Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-366-2012.pdf
PDF · 88.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/366/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: H. O., S. I.Á. XX/XXX, B., zastúpenej advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, Klincova 35, Bratislava, proti odporcom: X/ A. Q., S. M. Š. XX, X/. R. U., S. Č.. D. XX, S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody, na odvolania odporcu 1/ a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 11C/32/1999-436, zo dňa 14.5.2012, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie odporcu 1/ o d m i e t a .
II. Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi uložená povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľke m e n í tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
III. Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi uložená povinnosť nahradiť trovy konania štátu m e n í tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť náhradu trov konania štátu 299,39 eura na účet Okresného súdu Bratislava IV do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a odporca 2/ a vedľajší účastník sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu 299,39 eura na účet Okresného súdu Bratislava IV do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal odporcovi 1/ náhradu trov konania (výrok I.), odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia 4.823,95 eura (výrok II.), odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania 598,77 eura na účet súdu (výrok III.), odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh 396 eur na účet súdu (výrok IV.).
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom po pripustení zmien domáhala 1. uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť jej 1.545,50 eura so 17,6 % úrokom z omeškania od doručenia návrhu do zaplatenia a 2. uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť jej 18.562,04 eura. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 11C/32/1999-387, zo dňa 15.6.2010, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 9Co/481/2010-421, zo dňa 24.11.2011, zamietol návrh proti odporcovi 1/ a odporcu 2/ zaviazal v 1. nároku k zaplateniu 1.545,50 eura so 6 % úrokom z omeškania od 19.7.2005 do zaplatenia a v 2. nároku k zaplateniu 8.362,92 eura;
vo zvyšku návrh proti odporcovi 2/ zamietol; konanie v časti o uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť 111,54 eura s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 16.570,40 eura od právoplatnosti rozsudku zastavil; o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Odporca 1/ mal vo veci plný úspech; nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, súd prvého stupňa mu ju nepriznal.
Navrhovateľ mal voči odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov v 1. nároku čiastočný úspech, keď miesto uplatneného 17,6 % úroku z omeškania mu bol priznaný vo výške 6 %. Tento neúspech navrhovateľa považoval súd prvého stupňa za neúspech v pomerne nepatrnej časti pre aplikáciu § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 1.545,50 eura so 17,6 % úrokom z omeškania od 19.7.2005 do zaplatenia, čo predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku 15.6.2010 spolu 2.881,69 eura (1.545,50 eura + 1.336,19 eura); pri priznanom úroku z omeškania 6 % predstavuje priznaná suma celkom 2.001,02 eura (1.545,50 eura + 455,52 eura). Pri zohľadnení výsledku celého konania predstavuje úspech navrhovateľa 10.363,94 eura (1. nárok 1.545,50 eura + úrok z omeškania 455,52 eura + 2. nárok 8.362,92 eura, upravený podľa znaleckého posudku v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p.), čo k celkovej hodnote sporu 11.244,61 eura (1.545,50 eura + 1.336,19 eura + 8.362,92 eura) predstavuje pomer úspechu 92,17 eura. Na uvedenom základe považoval súd prvého stupňa neúspech navrhovateľa 1/ v časti úroku z omeškania za neúspech v pomerne nepatrnej časti. V 2. nároku súd prvého stupňa za čiastočný úspech navrhovateľa priznal náhradu trov konania v plnej výške v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., keďže rozhodnutie o výške plnenia v tejto časti záviselo od úvahy súdu v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. V zastavujúcej časti rozhodol o náhrade trov v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keď návrh v tejto časti bol vzatý späť v dôsledku podania nového znaleckého posudku a upravenia nárokov v tejto výške, čiže nebolo žiadne zavinenia účastníkov. Na uvedenom základe súd prvého stupňa priznal navrhovateľke náhradu trov konania v podrobnej špecifikácii.
O trovách štátu rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p.; štátu vznikli trovy titulom vyplateného znalečného 930,70 eura, po odrátaní preddavku zloženého vedľajším účastníkom 331,93 eura 598,77 eura. Nakoľko odporca 2/ a vedľajší účastník boli v celom rozsahu neúspešní a netvrdili, že sú u nich predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, podľa výsledku konania im uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu 598,77 eura.
O uložení povinnosti odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť súdny poplatok za návrh z hodnoty sporu 9.908,42 eur (1.545,50 eura + 8.362,92 eura) rozhodol podľa § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb.
Proti uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník a podľa jeho obsahu žiadal uznesenie zmeniť v časti náhrady trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a v časti náhrady trov štátu tak, že tieto trovy znáša štát, prípadne aby boli pomerne rozdelené medzi účastníkov konania.
Uviedol, že navrhovateľka sa domáhala po pripustení zmien návrhu uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť 1.545,50 eura so 17,6 % úrokom z omeškania od doručenia návrhu do zaplatenia (1. nárok) a uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť 18.562,04 eura (2. nárok). Predmetom konania tak bola suma 21.915,46 eura, tvorená istinou 1. nároku 1.545,50 eura, 17,6 % úrokom z omeškania z istiny 1.545,50 eura od 19.7.2005 do 10.3.2012 (zaplatenie) 1.807,92 eura a istinou 2. nároku 18.562,04 eura. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi čiastku v celkovej výške 10.524,76 eura, tvorenú istinou 1. nároku 1.545,50 eura, 6 % úrokom z omeškania z istiny 1.545,50 eura od 19.7.2005 do 10.3.2012 (zaplatenie) 616,34 eura a istinou 2. nároku 8.362,92 eura. Navrhovateľovi tak bola priznaná oproti pôvodne žalovanej sume 21.915,46 eura len suma 10.524,76 eura. Priznaná čiastka predstavuje 48 % pôvodne žalovanej, v ktorej bol navrhovateľ úspešný. Vedľajší účastník sa preto nestotožnil so súdom prvého stupňa v závere, že navrhovateľ bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti svojho nároku, keď miera jeho neúspechu bola väčšia ako miera úspechu. Súd prvého stupňa mal preto rozhodnúť v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vedľajší účastník považoval napadnuté uznesenie za nesprávne aj po formálnej stránke, keď súd prvého stupňa zaviazal odporcu 2/ spoločne a nerozdielne s vedľajším účastníkom. Vedľajší účastník nie je účastníkom konania a preto nemôže byť ani priamo zaviazaný na náhradu trov konania.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka žiadala uznesenie v napadnutých častiach potvrdiť. Uviedla, že predmetom konania boli samostatné nároky na náhradu za bolesť, na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia a na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nárok na odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnila celkovou sumou 1.545,50 eura; tieto jej boli priznané v uplatnenej výške. Nárok na mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia si uplatnila vo výške 10 - násobku bodového ohodnotenia, pričom tento nárok jej bol priznaný; aj v tejto časti teda bola úspešná v plnom rozsahu.
Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podal odvolanie aj odporca 1/, ktorý žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť tak, aby žiadny z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania.
Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu 1/ bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie treba odmietnuť ako oneskorene podané.
Rovnopis písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia bol odporcovi 1/ doručený dňa 15.6.2012. Zákonná pätnásťdňová lehota na podanie odvolania proti uzneseniu teda začala plynúť dňa 16.6.2012 (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 57 ods. 1 O.s.p.). Posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 2.7.2012 - pondelok (§ 57 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Odporca 1/ podal odvolanie na pošte dňa 26.7.2012, teda oneskorene.
Odvolací súd na základe uvedeného odvolanie odporcu 1/ podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. ako oneskorene podané odmietol (výrok I.).
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania vedľajšieho účastníka (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Súd prvého stupňa uznesením č.k. 11C/32/1999-362, zo dňa 18.2.2010, pripustil zmenu návrhu jeho rozšírením na uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 1.545,50 eura so 17,6 % úrokom z omeškania od doručenia návrhu a zaplatiť navrhovateľke 18.562,04 eura. Rozsudkom č.k. 11C/32/1999-387, zo dňa 15.6.2010, zamietol návrh voči odporcovi 1/ (výrok I.), odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1.545,50 eura so 6 % úrokom z omeškania ročne od 19.7.2005 do zaplatenia (výrok II.), odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 8.362,92 eura (výrok III.), vo zvyšku návrh voči odporcovi 2/ zamietol (výrok IV.), konanie v časti o uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 111,54 eura a 8 % úrok z omeškania zo sumy 16.570,40 eura od právoplatnosti rozsudku zastavil (výrok V.) s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok VI.). Voči odporcovi 2/ teda bol zamietnutý návrh v časti o zaplatenie 11,6 % úroku z omeškania (ako rozdielu medzi uplatneným 17,6 % a priznaným 6 % úrokom z omeškania) zo sumy 1.545,50 eura a v časti o zaplatenie 10.199,12 eura (uplatnených 18.562,04 eura titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - priznaných 8.362,92 eura). Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 9Co/481/2010-421, zo dňa 24.11.2011, uvedený rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach (vo výrokoch II. a III.) potvrdil.
Odvolací súd sa vo všeobecnosti stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri nárokoch na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je možné aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu; v predmetnej veci v časti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnutie o výške plnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. od úvahy súdu záviselo. Nemožno však odhliadnuť od skutočnosti, že navrhovateľka sa domáhala z uvedeného titulu náhrady vo výške 18.562,04 eura, keď vychádzala z 10 - násobku bodového ohodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 932 bodov. Súd prvého stupňa síce priznal 10 - násobné zvýšenie, avšak základného bodového ohodnotenia, t.j. 466 bodov x 60,- Sk = 27.960,- Sk x 10 = 279.600,- Sk - 27.960,- Sk (priznaných ako náhrada za základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. 466 bodov x 60,- Sk) = 251.640,- Sk, t.j. 8.352,92 eura. Rozhodnutie o výške plnenia v predmetnej veci tak síce záviselo od úvahy súdu prvého stupňa, avšak len čo sa týka zvýšenia základného bodového ohodnotenia, v čom sa súd prvého stupňa stotožnil s návrhom navrhovateľky (10-násobné zvýšenie uplatnené i priznané). Ak navrhovateľka pri výpočte zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzala už zo zvýšeného počtu bodov na dvojnásobok v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. bez odčítania základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, nemožno mať za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadom uvedeného záviselo od jeho úvahy. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, preto nemožno aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať v tejto časti plnú náhradu trov konania.
Navrhovateľka tak mala úspech v častiach o zaplatenie 1.545,50 eura so 6 % úrokom z omeškania ročne od 19.7.2005 do zaplatenia a o zaplatenie 8.352,92 eura (spolu istina 9.898,42 eura) a neúspech v častiach o zaplatenie 11,6 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.545,50 eura od 19.7.2005 do zaplatenia a o zaplatenie 10.209,12 eura (18.562,04 eura - 8.352,92 eura). Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka mala vo veci proti odporcovi 2/ úspech len čiastočný, čo odôvodňuje aplikáciu § 142 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania sa pri rozhodovaní o podanom odvolaní nezaoberal vplyvom zastavujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa na posúdenie celkovej náhrady trov konania.
Na uvedenom základe odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou uložil odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľke (v konaní o návrhu navrhovateľky proti odporcovi 2/) zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok II).
Rozhodnutie o náhrade trov konania štátu a teda uloženie povinnosti odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi súd prvého stupňa odôvodnil neúspechom odporcu 2/ a vedľajšieho účastníka v celom rozsahu a skutočnosťou, že u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Pre náhradu trov konania štátu v zmysle citovaného ustanovenia je rozhodujúci výsledok konania, t.j. v prípade rozhodnutia vo veci samej plný úspech jedného z účastníkov alebo čiastočný úspech každého účastníka. V predmetnej veci mal plný úspech vo veci len odporca 1/, ktorému povinnosť nahradiť trovy konania štátu uložiť nemožno. Čiastočný úspech navrhovateľky a odporcu 2/, popri ktorom sa konania zúčastnil vedľajší účastník, už odvolací súd odôvodnil v rozhodnutí o náhrade trov konania, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na túto náhradu; na uvedenom základe má štát voči nim nárok na náhradu ním platených trov konania v celkovej výške 598,77 eura v pomere zodpovedajúcom ich úspechu vo veci, t.j. s prihliadnutím na rozhodnutie o náhrade trov konania nárok na náhradu trov konania, ktoré platil, voči navrhovateľke v 1 a voči odporcovi 2/, popri ktorom sa konania zúčastnil vedľajší účastník, v 1. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti (§ 93 ods. 4 veta prvá O.s.p.), možno mu priznať právo na náhradu trov konania, ale aj uložiť takúto povinnosť; nemožno ho však zaviazať výrokom rozsudku vo veci samej.
Na uvedenom základe odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou uložil odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu zmenil tak, že navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu 299,39 eura a odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu 299,39 eura (výrok III).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko odporca 2/ a vedľajší účastník na jeho strane mali v odvolacom konaní plný úspech, mali by právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnili, odvolací súd im ich náhradu nepriznal (výrok IV).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.