Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-71-2013.pdf
PDF · 79.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/71/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľky C. D. nar. X.X.XXXX bývajúcej v T. na P. ul. č. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár spol. s r.o. so sídlom v T. na F. ul. č. X IČO: 36 721 981 proti odporcovi Mgr. I. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v T.W. na P. ul. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 25.10.2012 č.k. 34P 23/2012-108 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku naposledy určené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 16.4.2008 č.k. 8CoP 33/2007-164 z 1.500 Sk (49,80 €) mesačne na 150 € mesačne počnúc dňom 15.2.2012 do budúcna, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred navrhovateľke. Dlžné výživné za obdobie od 15.2.2012 do 31.10.2012 v sume 850 € zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné pre navrhovateľku na 80 € mesačne od 15.2.2012 do budúcna. Poukázal na to, že súd zvýšil výživné na trojnásobok, teda veľmi výrazným spôsobom. Vyjadril presvedčenie, že miera zvýšenia výživného nemá dostatočnú oporu ani v náraste potrieb navrhovateľky ani vo vzťahu k výške jeho príjmov. Namietal, že súd považoval za vierohodné vyčíslenie výdavkov, ktoré podala navrhovateľka, pritom vo svojom písomnom podaní z 25.9.2012 vychádzajúc z jej zoznamu výdavkov vyčíslil, že na jeden mesiac by museli dosahovať sumu 930 €, čo sa javí byť evidentne nereálne, pretože preukázaný mesačný príjem jej matky mal byť 800 €. Za ďalšiu podstatnú konkrétnu skutočnosť považuje okolnosť spočívajúcu v tom, že hoci navrhovateľka od októbra 2012 navštevuje vysokú školu, neznamená táto skutočnosť nijaké podstatné zvýšenie jej výdavkov. Keďže študuje v Košiciach, i naďalej môže bývať, stravovať sa a využívať dopravné služby tak, ako aj predtým v dobe štúdia na strednej škole. V súvislosti s vysokoškolským štúdiom navrhovateľka poukázala na to, že si nakúpila notebook a skriptá, pričom ich ceny uviedla iba približne a nijako ich nedokumentovala, pritom od neho sa požadovali presné údaje s účtovnými dokladmi. Navrhovateľka v rámci výdavkov poukazovala na mesačný výdavok 60 € od druhého ročníka strednej školy až do jej skončenia, pričom išlo o pravidelne sa opakujúci mesačný výdavok na oslavu stužkovej slávnosti a podľa jej tvrdenia takýmito sumami mali prispievať všetci študenti v triede. Ani tieto výdaje nijako nezdokumentovala, avšak len na jej osobu by sa v takomto prípade nazbierala za 28 mesiacov suma 1.680 €, ktorá by celkom určite mohla postačovať na usporiadanie oslavy pre všetkých študentov triedy. Namietal tiež, že súd prvého stupňa nezohľadnil jeho výdavok spočívajúci v splácaní úveru po 127,04 € mesačne v súvislosti s pôžičkou, ktorú si musel vziať na vyplatenie bývalej manželky, matky navrhovateľky, z jej spoluvlastníckeho podielu na záhradnom domčeku v Sečovciach v zmysle rozhodnutia súdu. I keď možno súhlasiť s tým, že súd tento jeho mesačný výdavok nezohľadnil, bolo však jeho povinnosťou zohľadniť pri skúmaní majetkových pomerov matky navrhovateľky a jej možností a schopností prispievať na výživu navrhovateľky to, že získala od neho sumu 300.000 Sk. Na uvedený nedostatok nadväzuje aj nesprávne a nedostatočné vyhodnotenie, že matka navrhovateľky má príjem podstatne vyšší ako on, keďže obnáša 800 € v porovnaní s jeho 670 €. K tomu je potrebné pridať aj ďalšiu nespornú skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť aj k synovi I. z nového manželstva.
Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila.
Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu navrhovateľky v jeho prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Z toho dôvodu je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, t.j. ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Výdavky navrhovateľky, ktorými odôvodňovala návrh na zvýšenie výživného súvisiace s jej vekom a štúdiom možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, preto nie je potrebné ich osobitne dokazovať, pretože nevybočovali z rámca odôvodnených potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vzdelávania. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplynulo, že odôvodnené potreby navrhovateľky sa od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili v súvislosti s ukončením štúdia na strednej škole, ako aj nástupom na vysokoškolské štúdium, avšak uspokojovanie týchto potrieb je obmedzené príjmami a pomermi odporcu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že výživné 150 € mesačne pokrýva len nevyhnutnú časť odôvodnených potrieb navrhovateľky a je nepochybné, že matka navrhovateľky dopĺňa zdroj výživy navrhovateľky na hranicu jej odôvodnených potrieb a preto možno konštatovať, že podiel matky navrhovateľky na plnení vyživovacej povinnosti je podstatne vyšší ako podiel odporcu. Pokiaľ by súd prihliadal na všetky odôvodnené potreby navrhovateľky bez ohľadu na pomery odporcu, musel by určiť výživné v nepomerne vyššom rozsahu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa týkajúcim sa pomerov odporcu a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné v rozsahu 150 € mesačne zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného rodičov k deťom vyplývajúcim z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odporcu je potrebné uviesť, že výdavky navrhovateľky čiastočne dezinterpretoval, na čo v konaní poukázala aj navrhovateľka a svoje výdavky špecifikovala čiastočne ako mesačné a čiastočne ako ročné a to aj v súvislosti so stužkovou slávnosťou. Pokiaľ ide o odvolacie námietky odporcu vo vzťahu k vyporiadaniu BSM, odvolací súd zdôrazňuje, že majetkové pomery bývalých manželov sa vyporiadaním BSM žiadnym spôsobom nemenia, spoločný majetok sa len rozdelí a preto nie je možné konštatovať, že z takéhoto dôvodu sa majetkové pomery niektorého z nich zmenili. Titulom vyporiadania BSM aj odporca nadobudol časť majetku z BSM a nie je smerodajné, či ide o hotovosť finančnú alebo o nadobudnutie výlučného vlastníctva k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam. Súd prvého stupňa teda správne vyhodnotil výdavok odporcu na splátky úveru titulom povinnosti vyplatiť bývalú manželku, matku navrhovateľky z vyporiadania záhradného domčeka v súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pretože táto nehnuteľnosť, ktorá je predmetom, resp. bola predmetom BSM, mohli bývalí manželia predať, čo môže v súčasnej dobe urobiť aj odporca a nebol by tak zaťažený splátkami úveru. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného od odporcu pre navrhovateľku, ako aj dlžnom výživnom a jeho splatnosti, dostatočne sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a dokazovania, ako aj námietkami odporcu, ktoré tvorili jeho obranu aj v priebehu konania na súde prvého stupňa, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.