Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-56-2013.pdf
PDF · 118.73 KB
No categories available
21S/56/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, právnej veci žalobcu: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, Y. W., zastúpený advokátkou: JUDr. Frederika Birková, O. č. XX, N., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. k. 15398-/2013-BA, zo dňa 18.02.2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 16.04.2013, súdu doručenou dňa 17.04.2013, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 15398-2/2013-BA zo dňa 18.02.2013 a rozhodnutia pobočky žalovanej č. 6633/2012-LM- DvN zo dňa 06.12.2012 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil s poukazom na čl. 1 písm. j), čl. 1 písm. q), ii), čl. 61 ods. 1 a 2, čl. 65 ods. 2 a 5 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ako aj § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. tým, že žalovaná porušila nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v tom, že nesprávne aplikovala ustanovenie čl. 61 ods. 1 tohto nariadenia, pretože musela zohľadniť doby poistenia na území Veľkej Británie, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov SR, pričom dopyt zamestnania sa nezohľadňuje iba vtedy, ak by slovenské právnej predpisy podmieňovali nárok na dávku dosiahnutím dôb poistenia a doby zamestnania by sa za doby poistenia nepovažovali. Ak by nebolo možné použitie citovaných predpisov v súvislosti s čl. 61 ods. 2, musela by to žalovaná v rozhodnutí konštatovať a zdôvodniť, prečo nepovažuje doby poistenia u žalobcu za ukončené (neukončenie doby poistenia konštatovalo rozhodnutie pobočky žalovanej bez zdôvodnenia). Aj keby nebola splnená vyššie uvedená podmienka bezprostredného ukončenia doby poistenia v súlade s Právnym poriadkom SR na žalobcu sa vzťahuje čl. 65 ods. 5 písm. a) nariadenia, pretože žalobca mal vždy bydlisko na území SR, vo Veľkej Británii bol z dôvodu výkonu práce, nie s cieľom dlhodobo tam ostať, ukončil pracovný pomer vo Veľkej Británii, aby sa vrátil domov, ak by vo Veľkej Británii mal zachované väzby a bydlisko, tak by sa tam chcel vrátiť, čo by muselo vyplynúť z jeho správania, napr. by neskončil pracovný pomer, neukončil nájomný vzťah k miestu, kde bol ubytovaný a podobne. Tieto skutočnosti žalovaná ani neskúmala napriek tomu, že v rozhodnutí uviedla, že pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Postupom žalovanej, ako aj jej pobočky bol porušený zákon, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná viackrát vo svojom rozhodnutí uvádza, že žalobcovi nevznikol nárok na dávku, čo nijako neodôvodňuje a tým je jej rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil vec na ďalšie konanie.
Žalovaná sa písomne vyjadrila k žalobe. Vo vyjadrení uviedla, že pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš formulár U1, v zmysle ktorého bol poistený na území Veľkej Británie od 10.09.2009 do 08.09.2012. Nakoľko žalobca dosiahol v posudzovanom období troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bolo v konaní potrebné zohľadniť príslušné ustanovenia základného nariadenia. V zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie nároku na dávky dosiahnutím dvoch poistení, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Uvedené pravidlo je možné v zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia uplatniť v prípade, že dotknutá osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi, čo žalobca nesplnil. Cieľom uvedeného ustanovenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti. Doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov jedného členského štátu Európskej únie je výnimočné možné zohľadniť aj v prípade uvedenom v čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t.j. v prípade, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky (v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia). Nakoľko žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, bolo v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či si zachoval centrum záujmov na území Slovenskej republiky podľa výkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie. Zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky je nutné posúdiť na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávky v nezamestnanosti príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vychádzala z objektívnej skutočnosti vyplývajúcej z formulára U1 zo dňa 21.11.2012, ako aj z údajov uvedených žalobcov.
V súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia je možné určiť centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov (žalobca vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska zo dňa 21.11.2012 uviedol, že na území Veľkej Británie sa zdržiaval od 14.06.2008 do 08.09.2012, t.j. viac ako štyri roky),
b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy (v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 21.11.2012 a rovnako aj vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska zo dňa 21.11.2012, žalobca osvedčil, že na území Veľkej Británie bol zamestnaný od 17.06.2008 do 08.09.2012, pričom jeho zamestnanie nemalo dočasný ani sezónny charakter. Vzhľadom na dĺžku doby, počas ktorej žalobca vykonával činnosť zamestnanca vo Veľkej Británii, je možné usudzovať, že pracovná situácia žalobcu na území Veľkej Británie bola stabilná),
- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb (na Slovensku má žalobca rodičov, ktorých počas výkonu činnosti zamestnanca vo Veľkej Británii navštevoval 3-4 krát ročne),
- jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná (na území Slovenska, ani na území Veľkej Británie žalobca nevlastní nehnuteľnosť. Vo Veľkej Británii býval v nájme, resp. podnájme, na Slovensku žije v spoločnej domácnosti s rodičmi),
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely (menovaný bol zamestnaný na území Veľkej Británie, takže daňové a odvodové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Veľká Británia).
Z uvedeného je zrejmé, že jedinou väzbou žalobcu so Slovensku republikou, počas výkonu zárobkovej činnosti vo Veľkej Británii boli jeho rodičia a ich pravidelné návštevy. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že v prípade rodičov je prirodzené osamostatnenie sa plnoletých detí a vytvorenie vlastných samostatných domácností, preto pobyt rodičov v krajine pôvodu jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska v tejto krajine, počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte Európskej únie. Uvedený právny názor je v súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát), v zmysle ktorého je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t.j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu (t.j. osoby, ktoré zvyčajne vykonávajú činnosť zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby na palube plavidla na mori, osoby, ktoré obvykle vykonávajú svoje činnosti na územiach dvoch alebo viacerých členských štátov a osoby, na ktoré sa vzťahuje dohoda uvedená v čl. 16 ods. 1 základného nariadenia). Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.
Uvedená väzba k Slovenskej republike (pobyt rodičov a ich pravidelné návštevy 3-4 krát ročne) nie sú v porovnaní s dĺžkou pobytu navrhovateľa na území Veľkej Británie a jeho stabilnou pracovnou situáciou vo Veľkej Británii silnejšie, čo svedčí o tom, že navrhovateľ si počas zamestnania v členskom štáte Európskej únie vytvoril centrum záujmov vo Veľkej Británii.
Vzhľadom na skutočnosť, že počas posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie žalobca nemal bydlisko na území Slovenskej republiky a na skutočnosť, že bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
Z uvedeného je zrejmé, že v období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 10.09.2009 do 09.09.2012 žaloba nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Žalobca nesplnil základnú podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhuje žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podľa § 104 ods. 7 uvedeného zákonného ustanovenia rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoréhokoľvek z členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.
Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
Podľa čl. 61 ods. 2 predmetného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
Podľa čl. 65 predmetného nariadenia nezamestnané osoby, ktoré mali bydlisko v inom členskom štáte ako je príslušný štát
1. Osoba, ktorá je čiastočne alebo prerušovane nezamestnaná a ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobková činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát, má byť k dispozícii svojmu zamestnávateľovi alebo službám zamestnanosti v príslušnom členskom štáte. Takáto osoba poberá dávky v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu, ako keby mala bydlisko v tomto členskom štáte. Tieto dávky poskytuje inštitúcia príslušného členského štátu.
2. Úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobková činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám v nezamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý čl. 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobková činná osoba.
3. Nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete odseku 2 sa zaeviduje ako osoba hľadajúca prácu u príslušných služieb zamestnanosti členského štátu jej bydliska, podlieha systémovému kontrolnému postupu a dodržiava podmienky ustanovené právnymi predpismi tohto štátu. Ak sa rozhodne, že sa zaeviduje ako osoba hľadajúca prácu tiež v členskom štáte, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec osoba alebo samostatne zárobkovo činná osoba, musí spĺňať povinnosti uplatniteľné v tomto štáte.
4. Vykonávanie druhej vety odseku 2 a druhej vety odseku 3 ako aj dojednaní o výmene informácií, o spolupráci a vzájomnej pomoci medzi inštitúciami a službami členského štátu bydliska a členského štátu, v ktorom daná osoba vykonávala svoje posledné povolanie, sa ustanovia vo vykonávacom nariadení.
5. a) Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
b) Ak však pracovník iný ako cezhraničný pracovník, ktorý poberal dávky na náklady príslušnej inštitúcie členského štátu, ktorého právnym predpisom podliehal naposledy, poberá najprv pri jeho návrate do členského štátu bydliska dávky v súlade s článkom 64, pričom sa poberanie dávok v súlade s písm. a) pozastaví na dobu, počas ktorej poberá dávky podľa právnych predpisov, ktoré sa na neho vzťahovali naposledy.
6. Dávky poskytované inštitúciou miesta bydliska podľa odseku 5 sú naďalej poskytované na jej náklady. S výhradou odseku 7 však príslušná inštitúcia členského štátu, právne predpisy ktorého sa na danú osoba vzťahovali naposledy, nahradí inštitúcii miesta bydliska plnú výšku dávok poskytovaných touto inštitúciou počas prvých troch mesiacov. Výška náhrady počas tejto doby nemôže byť vyššia, ako je splatná výška v prípade nezamestnanosti podľa právnych predpisov príslušného členského štátu. V prípade uvedenom v odseku 5 písm. b) doba, počas ktorej sa dávky poskytujú podľa článku 64, sa odpočíta od doby uvedenej v druhej vete tohto odseku. Dojednania o náhrade sa ustanovia vo vykonávacom nariadení.
7. Doba náhrady uvedená v odseku 6 sa však predĺži na päť mesiacov, ak daná osoba počas predchádzajúcich 24 mesiacov dosiahla doby zamestnania alebo samostatne zárobkovo činného zamestnania aspoň 12 mesiacov v členskom štáte, právne predpisy ktorého sa na ňu vzťahovali naposledy, ak takéto doby by zakladali nárok na dávky v nezamestnanosti.
8. Na účely odsekov 6 a 7 môžu dva alebo viaceré členské štáty alebo ich príslušné orgány určiť iné metódy náhrady, alebo upustiť od všetkých náhrad medzi inštitúciami, ktoré podliehajú pod ich právomoc.
Podľa čl. 11 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
1. Ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;
iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;
v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
2. Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
Podľa § 209 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, rozhodla v zmysle ust. § 104 ods. 1 zák. č. 461/2003 a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 tak, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003, ďalej na ustanovenie čl. 61 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a tiež čl. 65 ods. 5 písm. a) tohto nariadenia. Rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš žalobca bol dňa 10.09.2012 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Predložením uvedeného rozhodnutia si dňa 21.11.2012 uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Žalobca pri uplatňovaní nároku na dávku v nezamestnanosti predložil formulár U1 potvrdený príslušnou inštitúciou Veľkej Británie dňa 21.11.2012, v zmysle ktorého bol poistený v nezamestnanosti na území Veľkej Británie od 17.06.2008 do 08.09.2012. Z údajov vo vyhlásení na účely posúdenia bydliska, ktoré žalobca predložil pri uplatnení nároku na dávku je zrejmé, že bol v období výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, že mal stabilné zamestnanie. Z toho vyplýva teda, že zo všetkých dostupných a preukázaných údajov štát bydliska žalobcu na účely aplikácie čl. 61 a čl. 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti pre účely konania o nároku na dávky v nezamestnanosti nie je možné považovať žalobcove väzby na území Slovenskej republiky za zachované počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie. Ďalej poukazoval na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo jeho bydlisko na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na žalobcu nevzťahuje, preto nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.
Proti rozhodnutiu podal žalobca. Mal za to, že splnil všetky zákonné podmienky pre priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, nakoľko preukázal dobu poistenia nezamestnanosti od 10.09.2009 do 08.09.2009, čo je 1095 dní, preto v zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. V odvolaní ďalej uviedol, že si zachoval väzby na území Slovenskej republiky počas vykonávania zárobkovej činnosti v inej krajine vzhľadom na to, že v mieste jeho trvalého bydliska žije jeho rodina, ktorú pravidelne navštevoval.
Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 18.02.2013 prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Stotožnil sa so skutkovým a právnym záverom prvostupňového správneho orgánu. Nakoľko v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti žalobca preukázal v posudzovanom období dobu poistenia nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území Veľkej Británie do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Žalovaný poukázal na to, že nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. Žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie nezamestnanosti poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné toto poistenie v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie zohľadniť na účely vzniku nároku dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. V súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia je možné určiť centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - žalobca vo vyhlásení žiadosti uviedol, že na území Veľkej Británie bol zamestnaný už od 17.06.2008 do 08.09.2012, t.j. viac ako štyri roky,
b) situáciu navrhovateľa, vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy,
- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb - na územie Slovenskej republiky sa vracal 3-4 krát ročne,
- jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - na území Slovenska býval u rodičov,
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - nakoľko bol zamestnaný na území Veľkej Británie, je zrejmé, že daňové povinnosti si plnil na tomto území.
V preskúmavaných rozhodnutiach rozhodli správne orgány o žiadosti žalobcu o priznanie dávky v nezamestnanosti. V konaní bolo nesporné, že v zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na základe rozhodnutí správnych orgánov podmienky pre priznanie dávky v nezamestnanosti žalobca nesplnil.
Pre posúdenie veci bolo potrebné zo strany správnych orgánov vykonať dokazovanie k otázke zistenia bydliska žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2002. V zmysle koordinačných nariadení pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach, ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia bydlisko je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Dôležité na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania, najmä dĺžka trvalosti prítomnosti na území dotknutých štátov, celkovú životnú situáciu dotknutej osoby: jej rodinný, stav a rodinné väzby, stabilita jej bytovej situácie, vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti, či miesta bydliska dotknutej osoby pre daňové účely. V správnom konaní bolo preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere na území Veľkej Británie od 17.06.2008 do 08.09.2012, na územie Slovenskej republiky sa vracal 3-4krát ročne, na území Slovenska býva u rodičov. Celková dĺžka pobytu vo Veľkej Británii a stabilné zamestnanie nenasvedčujú k zachovaniu bydliska na území Slovenska. V tomto období žalobca bol poistený v nezamestnanosti na území Veľkej Británie, a ak by bol preukázal existenciu väzieb na území Slovenskej republiky a teda existenciu bydliska v súlade s citovanými právnymi normami na území SR, teda zachovanie tzv. pôvodného bydliska, tak nárok žalobcu na priznanie dávky v nezamestnanosti by vznikol.
Krajský súd na základe uvedených skutočností vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu správne orgány vykonali v súlade s čl. 11 vykonávacieho nariadenia dostatočné dokazovanie a vo vzťahu k tomuto zistili všetky skutkové okolnosti pre správne posúdenie centra záujmu a bydliska. Žalobcovi preto s poukazom na § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a to z dôvodu, že v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ako aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a vec správne právne bola posúdená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne trojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.