinnosťami až od právoplatnosti rozsudku bez možnosti spätne ovplyvniť konanie v prejednávanej veci). Zo spisu ďalej vyplýva, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, preto nemožno súhlasiť s tvrdením matky, že okresný súd nevykonaním navrhnutých dôkazov neúplne zistil skutkový stav ( ); odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že vykonané dokazovanie bolo postačujúce na rozhodnutie vo veci a preto nebolo potrebné doplniť dokazovanie výsluchom otca matky maloletého R. H., ktorý mal byť podľa návrhu matky vypočutý k „objektívnym možnostiam bývania matky s maloletým" (č. l. 83 spisu), pretože otázku bývania matky nebolo potrebné osobitne skúmať, nakoľko matka ani nedeklarovala zámer opustiť domácnosť navrhovateľky. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu na základe vykonaných dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam ( ), na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu (t.j. vyššie uvedené ustanovenia ) a súčasne vec správne právne posúdil ( ). Pri rozhodovaní prihliadal odvolací súd aj na ustanovenie , podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zo skutkového stavu zisteného okresným súdom vyplýva, že maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX v P. P. (č. l. 34 spisu) s tým, že ako jeho matka je rodnom liste zapísaná L. H. a otec nie je uvedený. Matka maloletého prišla do rodiny navrhovateľky v septembri 2009 ako priateľka jej syna K. T. ml., ktorý nie je biologickým otcom maloletého. Maloletý od narodenia žil v rodine navrhovateľky, navrhovateľku považuje za svoju starú mamu a jej syna K. T. ml. za svojho otca (takto ich aj oslovuje); navrhovateľka sa výrazným spôsobom podieľala na starostlivosti o maloletého od jeho narodenia. Matka maloletého najneskôr v auguste 2012 odišla z domácnosti navrhovateľky do P. P.. Maloletého nechala u navrhovateľky a jej syna K. T. ml.; do domácnosti navrhovateľky sa matka opäť vrátila až v apríli 2013 (počas tohto obdobia navštívila maloletého len niekoľkokrát na krátku dobu), vzťah so synom navrhovateľky však neobnovila; o maloletého sa v tomto čase starala výlučne navrhovateľka s pomocou rodiny. Počas pobytu v rodine navrhovateľky matka maloletého často odchádzala na tri až štyri dni, najmä keď dostala nejaké peniaze s tým, že po návrate bola bez peňazí; na výdavkoch maloletého sa žiadnym spôsobom nepodieľala; po návrate do domácnosti navrhovateľky v apríli 2013 sa snažila polepšiť a stalo sa, že keď ráno odišla v ten deň sa aj vrátila. Kolízny opatrovník sa v priebehu konania trikrát pokúsil vykonať šetrenie ohľadom starostlivosti matky o maloletého, ale ani jeden krát nezastihol matku v domácnosti navrhovateľky; maloletý bol vždy doma s navrhovateľkou. Matka maloletého je slobodná, nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 119,10 € mesačne. Navrhovateľka je vydatá, invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok v sume 76,20 € mesačne, je bezúhonná (č. l. 13 spisu) a zdravotne spôsobilá starať sa o maloleté dieťa (č. l. 77 spisu). Manžel navrhovateľky K. T. st. súhlasil so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti jeho manželky (č. l. 81 spisu). Od septembra 2013 maloletý nastúpil do materskej školy vXXX(č. l. 111 spisu).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie ( ). Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že okresný súd správne ustálil, že zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky je plne v jeho záujme, pretože matka nemá skutočný a opravdivý záujem o maloletého; pokiaľ matka v konaní a v podanom odvolaní tvrdila, že „vykonáva sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého v dome navrhovateľky", toto jej tvrdenie je v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním; naopak z dokazovania vyplýva, že riadnu osobnú starostlivosť poskytuje maloletému práve navrhovateľka. Zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky sa tak chráni záujem maloletého na individuálnej každodennej starostlivosti v riadnej rodine, ktorú mu zo subjektívnych dôvodov nezabezpečuje matka. Okresný súd nepochybil ani v tom, že posudzoval rodičovskú starostlivosť o maloletého len zo strany matky, ktorá je ako jediná zapísaná v rodnom liste maloletého; keďže v rodnom liste maloletého nie je otec uvedený, nebolo v možnostiach okresného súdu skúmať „či osobnú starostlivosť o maloletého nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov, t.j. otec maloletého" ako sa toho domáhala matka v podanom odvolaní; súčasne záujem na rýchlosti rozhodovania v otázke starostlivosti o maloletého je dostatočný a natoľko dôležitý argument, že nebolo potrebné čakať ani na výsledok údajne prebiehajúceho konania o určenie otcovstva k maloletému. Rozhodnutie okresného súdu nie je podľa názoru odvolacieho súdu ani v rozpore s matkou citovaným ustanovením článku 9 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý tiež dovoľuje oddeliť maloleté dieťa od rodičov proti ich vôli, ak tak v súlade s platným právom rozhodne súd s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa vzhľadom na zanedbávanie zo strany rodičov ako je tomu aj v prejednávanej veci. Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ktorý správne právne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne rozhodol v súlade s najlepším záujmom maloletého. Rozhodnutím okresného súdu síce dochádza k faktickému obmedzeniu rodičovských práv a povinností matky, ale len v rozsahu, v akom nepatria navrhovateľke; matka neprestáva byť rodičom maloletého, má nepochybne právo na informácie o maloletom a právo stretávať sa s ním (ak sa na konkrétnom rozsahu výkonu práva stretávania matka s navrhovateľkou nedohodne rozhodne o tom súd na návrh niektorej z nich). V konečnom dôsledku, ako to správne konštatoval aj okresný súd, je potrebné rozhodnutie o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky vnímať ako dočasné opatrenie, ktoré má opodstatnenie len do času, kým si matka neupraví svoje pomery tak, aby mohla zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť o maloletého ( ).

Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok okresného súdu v prejednávanej veci nepochybne zasahuje do postavenia matky v zmysle jej práva na súkromie v zmysle článku 16 ods. 1 ako aj práva na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny v zmysle článku 41 ods. 1 a 4 v spojení s článkom 51 ods. 1 , odvolací súd k tomuto ústavnému hľadisku osobitne udáva, že do týchto práv matky je možné zasiahnuť v prípadoch ustanovených zákonom (článok 16 ods. 1), resp. rozhodnutím súdu na základe zákona (článok 41 ods. 4 posledná veta). Týmto zákonom je ( a ); tieto ústavné podmienky boli teda v prejednávanej veci splnené vzhľadom na to, že v zmysle článku 41 ods. 1 druhá veta sa práve deťom zaručuje osobitná ochrana. Súčasne z hľadiska Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „dohovor") a príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu je možné do práva matky na súkromie (konkrétne jej práva na rodinný život s deťmi) v zmysle článku 8 ods. 1 a 2 dohovoru zasiahnuť, len ak je takýto zásah v súlade so zákonom, je legitímny z dôvodu ochrany práv maloletého a je zachovaný princíp proporcionality vo vzťahu medzi právom na súkromie a konkrétnou formou zásahu, ktorý je v zásade daný, ak je zásah vzhľadom na okolnosti prípadu nevyhnutný (nevyhnutnosť zásahu však nie je synonymom potrebnosti zásahu alebo jeho užitočnosti); v tejto oblasti majú jednotlivé štáty pomerne široký rámec na voľnú úvahu s tým, že veľký dôraz sa kladie na zabezpečenie procesných práv dotknutého rodiča (porovnaj napríklad rozhodnutia vo veciach O. a H. proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 08.07.1987, W.B. a R. proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 08.07.1987, Olsson č. 1 proti Švédsku zo dňa 24.03.1988, tiež Z. a ostatní proti Spojenému kráľovstvu, T.P. a K.M. proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 10.05.2001 a A.K. a L. proti Chorvátsku zo dňa 08.01.2013); rozhodnutie o odňatí dieťaťa z rodičovskej výchovy je vždy považované za dočasné opatrenie (porovnaj rozhodnutia vo veci Olsson č. 1 proti Švédsku zo dňa 24.03.1988, Johanssen proti Švédsku z roku 1996 alebo R.M.S proti Španielsku zo dňa 18.06.2013), z čoho vyplýva pozitívny záväzok štátu vykonávať aktívne kroky pre obnovenie spoločného žitia detí a rodičov spočívajúce napríklad v povinnosti aspoň raz za čas znovu prehodnotiť, či sa situácia na strane rodičov zlepšila (porovnaj napríklad rozhodnutie vo veci K. T. proti Taliansku zo dňa 12.07.2001) alebo minimalizovať obmedzenia v stretávaní sa rodiča s dieťaťom v náhradnej starostlivosti (porovnaj napríklad rozhodnutie vo veci K. A. proti Fínsku zo dňa 14.01.2003 alebo R.M.S proti Španielsku zo dňa 18.06.2013); na druhej strane pobyt dieťaťa u náhradných rodičov po relevantne dlhý čas môže medzi nimi vytvoriť vzťah, ktorý spadá pod ochranu článku 8 dohovoru (porovnaj napríklad rozhodnutia vo veciach Kroon a iní proti Holandsku zo dňa 27.10.1994, Moretti a Benedetti proti Taliansku zo dňa 27.04.2010 alebo Kopf a Liberda proti Rakúsku zo dňa 17.01.2012). Z uvedeného základného prehľadu je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že z hľadiska prejednávanej veci boli matke garantované jej procesné práva, zúčastnila sa konania a mala možnosť vyjadriť svoj skutkový aj právny názor na vec, dôvodom na rozhodnutie okresného súdu bol záujem maloletého na riadnej výchove špecifikovaný vyššie; navyše v konaní matka nedeklarovala úmysel trvale opustiť domácnosť navrhovateľky, takže jej právo na stretávanie sa s maloletým nie je dotknuté; v neposlednom rade bolo potrebné rešpektovať aj citový vzťah, ktorý sa medzi navrhovateľkou a maloletým vytvoril v dôsledku jej starostlivosti a spoločného žitia a ktorého pokračovanie je nateraz aj v záujme maloletého.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa a v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie v prejednávanej veci mohlo začať aj bez návrhu ( ), odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.