Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-140-2013.pdf
PDF · 129.9 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/140/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci žalobkyne U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, právne zastúpenej spoločnosťou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, adresa pre doručovanie: Miestneho priemyslu 1140, Námestovo, proti žalovaným 1/ C.. L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. U. XXXX/X, E., 2/ U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.u XXX, E., žalovaní 1/, 2/ právne zastúpení JUDr. Šárkou Kapičákovou, advokátkou so sídlom Mútne 233, pracovisko Hviezdoslavova 45, Námestovo, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobkyne zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 263,71 €, na účet právnej zástupkyne žalovaných, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobným návrhom podaným na Okresnom súde Námestovo dňa 09.08.2013 domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. E., a to parciel C- KN parc. č. XXXX/XX o výmere X XXX mX - lesný pozemok, parc. č. XXXX/XX o výmere X XXX mX - lesný pozemok, parc. č. XXXX/XX o výmere X XXX m2 - lesný pozemok, na LV č. XXXX, kat. úz. E., a to parciel C-KN parc. č. XXXX/XX o výmere XX XXX m2 - lesný pozemok, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - lesný pozemok, parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2 - lesný pozemok a na LV č. XXXX, kat. úz. K., a to parcely C-KN parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - lesný pozemok. Žalobu odôvodnila tým, že v októbri 2009 navštívila geodetickú kanceláriu žalovaného 1/, pretože mala problém s hranicou lesa a chcela si dať zamerať pozemok. Do geodetickej kancelárie prišla aj s listom vlastníctva č. XXX, kde po tom, čo ho žalovaný 1/ uvidel, namiesto toho, aby jej poskytol geodetické služby, začal sledovať svoj osobný záujem a dával jej návrhy, aby mu predala les. Išlo konkrétne o parcelu E-KN č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesný pozemok a parcelu E-KN č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesný pozemok. Žalovaný 1/ jej navrhol cenu, za ktorú by odkúpil les, ale nevedela, či ho chce predať a ani za koľko, pretože nevedela, v akej cene sa pozemky predávajú. Žalovaný 1/ jej navrhol, že odkúpi les za 5,- Sk/m2. Chcela viac, ale on trval na tejto cene. Podľa C.. X. V., P.. z Výskumného ústavu ekonomického poľnohospodárstva a potravinárstva je minimálna cena lesného pozemku na Slovensku 0,30 €/m2. Pokiaľ ide napr. o priemernú "len" úradnú cenu lesa, tá sa na Slovensku pohybuje okolo 0,50 €/m2. Neskôr žalovanému 1/ predala aj ďalšie pozemky, takisto za neprimerane nízku cenu. Kúpna zmluva zo dňa 20.10.2009 uzatvorená medzi ňou a žalovaným 1/, na základe ktorej žalovanému previedla vlastnícke právo k pozemkom v kat. úz. E., a to E-KN č. XXX/X a E-KN č. XXX/X, je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože sa prieči dobrým mravom. Nielenže kúpna cena za tieto pozemky je v rozpore s dobrými mravmi, ale s poukazom na § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 216/1995 Z.z. o komore geodetov v znení neskorších právnych predpisov a čl. 2, body 2, 6 a 7 Etického kódexu autorizovaného geodeta a kartografa je aj
konanie žalovaného 1/, za ktorého došlo k uzatvoreniu zmluvy, v rozpore s dobrými mravmi, pretože nesie znaky nepoctivosti a zneužívania jej osoby. Žalovaný 1/ ako geodet z výkonu svojho povolania vie, že cena lesných pozemkov v tejto oblasti sa pohybuje niekde inde, ako jej ponúkol, ktorú jej zároveň ponúkol aj preto, že si bol vedomý jej nevedomosti ohľadne cien pozemkov. Žalovaný 1/ dňa 08.02.2010 podal na Správu katastra Námestovo návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, aby správa katastra zapísala na LV č. XXXX v k.ú. E. pozemok E-KN č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesný pozemok a E-KN č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesný pozemok podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorým boli vytvorené nové parcely: C-KN č. XXXX/XX o výmere X XXX m2, lesný pozemok, C-KN č. XXXX/XX o výmere XX XXX m2, lesný pozemok, C-KN č. XXXX/XX o výmere XXX m2, lesný pozemok, C-KN č. XXXX/XX o výmere XX m2, lesný pozemok, C-KN č. XXXX/XX o výmere X XXX m2, lesný pozemok, C-KN č. XXXX/XX o výmere X XXX m2, lesný pozemok, a aby zapísala pozemok E-KN č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesný pozemok podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorým bola vytvorená nová parcela C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, lesný pozemok, k.ú. K.. Žalovaný 1/ pozemok v kat. úz. E. C-KN č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX previedol kúpnou zmluvou svojmu bratovi - žalovanému X/. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 21/2012, sp. zn. 22Cdo 1072/99, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/107/2011 a Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010, považuje kúpnu zmluvu zo dňa 20.10.2009 uzatvorenú medzi ňou ako predávajúcou a žalovaným 1/ za absolútne neplatný právny úkon, pretože sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom na to, že ide o absolútne neplatný právny úkon, nemohol sa stať vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov C-KN č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, nachádzajúcich sa v kat. úz. E., ani žalovaný 2/. Vzhľadom na to, že jej vlastnícke právo k pozemkom bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, súd by sa mal prejudiciálne vysporiadať s otázkou absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2009 a prisvedčiť vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám C-KN č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/ XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, kat. úz. E. a C-KN č. XXXX/X, kat. úz. K., ktoré vznikli rozdelením parciel E-KN č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesný pozemok a E-KN č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesný pozemok, obe kat. úz. E., jej. O. právny záujem na podaní určovacej žaloby v predmetnej právnej veci je daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.
Žalovaní v písomnom vyjadrení k návrhu (č.l. 34-40) uviedli, že s podanou žalobou nesúhlasia. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 20.10.2009 medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. E., v tom čase evidovaným Správou katastra Námestovo na LV č. XXX. O návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2009 rozhodla Správa katastra Námestovo rozhodnutím č. V XXXX/XXXX zo dňa 30.11.2009, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva k pozemkom E-KN parcely č. XXX/X, lesné pozemky o výmere XX XXX mX a č. XXX/X, lesné pozemky o výmere XX XXX m2. Na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveného dňa 08.02.2010 vyhotoviteľom Ing. Jozef Revajom, so sídlom A. Bernoláka 375/1, Námestovo, IČO: 41962249, sa z pozemkov E-KN parcely č. XXX/X a č. XXX/X, vytvorili nové pozemky, C-KN parcela č. XXXX/XX, lesný pozemok o výmere X XXX m2, C-KN parcela č. XXXX/XX, lesný pozemok o výmere XX XXX m2, C-KN parcela č. XXXX/ XX, lesný pozemok o výmere XXX m2, C-KN parcela č. XXXX/XX, lesný pozemok o výmere XX m2, C-KN parcela č. XXXX/XX, lesný pozemok o výmere X XXX m2, C-KN parcela č XXXX/XX, lesný pozemok o výmere X XXX m2, všetky katastrálne územie E. a C-KN parcela č. XXXX/X, lesný pozemok o výmere XXX m2, katastrálne územie K.. Žalovaný 1/ kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena uzatvorenou dňa 01.04.2010 previedol vlastnícke právo k vyššie uvedeným novovytvoreným pozemkom C-KN parcele č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, v prospech žalovaného 2/. Po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe tejto kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX Správa katastra Námestovo rozhodnutím č. V 518/2010 zo dňa 29.04.2010 povolila vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Žalovaný v rade 2/ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 01.04.2010 dobromyseľne od žalovaného 1/, ktorý bol v tom čase vlastníkom predmetných lesných pozemkov. Žalovaný 2/ trvá na tom, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam by mu malo zostať zachované, nakoľko titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného 1/ k sporným nehnuteľnostiam vznikol na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy s pôvodným vlastníkom, žalobkyňou. Tým, že sa žalobkyňa dovoláva neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.10.2009 medzi ňou ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim, nesmie byť dotknuté vlastnícke právo tretej osoby. Je to v súlade s princípom právnej istoty a ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Právo pôvodného vlastníka, žalobkyne, vlastniť majetok nemá prednosť
pred vlastníckym právom tretieho nadobúdateľa, ktorým je v danom prípade žalovaný 2/, nakoľko by tak došlo k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Žalovaný 1/ je presvedčený, že uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 20.10.2009 nebola narušená zmluvná sloboda ani jednej zo zmluvných strán, a táto zmluva sa zhoduje s ich súhlasnou, slobodne a vážne prejavenou vôľou. Zmluvu neuzatvárali v tiesni, alebo za nápadne nevýhodných podmienok, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi. Nie je pravda, že žalovaný namiesto toho, aby žalobkyni poskytol geodetické služby, začal sledovať svoj osobný záujem a mal jej dávať návrhy smerujúce k predaju lesných pozemkov v jeho prospech. Práve žalobkyňa pri prvej návšteve prejavila záujem predať pozemky, ktorý odôvodňovala najmä problémami so svojim bratom. Na základe ponuky žalobkyne predať lesné pozemky žalovaný 1/ prejavil záujem o kúpu. Žalobkyňa pri prvej návšteve žalovaného 1/ po záujme žalovaného o kúpu lesných pozemkov uviedla, že si to rozmyslí a zistí za koľko sa predávajú lesné pozemky v katastrálnom území E.. Na druhý deň navštívila žalovaného 1/ v sídle jeho geodetickej kancelárie a navrhla kúpnu cenu v zmysle osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi (jej otcovi) X. M., kde bola vyjadrená hodnota lesných pozemkov vo výške 0,25 €/m2. Žalovaný 1/ nesúhlasil s touto kúpnou cenou a navrhol kúpnu cenu 13.280,- €/XX XXX m2, cca 0,17 €/ m2. Po tejto druhej návšteve žalobkyne sa rozišli s tým, že si žalobkyňa rozmyslí podmienky predaja týchto lesných pozemkov. Zhruba o tri až štyri dni sa žalobkyňa telefonicky skontaktovala so žalovaným 1/ a oznámila mu, že súhlasí s kúpnou cenou navrhnutou žalovaným 1/ a požiadala žalovaného o zabezpečenie vyhotovenia kúpnej zmluvy. Kúpnu zmluvu uzatvorili dňa 20.10.2009. Žalobkyňa mala dostatočný časový priestor rozhodnúť sa komu predá svoje pozemky a za akú cenu. Rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy a samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 20.10.2009 sa rozhodne nepriečili dobrým mravom. Žalobkyňa je svojprávnou osobou a predať lesné pozemky žalovanému 1/ za kúpnu cenu zaokrúhlene 0,17 €/1 m2 bolo jej slobodným rozhodnutím. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že geodet z výkonu svojho povolania pozná v akej hodnote sa pohybuje cena lesných pozemkov, nakoľko geodet nie je znalec z odboru oceňovania nehnuteľností a pri výkone svojej činnosti nepotrebuje poznať cenu pozemkov. V čase realizovania predaja v prospech žalovaného 1/ boli pozemky bez prístupovej cesty, v súčasnosti už tomu tak nie je, a teda predmetné lesné pozemky majú vyššiu hodnotu. Žalovaný 1/ po odkúpení týchto lesných pozemkov musel pristúpiť k ich zalesneniu, čo potvrdili aj ostatní právni nástupcovia žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2009 odôvodňuje neprimeranosťou kúpnej ceny, a teda, že tu je rozpor s cenovými predpismi, tak daná skutočnosť spôsobuje relatívnu a nie absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa však žalobkyňa mohla dovolať len v trojročnej zákonnej lehote počítanej odo dňa uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy a v súčasnosti je jej právo domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.10.2009 už premlčané.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 30.10.2013, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného 1/. K výsluchu žalovaného 2/ súd nepristúpil, nakoľko účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia na jeho výsluchu netrvali, pričom súd, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa odvodzuje neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/, 2/ od absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, nepovažoval výsluch žalovaného 2/, vzhľadom na už vykonané dokazovanie, za potrebný.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že za žalovaným 1/ prišla v dobrej vôli, chcela využiť jeho geodetické služby a nechať si určiť hranicu pozemku. Žalovaný 1/ ju začal manipulovať, či by mu nepredala pozemky, potom sa pridala aj Y. Z., ktorá ju tiež začala manipulovať, aby im pozemky odpredala. Ona tam kvôli tomu neprišla, to by sa v geodetickej kancelárii nemalo robiť, je to vážne miesto. Žalovaný 1/ ju nemal zmanipulovať, nemal využiť jej dobrú vôľu. Myslí si, že sledoval vlastné záujmy. Ako geodet, vzhľadom na svoje povolanie, určite mal vedomosť aké sú ceny pozemkov. Zistil, že má tieto pozemky v celosti, tak to chcel využiť. Zneužil jej dôveryhodnosť pokiaľ ide o ceny pozemkov. Nevedela mu hneď odpovedať či vôbec chce predať pozemky, vravela, že si to rozmyslí. Potom sa mu ozvala asi na druhý deň, že by mu to predala. Navrhol cenu, a že vyhotoví zmluvu, toto trvalo asi 2-3 dni, potom to prišla do geodetickej kancelárie podpísať. So žalovaným 1/ uzavrela asi 5 zmlúv. Určenia vlastníctva sa teraz domáha preto, lebo prišla na to, že ceny nesedia. Domnievala sa, že ide o cenu čo je v dedičskom osvedčení, ale pozemky sa predávajú za tzv. trhové ceny, pričom v dedičskom osvedčení bola len úradná. O týchto trhových cenách nevedela, až teraz sa o tom dozvedela. Na začiatku roka sa dozvedela, že Y. Z. chce predať tieto pozemky, ktoré odkúpila za 6,- Sk za m2 za cenu 270,- Sk za m2. Ona vtedy nemala počítač, internet, tak sa o tom nemala ako dozvedieť. Teraz si to pozerala a zistila, že je rozdiel medzi trhovou a úradnou cenou. Aj z urbáru jej teraz povedali, že cena pozemku je 12 až 15 Sk za m2. Žalovaný 1/ ju nenútil podpísať uvedené kúpne zmluvy, ale zneužil ju, lebo ona tam neprišla za
týmto účelom, ale za účelom využiť geodetické služby. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, pôvodne chcela aspoň 500 000,- Sk, teda 7,50 Sk za m2, ako to vyplývalo aj z osvedčenia o dedičstve. Žalovaný 1/ vravel, že hodnota je len 400 000,- Sk, nakoľko bol les čiastočne vyrúbaný. Aj keď chcela pôvodne 500 000,- Sk, potom už súhlasila. Najskôr si musela premyslieť, či tie pozemky chce predať, či ich nepotrebuje, potom sa rozhodla, že ich predá. Zmluvu si predtým prečítala. Žalovaný 1/ pozemky nijako nezhodnotil.
Žalovaný 1/ uviedol, že v roku 2009 prišla žalobkyňa k nemu do geodetickej kancelárie, že chce zistiť, kde sa nachádza jej parcela. Ukázal jej to na mape, zmeral jej to. Vtedy nespisovali zmluvu o poskytnutí geodetických služieb. Vravela mu, že má problémy s bratom, že jej ťaží v lese, majú nezhody, tak sa jej ponúkol, že ak to chce predať, že by to kúpil, nech pouvažuje. Vtedy mu nič nepovedala, odišla. Ten prvýkrát prišla iba za účelom ukázania mapy, nerozprávali sa ani o cene, ani kedy má prísť. Prišla potom druhýkrát, vtedy mala v taške aj dedičské rozhodnutie, tam bola uvedená nejaká cena. Pýtal sa jej, či je pozemok zalesnený alebo vyrúbaný, vravela, že väčšinou je vyrúbaný. To bol prvý faktor, ktorý rozhodoval o cene. Druhým faktorom bolo, že povedala, že pozemky okolo domu si cení viac, lebo sa tam dá aj niečo postaviť. Preto usúdil, že cena 7,50 Sk za m2 je asi veľa, tak jej povedal sumu 5,- Sk. Žalobkyňa odišla, ani pri tomto druhom stretnutí ešte neboli dohodnutí o cene. Zase prešli 2-3 dni, potom mu volala, že jej ten pozemok netreba, že ho chce predať. Pýtal sa jej, či stačí tých 5,- Sk za m2 ako navrhol, súhlasila, potom dal urobiť zmluvu, táto bola o pár dní hotová a žalobkyňa prišla za ním do kancelárie. Zmluvu si prečítala, potom išli na matriku, kde overili podpis a vtedy jej dal peniaze. Odchádzala spokojná, že má pokoj s bratom aj s lesom. Pokiaľ ide o etický kódex, v tomto nie je uvedené kde má geodet uzavrieť kúpnu zmluvu. Keď prišla žalobkyňa tretíkrát, nechcela vytýčiť les, ani urobiť geometrický plán, ale prišla predať pozemok. Pokračovalo to tak, že žalobkyňa bola spokojná, on jej zaplatil a bol spokojný, že má les. Žalobkyňa sa potom rozhodla predať ďalšie pozemky, mala inzerát v realitnej kancelárii na stránke topreality.sk, kde ju určite upovedomili o trhovej cene pozemkov. Napriek tomu sa potom na nich opäť obrátila s ponukou na predaj. Vychádzali spolu v dobrom, pán M., ktorý tiež kúpil les, tam potreboval elektriku, urobila sa prístupová cesta, vodovody, elektrická prípojka. Týmto narástla cena týchto nehnuteľností. Potom sa p. Z. rozhodla predať pozemok. Bola tam vtedy urobená už voda, elektrické skrinky, bol opravený most, boli urobené šachty. Aj potom so žalobkyňou dobre vychádzali, lebo nevedela, že to p. Z. predala. Až keď to nový vlastník začal zveľaďovať pýtala sa ho žalobkyňa za koľko to kúpil, a potom začali problémy. Odpredaj lesa navrhol žalobkyni on. Nevedel či je v osvedčení o dedičstve úradná alebo trhová cena. Nemal vedomosť o tom, že trhové ceny sú vyššie.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania zo dňa 08.08.2013 (č.l. 1-3), výpisom z LV č. XXX, k.ú. E. (č.l. 4), kúpnou zmluvou zo dňa 20.10.2009 (č.l. 5), Etickým kódexom autorizovaného geodeta a kartografa (č.l. 6), internetovým výpisom (č.l. 7-13), zápisnicami o výsluchu žalovaného 1/ a Y. Z. v trestnom konaní (č.l. 14-15), návrhom na zápis vlastníckeho práva (č.l. 16), geometrickým plánom (č.l. 17-23), výpisom z LV č. XXXX, XXXX, k.ú. E. (č.l. 24-25), výpisom z LV č. XXXX, k.ú. K. (č.l. 26), vyjadrením žalovaných (č.l. 34-40), cenníkom dreva (č.l. 43-44), inzerátmi (č.l. 46-47), podaním žalobkyne (č.l. 48-72), vyjadrením Komory geodetov a kartografov (č.l. 75), ako aj ďalším obsahom spisu.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2009 (č.l. 5) vyplýva, že žalobkyňa predmetnou zmluvou ako predávajúca previedla na žalovaného 1/ ako kupujúceho nehnuteľnosti zapísané v k.ú. E. na LV č. XXX, KN-E parcela č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesné pozemky, a KN-E parcela č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesné pozemky, za kúpnu cenu XX.XXX,- €. V bode VIII. predmetnej zmluvy zmluvné strany prehlásili, že zmluva sa zhoduje s ich súhlasnou, slobodne a vážne prejavenou vôľou, a že zmluvu neuzavreli v tiesni, alebo za nápadne nevýhodných podmienok.
Z návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a pripojeného geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX (č.l. 16-23) vyplýva, že dňa 08.02.2010 podal žalovaný na Správe katastra Námestovo žiadosť o zapísanie nehnuteľností na LV č. XXXX, v k.ú. E., pozemok M. p.č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesný pozemok, M. p.č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesný pozemok, a to podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveného geodetickou kanceláriou Ing. L. E., O., dňa 07.01.2009, ktorý vytvára nové M. parcely č. XXXX/XX o výmere X XXX m2, lesný pozemok, M. p.č. XXXX/XX o výmere XX XXX m2, lesný pozemok, M. p.č. XXXX/XX o výmere XXX m2, lesný pozemok, M. p.č. XXXX/XX o výmere XX m2, lesný pozemok, KN-C p.č. XXXX/XX o výmere X XXX m2, lesný pozemok, KN-C p.č. XXXX/XX o výmere X XXX m2, lesný pozemok. Ďalej požiadal o zapísanie nehnuteľnosti na LV č. XXXX v k.ú. E., pozemok M. p.č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesný pozemok, a to podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveného geodetickou kanceláriou Ing. L.
E., O., dňa XX.XX.XXXX, ktorý vytvára novú KN-C parcelu č. XXXX/X o výmere XXX m2, lesný pozemok v k.ú. K..
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. (č.l. 24) mal súd preukázané, že žalovaný 2/ je zapísaný ako vlastník parciel registra C, parc. č. XXXX/X o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/XX o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/XX o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/XX o výmere X XXX m2, kat. úz. E., ktoré nadobudol kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorej vklad bol povolený Správou katastra O. pod sp. zn. V 518/10 - 97/10.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. E. (č.l. 25) mal súd preukázané, že žalovaný 1/ je zapísaný ako vlastník parciel registra C, parc. č. XXXX/XX o výmere X m2, parc. č. XXXX/X o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/X o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/X o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/XX o výmere XX XXX m2, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2, kat. úz. E..
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. K. (č.l. 26) mal súd preukázané, že žalovaný 1/ je zapísaný ako vlastník parcely registra C, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, kat. úz. K..
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav, z ktorého vyvodil nasledovné právne závery:
Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom, ktoré boli v minulosti v jej výlučnom vlastníctve, s poukazom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou previedla sporné nehnuteľnosti na žalovaného 1/ z dôvodu rozporu predmetnej kúpnej zmluvy s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predmetom sporu je pozitívna určovacia žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobnom petite. Vzhľadom na ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. súd v prvom rade skúmal či má žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem. V súlade s ustálenou súdnou praxou súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem má, nakoľko tento je daný vždy, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností, a týmto spôsobom má byť dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Potom, čo súd ustálil, že na strane žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na určení požadovanom žalobou, v ďalšom skúmal, či žalobkyni svedčí vlastnícke právo, a teda či je možné žalobe vyhovieť.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Vykonaným dokazovaním (kúpnou zmluvou č.l. 5) mal súd preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný 1/ ako kupujúci dňa 20.10.2009 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v kat. úz. E. na LV č. XXX, KN-E parcela č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesné pozemky a KN-E parc. č. XXX/X o výmere XX XXX m2, lesné pozemky, v celosti. Kúpna cena predmetných nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 13.280,- €, ktorá mala byť uhradená pri podpise zmluvy, pričom žalobkyňa pri podpise kúpnej zmluvy svojim podpisom na zmluve zároveň potvrdila, že kúpna cena bola zaplatená. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi nebola ani sporná, rovnako ako totožnosť KN-E parciel uvedených v kúpnej zmluve s C-KN parcelami č. XXXX/XX o výmere X XXX m2 - lesný pozemok, č. XXXX/XX o výmere X XXX m2 - lesný pozemok a č. XXXX/ XX o výmere X XXX m2 - lesný pozemok (t.č. zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. E., č.l. XX), parcelami č. XXXX/XX o výmere XX XXX m2 - lesný pozemok, č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - lesný pozemok a č. XXXX/XX o výmere XX m2 - lesný pozemok (t.č. zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. E., č.l. 25), ktorá skutočnosť zároveň vyplýva z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, zhotoveného Ing. L. E., O. dňa XX.XX.XXXX (č.l. 16-23). I keď súdu nebol predložený geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/ XXXX, zhotovený Ing. L. E., O. dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola z E-KN parcely č. XXX/X o výmere XX XXX m2, kat. úz. E., ktorá bola rovnako predmetom kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, vytvorená C-KN parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, lesný pozemok v k.ú. K., uvedená skutočnosť rovnako nebola medzi účastníkmi sporná, keď táto zároveň vyplýva z návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (č.l. 16) a výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. K. (č.l. 26). Spornou v konaní bola platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, ktorá je rozhodujúcou pre platnosť následnej kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/, ktorou žalovaný 2/ nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. E., C-KN parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Otázka platnosti uvedených zmlúv je následne podstatnou predbežnou otázkou pre určenie či žalobkyni svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania.
V prípade kúpnej zmluvy ide o dvojstranný právny úkon. Právne úkony plnia v súkromnom práve úlohu právneho dôvodu pre vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ktoré následky právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Nedostatky právneho úkonu sankcionuje právny poriadok absolútnou, prípadne relatívnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z absolútne neplatného právneho úkonu vôbec nevzniknú. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť je dôsledkom chýb právnych úkonov, ako sú nedostatok slobodnej a vážnej vôle, jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nemožnosť plnenia, ktoré je predmetom právneho úkonu (§ 37 OZ), konanie osoby v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 OZ), rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu so zákonom alebo obchádzanie zákona či rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a nedostatok požadovanej formy právneho úkonu (§ 40 ods. 1 OZ). Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné zhojiť.
Žalobkyňa v konaní namietala absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným 1/ pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ, vzhľadom na neprimerane nízku kúpnu cenu, a následne neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ z dôvodu, že pokiaľ sa žalovaný 1/ nestal vlastníkom sporných nehnuteľností, nemohol vlastnícke právo k nim platne previesť ani na žalovaného 2/.
Pojem dobré mravy právny poriadok bližšie nešpecifikuje. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné vykladať tento pojem ako súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti a v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť a stabilitu. Komplex uvedených noriem predstavuje spoločensky uznávanú mienku, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby boli v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súd zisťuje, či sa výkon práva prieči týmto pravidlám v danom čase a na danom mieste podľa objektívnych kritérií, nezávisle na vedomí a vôli toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.
V súkromnom práve platí zásada zmluvnej voľnosti - teda zásada slobodne si vybrať svojho zmluvného partnera, slobodne si vybrať typ zmluvy, ktorý so zmluvným partnerom uzavrieme, ako aj slobodne si určiť obsah zmluvy, a teda aj kúpnu cenu. Kúpnu zmluvu upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 588 a nasl. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, túto zákon nelimituje, v ustanovení § 589 len uvádza, že cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými sa rozumie najmä zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách. Porušenie ustanovenia § 589 OZ pritom zákon síce sankcionuje neplatnosťou,
avšak ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 42a OZ, nie absolútnu neplatnosť. Zákon č. 18/1996 Z.z. však v zásade neupravuje dohadovanie výšky ceny v súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa prevodu nehnuteľností. Platné právo teda v zásade nezakazuje uzavrieť takú kúpnu zmluvu, kde kúpna cena medzi zmluvnými stranami je dohodnutá vo výške, ktorá nereflektuje reálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti, bez ohľadu na to, či je kúpna cena dohodnutá nižšia alebo aj vyššia ako je hodnota nehnuteľnosti. Samotný predaj veci pod cenu teda nerobí kúpnu zmluvu neplatnou.
I keď v zmysle § 39 OZ môže nastať situácia, že v dôsledku príliš nízkej kúpnej ceny môže byť právny úkon, v danom prípade kúpna zmluva, v rozpore s dobrými mravmi, nie je tomu vždy. Samotná skutočnosť, že bola dohodnutá nízka cena, pokiaľ táto bola výsledkom zmluvného jednania účastníkov konania, sa neprieči dobrým mravom, pokiaľ na uzatvorenie zmluvy nemá vplyv i okolnosť, v dôsledku ktorej by sa také konanie priečilo dobrým mravom alebo sa týmto postupom sledoval nemravný cieľ (viď aj žalobkyňou uvádzané rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 21/2012, sp. zn. 30 Cdo 1776/2007). Z výpovede žalobkyne i žalovaného 1/ jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa k uzavretiu kúpnej zmluvy pristúpila slobodne, táto mala možnosť rozhodnúť sa či kúpnu zmluvu vôbec uzavrie, rovnako tak medzi účastníkmi prebiehali aj rokovania o výške kúpnej ceny (samotnému uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzali minimálne tri stretnutia jej účastníkov). Pokiaľ ide o samotnú cenu nehnuteľností, z výpovede žalobkyne vyplynulo, že táto požadovala za 1 m2 cenu 7,50 Sk, nakoniec sa dohodli na cene 0,17 € (5,12 Sk)/ m2. Z uvedeného je zrejmé, že cena, ktorá bola medzi účastníkmi dohodnutá je len o cca 1/3 nižšia než žiadala žalobkyňa. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že žalovaný 1/ z výkonu svojho povolania vedel o cene pozemkov, táto skutočnosť preukázaná nebola. Žalovaný 1/ je geodetom, nie znalcom v oblasti oceňovania nehnuteľností, preto nebol dôvod, aby mal vedomosť o skutočnej trhovej hodnote kupovaných nehnuteľností. V návrhu žalobkyňa pritom uviedla, že keď jej žalovaný 1/ navrhol cenu, za ktorú by odkúpil les, nevedela hneď za koľko ho chce predať, lebo nevedela v akej cene sa pozemky predávajú. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa mala možnosť pred uzavretím zmluvy preveriť si hodnotu nehnuteľností, či už prostredníctvom obce, príp. mohla osloviť realitnú kanceláriu alebo i prostredníctvom urbáru, čo urobila až potom čo sa dozvedela o predaji pozemkov, ktoré predala Y. Z. (ako to vyplýva z výpovede žalobkyne na pojednávaní, kde uviedla, že aj z urbáru jej teraz povedali, že cena pozemku je 12 až 15 Sk za m2). Žalobkyňa nebola nútená uvedené nehnuteľnosti predať, nemala finančné problémy, preto pokiaľ s cenou navrhovanou žalovaným nesúhlasila, nemusela pristúpiť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Skutočnosťou, ktorá by spolu s nízkou kúpnou cenou, ktorej neprimeranosť však žalobkyňa v konaní nepreukázala, keď inzertné ponuky tvoriace prílohu návrhu (č.l. 7-13) sú jednak z iných územných oblastí a zároveň z roku 2013, hoci k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v roku 2009, bola v rozpore s dobrými mravmi nie je ani tá skutočnosť, že podmienky uzavretia zmluvy boli dohodnuté v kancelárii žalovaného 1/. Žalovanému 1/ nič nebránilo, aby v prípade ak sa pri poskytovaní svojich služieb dozvedel, že žalobkyňa má záujem predať nehnuteľnosti, prejavil o tieto nehnuteľnosti záujem a uzavrel kúpnu zmluvu na základe vzájomného jednania účastníkov bez toho, aby došlo z jeho strany k zneužitiu informácií, ktoré nadobudol pri výkone svojho povolania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by uzavretá kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, ktorou došlo k prevodu sporných nehnuteľností, bola v rozpore s dobrými mravmi, teda nebolo preukázané, že by išlo o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu tvrdeného žalobkyňou. Iný dôvod absolútnej neplatnosti žalobkyňou tvrdený nebol a súd ani iný dôvod absolútnej neplatnosti nezistil, keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá slobodne a vážne, táto je dostatočne určitá a zrozumiteľná, pričom plnenie, ktoré je predmetom zmluvy je možné. Obsah kúpnej zmluvy a jej účel sa neprieči zákonu, kúpna zmluva bola uzavretá písomne, a teda bola dodržaná i forma ustanovená zákonom. Kúpnou zmluvou teda došlo platne k prevodu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania na žalovaného 1/, preto žalobkyni v súčasnosti nesvedčí vlastnícke právo.
Pokiaľ žalovaný 1/ platne nadobudol sporné nehnuteľnosti od žalobkyne, nič mu nebránilo previesť vlastnícke právo na inú osobu, v danom prípade žalovaného 2/. Potom čo súd zistil, že žalovaný 1/ sporné nehnuteľnosti nadobudol platne, platnosťou kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ sa už nezaoberal, keďže platnosť či neplatnosť tejto zmluvy by nemala vplyv na právne postavenie žalobkyne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania boli žalovaní, preto im súd priznal náhradu trov konania.
Žalovaní si uplatnili náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby vo výške 339,40 €. Súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal žalovaným 1/, 2/ náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 11.09.2013 (§ 13a ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 cit. vyhlášky) 2 x 30,035 € ... 60,07 €
+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 7,81 €
2/ písomné podanie na súd (vyjadrenie k žalobe) zo dňa 23.09.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c), § 13 ods. 2 cit. vyhlášky) 2 x 30,035 € ... 60,07 €
+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 7,81 €
3/ účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013 od 14:30 hod. do 15:55 hod. a od 16:05 hod. do 16:50 hod., t.j. 2 hod. 10 min. (§ 13a ods. 1 písm. d), § 13 ods. 2 cit. vyhlášky) 2 x 2 x 30,035 € ... 120,14 €
+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 7,81 €
Trovy právneho zastúpenia spolu: 263,71 €.
Oproti vyúčtovaniu súd nepriznal odmenu za úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom dňa 29.10.2013, keď zo spisu nevyplýva, a žalovanými nebolo pri vyúčtovaní trov preukázané (predložením záznamu o porade s klientom), že k ďalšej porade žalovaných s právnou zástupkyňou dňa 29.10.2013 skutočne došlo. Oproti vyúčtovaniu súd zároveň priznal režijný paušál len k 3 úkonom právnej služby, keďže odmenu priznal len za tri úkony právnej služby. Spolu tak súd žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 263,71 €, na náhradu ktorých ako neúspešného účastníka konania zaviazal žalobkyňu, ktorá je povinná zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. na účet ich právnej zástupkyne, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).