Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-4-1992.pdf
PDF · 110.99 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/4/1992
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľa: A. I., I. I., O.. T.. G. XX, proti odporcovi: T. M., I. J., H., Z. B. Z., K. W. K. E.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa A. I., I. I., O.. T.. G. XX, o určenie otcovstva, rozhodol dňa 30. 10. 2013
rozhodol:
Súd u r č u j e, že odporca T. M. , E. X.XX. XXXX, je otcom A. I., E.G. XX. XX. XXXX z matky A. I., E. XX. XX. XXXX.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa takto:
od 29. 03. 1991 do 30. 06. 1997 sumou vo výške 8,96 Eur mesačne, od 01. 07. 1997 do 30. 06. 1998 sumou vo výške 9,96 Eur mesačne, od 01. 07. 1998 do 30. 06. 1999 sumou vo výške 13,44 Eur mesačne, od 01. 07. 1999 do 30. 06. 2000 sumou vo výške 14,54 Eur mesačne, od 01. 07. 2000 do 30. 06. 2001 sumou vo výške 15,73 Eur mesačne, od 01. 07. 2001 do 30. 06. 2002 sumou vo výške 17,13 Eur mesačne, od 01. 07. 2002 do 30. 06. 2003 sumou vo výške 17,72 Eur mesačne, od 01. 07. 2003 do 30. 06. 2004 sumou vo výške 19,02 Eur mesačne, od 01. 07. 2004 do 30. 06. 2005 sumou vo výške 20,71 Eur mesačne, od 01. 07. 2005 do 30. 06. 2006 sumou vo výške 21,41 Eur mesačne, od 01. 07. 2006 do 30. 06. 2007 sumou vo výške 22,60 Eur mesačne, od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2008 sumou vo výške 23,30 Eur mesačne, od 01. 07. 2008 do 30. 06. 2009 sumou vo výške 24,50 Eur mesačne, od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2010 sumou vo výške 25,36 Eur mesačne, od 01. 07. 2010 do 30. 06. 2011 sumou vo výške 25,38 Eur mesačne, od 01. 07. 2011 do 30. 06. 2012 sumou vo výške 26,00 Eur mesačne, od 01. 07. 2012 do 30. 06. 2013 sumou vo výške 26,65 Eur mesačne, od 01. 07. 2013 sumou vo výške 27,13 Eur mesačne.
Celkové výživné za obdobie od 29. 03. 1991 do 30. 10. 2013 vo výške 4.824,70 Eur povoľuje súd odporcovi splácať v splátkach po 100 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa výživným od 31. 10. 2013 vo výške 27,13 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 200 Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II trovy vo výške 41,92 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 24. 01. 1992 sa v tom čase maloletý navrhovateľ domáhal určenia otcovstva odporcu. Návrh odôvodnil tým, že matka navrhovateľa mala s odporcom intímny styk 30. 06. 1990 a to prvý a posledný krát počas jeho turistickej návštevy Bratislavy. S odporcom sa potom ešte stretla počas svojej dovolenky v Taliansku vo Florencii a následne bývala aj so svojou priateľkou X.. U. Z. 4 dni v hoteli Busola v meste Cattena, kde ich odporca spolu so svojim priateľom navštevovali a vo voľnom čase sa im venovali. V tomto období nedostala menštruáciu a na základe svojich pocitov bola presvedčená o tom, že je tehotná, čo aj odporcovi oznámila. Bolo to okolo 1-2.augusta 1990. Reakcia odporcu bola negatívna s tým, že si nemôže dovoliť platiť výživné a navrhol jej interrupciu. Po tom, čo jeho návrh odmietla, odporca sa vyjadril, že o dieťati nechce viac počuť. Odvtedy nebola s odporcom v kontakte.
O návrhu navrhovateľa súd rozhodol dňa 15. 02. 2005 rozsudkom č. k. XC/X/XXXX-XXX tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel, t. j. otcovstvo odporcu určil, vtedy maloletého navrhovateľa zveril do výchovy a opatery matky a odporcu zaviazal na úhradu výživného. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa s tým, aby doplnil dokazovanie tak, aby bolo spoľahlivo preukázané otcovstvo odporcu.
O návrhu navrhovateľa rozhodol tunajší súd opätovne dňa 02. 09. 2009 tak, že opätovne určil, že odporca je otcom navrhovateľa a je povinný prispievať na jeho výživu. Na odvolanie odporcu odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu uložil povinnosť zadovážiť znalecký posudok a zistiť, či otcovstvo odporcu nevylučujú závažné okolnosti a to vzhľadom na súčasnú vedeckú úroveň analýzy DNA. Rovnako bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie na zistenie odôvodnených potrieb oprávneného ako aj schopností a možností povinných rodičov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky navrhovateľa, výsluchmi odporcu cestou dožiadaného súdu, výsluchom svedkov Z.. W. Y.D., X.. U. Z., A. E., U.. O. D., Z. I., a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil tento skutkový stav:
Dňa 29. 03. 1991 sa narodil matke A. I. S. A. I..
Z výpovede A. I. súd zistil, že s odporcom sa spoznala na jar roku1990 okolo Veľkej noci. Odporca sa zdržiaval na Slovensku ako turista. S odporcom sa stretli asi 4 krát za prítomnosti jej priateľky. Odporca potom opäť pricestoval koncom júna 1990, presne 30. 06. 1990, kedy sa stretli za prítomnosti jej priateľky Z.. W. Y. pred hotelom Dukla v Bratislave a taxíkom, ktorého vodič bol známy odporcu, odišli do hotela Fórum, kde bol odporca ubytovaný. Počas cesty priateľka z auta vystúpila. Spolu s odporcom strávila zvyšok noci, pričom došlo k intímnemu styku bez ochrany. V tom čase nebrala žiadnu antikoncepciu. S odporcom sa opäť stretla počas dovolenky v Taliansku v mestečku Cattena v období od 13. júla do 4.-5. augusta 1990. V tom čase už mala podozrenie, že je tehotná, nakoľko jej vynechala menštruácia. Túto skutočnosť oznámila odporcovi, na čo reagoval podráždene a navrhol jej interrupciu, ktorú odmietla. S odporcom mala druhý a posledný intímny styk 2. augusta 1990, o dva dni nato odcestovala so svojou priateľkou U. Z. naspäť na Slovensko. Odvtedy odporcu nevidela a nemá s ním žiaden kontakt.
Odporca vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom v Taliansku dňa 10. januára 1994 uviedol, že A. I. nepozná, nemal s ňou žiadne styky, naposledy bol v Československu v roku 1989. Nie je ochotný uznať otcovstvo voči dieťaťu a s touto vecou nič nemá. Ďalej uviedol, že je remeselník bez pevného príjmu, je ženatý a má dve dcéry, ktoré študujú. Vo svojej výpovedi zo dňa 30. 04. 2003 odporca uviedol, že od júna 1990 do marca 1991 nebol v Československu, čo preukazoval predložením svojho cestovného pasu. Odporca sa odmietol podrobiť znaleckému dokazovaniu analýzou DNA.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 21. 10. 1994 uviedol, že odporca nevedel, aké priezvisko má matka dieťaťa a preto uviedol, že ju nepozná. Dňa 30. 06. 1990 sa mal s A. I. stretnúť v bare hotela Fórum, odkiaľ o polnoci odišiel sám a navštívil viacero nočných podnikov v Bratislave. Celú noc ho vozil taxikár A. E.. Odporca bol ubytovaný v hoteli Fórum spolu so svojim priateľom. Odporca má za to, že
matka dieťaťa si ho vytypovala výlučne s úmyslom získať od neho ako otca výživné na dieťa. Odmietol, že by medzi odporcom a A.. I. došlo k intímnemu styku.
Odporca pred dožiadaným súdom v Taliansku dňa 19. 12. 2011 uviedol, že nemá v úmysle podrobiť sa vyšetreniu DNA, pretože sa v období predpokladaného počatia nenachádzal v Slovenskej republike.
Odporca pred dožiadaným súdom v Taliansku dňa 24. 01. 2013 uviedol, že je ženatý, jeho manželka je invalid na 100 %, má vydatú dcéru s deťmi, je vlastníkom bytu na 50 % s manželkou a dostáva penziu vo výške 797 Eur mesačne netto. V rokoch 2011 a 2012 dostával výlučne penziu vo výške 797 Eur mesačne.
Z listu odporcu doručeného súdu dňa 10. 09. 2013 vyplýva, že odporca súdu oznámil, že je starý, chorý a nemá peniaze. A. I. spoznal v decembri 1989, boli tam dvaja, spolu s jeho priateľom. Potom prišli v auguste 1990 do Talianska. Keď boli spolu na večeri sami dvaja, začala plakať. Povedala, že plače preto, že je tehotná a že je zaľúbená do jedného Čecha, ktorý s ňou pracoval. Je však ženatý a má dve deti. Potom sa na neho obrátila a povedala, či by jej mohol dať peniaze pre jej dieťa. Odpovedal jej, že má rodinu a peniaze jej dať nemôže. Vtedy sa postavila a odišla preč.
Vedľajšia účastníčka A. I. na pojednávaní zo dňa 11. 10. 2013 uviedla, že odporca sa neustále vykrúca, mení svoje výpovede, pričom skutkový stav bol súdom riadne zistený. Odporca mal takisto možnosť jednoznačne preukázať, či je otcom dieťaťa alebo nie, tým spôsobom, že by sa bol podrobil znaleckému dokazovaniu analýzou DNA, čo však bezdôvodne odmietol. Syn A., t. j. navrhovateľ po skončení strednej školy naďalej pokračuje v štúdiu na vysokej škole - Filozofickej fakulte UK. V súčasnosti navštevuje štvrtý ročník, štúdium je päťročné, dennou formou. Pokiaľ ide o jeho potreby, zodpovedajú potrebám dospelého človeka, ktorý navštevuje vysokú školu. To znamená náklady na stravu, ošatenie, dopravu, učebné pomôcky. Jeho zdravotný stav je dobrý, nevyžaduje si zvýšené náklady. Na úhrade týchto nákladov sa podieľam výlučne ja, syn nemá žiadne príjmy. Pokiaľ ide o jej príjmy za čas od narodenia dieťaťa, boli obdobia keď zamestnaná bola a tiež obdobia kedy zamestnaná nebola. V tom čase všetky náklady hradila z predaja bytu. Iné príjmy nemala. V súčasnosti je zamestnaná v Pamiatkovom úrade SR. Jej príjem je 612 Eur mesačne brutto. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti na syna, navrhuje aby súd určil výživné 300 Eur mesačne počnúc dňom, keď syn začal študovať na vysokej škole, t. j. od septembra 2010, s tým, že pokiaľ ide o výživné za predchádzajúce obdobie, toto navrhuje aby súd primerane odstupňoval.
Svedkyne Z.. W. Y. W. X.. U. Z. zhodne uviedli, že odporca sa na jar roku 1990 zdržiaval v Bratislave. Odporca sa v tom čase správal k matke dieťaťa dôverne, bol zrejme do nej zaľúbený. Obe potvrdili, že matka dieťaťa mala už pred odchodom na dovolenku v Taliansku v lete roku 1990 podozrenie, že je tehotná s odporcom.
Svedok A. E. uviedol, že odporcu pozná 12 rokov a sú priatelia. Potvrdil, že odporca sa s matkou dieťaťa zoznámil počas svojho pobytu v Bratislave v roku 1990. Odporca chodieval do Bratislavy v trojmesačných intervaloch vo väčších skupinách a svedok im zabezpečoval ubytovanie, stravu a program. Uviedol, že 30. 06. 1990 odviezol odporcu z hotela Fórum na obed. Okolo 22. hodiny išiel na požiadanie odporcu pred hotel Dukla, kde čakala A.. I. spolu so svojou priateľkou. Vrátili sa naspäť do hotela Fórum, pričom priateľka po ceste vystúpila. Nakoľko odporca nerád zostával na jednom mieste, vystriedali počas noci niekoľko barov a diskoték. Počas celej noci bol s odporcom, boli tam aj ďalší ľudia, pravdepodobne aj priateľka A.. I. U.. Odporcu doviezol do hotela až ráno, nepamätá sa, či viezol tiež A.. I.. Uviedol, že podľa neho bol medzi odporcom a matkou dieťaťa kamarátsky vzťah. Myslí si, že ak by mal odporca v Bratislave milostný pomer, alebo prechovával k niekomu milostné city, bol by mu to ako dobrému priateľovi povedal. Počas kritickej noci sa odporca od neho vzdialil maximálne na 10 minút.
Svedok Z. I. vo výpovedi pred dožiadaným súdom v Taliansku uviedol, že A. I., U. Z. W. W. Y. nepozná. Na udalosti z júna 1990 v Bratislave sa nepamätá, lebo tu bol mnohokrát. Odporca mu o intímnych vzťahoch so slovenskými dievčatami nehovoril.
Svedok U.. O. D. vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o písomné vyjadrenie hotela Fórum, v tento deň odporca v hoteli ubytovaný nebol. Cudzincovi však mohol na svoje meno zabezpečiť ubytovanie aj slovenský občan.
Z Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR vyplýva, že v čase medzi 30. 06. až 01. 07. 1990 platila Dohoda medzi vládou ČSSR a vládou Talianskej republiky o vízových otázkach, ktorá umožňovala obojstranný bezvízový styk za účelom turistiky po dobu nepresahujúcu 30 dní. Dohoda sa týkala všetkých druhov platných cestovných pasov.
Z Oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 30. 01. 2012 vyplýva, že dôchodok odporcu predstavuje sumu vo výške 797 Eur netto.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona číslo 94/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom určenie (zistenie alebo zapretie) otcovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona vzťahy medzi rodičmi a deťmi, vrátane výchovy a výživy, spravujú sa právom štátu, príslušníkom ktorého je dieťa. Ak dieťa žije v Slovenskej republike, môžu sa tieto vzťahy posudzovať podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.
Podľa § 40 citovaného zákona návrh na určenie otcovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.
Podľa § 114 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine sa právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 118 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol do 1. apríla 2005, sa dokončia podľa tohto zákona.
Podľa § 54 ods. 1 Zák. č. 94/1963 Zb. o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže ako dieťa, tak aj matka navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 54 ods. 2 Zák. č. 94/1963 Zb. o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, pokiaľ jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 62 ods.1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 136 O.s.p. ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
Vzhľadom na citované ustanovenia zák. č. 36/2005 Z. z. je potrebné pre účely rozhodnutia o otcovstve aplikovať ustanovenia zák. č. 94/1963 Zb. a pre účely rozhodnutia o výživnom ustanovenia zákona č. 36/2005 Z. z.
Na základe takto vykonaného dokazovania, jeho vyhodnotenia a s poukazom na citované ustanovenia zákona č. 94/1963 Zb. dospel súd k záveru, že odporca je biologickým otcom maloletého A. I..
K uvedenému záveru súd dospel vyhodnotením všetkých dôkazov vykonaných v tomto konaní, a to najmä s poukazom na výpovede matky dieťaťa, svedkýň Z. W. Y. ako i svedka E., ktoré považuje za presvedčivé a dôveryhodné a skutočnosť, že odporca svoje otcovstvo nijako a ničím nevyvrátil.
Vzhľadom na okolnosti, za ktorých malo dôjsť k intímnemu styku matky dieťaťa s odporcom, predstavujú výpovede svedkov vypočutých v tomto konaní vo svojom vzájomnom súhrne presvedčivý a dostatočný dôkaz na to, aby súd nadobudol presvedčenie, že k splodeniu dieťaťa a teda súloži medzi odporcom a vedľajšou účastníčkou, došlo skutočne v noci z 30. júna na 1. júla 1990, t. j. v rozhodnom období. Skutočnosť, že odporca v rozhodnom období bol na Slovensku vyplýva z výpovede jeho priateľa svedka A. E., ktorý navyše potvrdil, že v noci z 30. 06. 1990 na 01. 07. 1990 odporca v Bratislave bol, pričom svedok ho vozil taxíkom po meste a rôznych podnikoch a bola tam aj p. I.. Na to, či odporcu viezol ráno do hotela Fórum samého alebo s p. I. si nepamätal, avšak takú skutočnosť ani nevylúčil. Skutočnosť, že odporca bol dňa 30. 06. 1990 ubytovaný v hoteli Fórum nevylúčil ani svedok D. (zamestnanec hotela Fórum v Bratislave), ktorý uviedol, že pre cudzinca mohol zabezpečiť ubytovanie aj slovenský občan. Záver o tom, že k intímnemu styku v túto noc došlo tak ako to tvrdí vedľajšia účastníčka potvrdzujú aj výpovede svedkýň Z. W. Y., z ktorých vyplýva, že odporca mal s p. I. dôverný vzťah a bol do nej zrejme zaľúbený. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že jeho vyššie uvedené závery potvrdzujú aj rozporuplné výpovede odporcu, ktorý najprv tvrdil, že A.. I. vôbec nepozná a v Československu bol naposledy v roku 1989. Následne na to jeho právny zástupca potvrdil, že odporca v kritickom čase v júni roku 1990 v Bratislave bol, s matkou dieťaťa sa stretol a strávil s ňou prevažnú časť noci v baroch a na diskotékach. Vo svojej výpovedi z roku 2003 odporca opätovne tvrdil, že naposledy bol v Československu v roku 1989 a potom až v roku 1991. Nakoniec v roku 2013 tvrdil, že vedel o tehotenstve A. I., ktorá mala mať dieťa so ženatým Čechom, pričom odporcu mala žiadať o peniaze pre toto dieťa. Pokiaľ ide o skutočnosť, že odporca tvrdil, že nemohol byť v rozhodnom období na Slovensku, lebo takýto záznam nevyplýva ani z jeho pasu súd poukazuje na vyjadrenie MZV SR zo dňa 20. 03. 2009 z ktorého vyplýva, že v rozhodnom období bol medzi Slovenskom a Talianskom dohodnutý bezvízový styk za účelom turistiky. Vzhľadom na uvedené súd považuje rozporuplné tvrdenia odporcu za účelové, pričom odporca súdu žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, napriek tomu, že takú možnosť mal, neposkytol. Navyše súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že odporca v konaní menil svoj postoj, keď raz bol ochotný podstúpiť test DNA a inokedy test DNA odmietal, čo rovnako svedčí nedôveryhodnosti jeho tvrdení o tom, že s A.Á. I. intímny pomer nemal. Súd mal teda v konaní za preukázané, že k súloži medzi odporcom a A.Á. I. v rozhodnom období skutočne došlo, pričom odporca túto skutočnosť nijako nevyvrátil a v konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že k súloži nedošlo.
Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal, a to treba zdôrazniť, z vyvrátiteľnej domnienky o tom, že odporca (tak ako je uvedené vyššie t. j. muž, ktorý mal s matkou dieťaťa pohlavný styk v rozhodnom období) je biologickým otcom dieťaťa. To znamená, že na základe zistených skutočností svedčí odporcovi domnienka otcovstva, ktorá môže byť vyvrátená dôkazom, ktorý bez akýchkoľvek pochybností vylúči odporcu z otcovstva. Takýmto dôkazom by bola napríklad analýza DNA. Vzhľadom k tomu, že odporca sa rozhodol analýzu DNA odmietnuť ( podľa názoru súdu bez relevantného dôvodu ), pričom súd je povinný takéto rozhodnutie odporcu akceptovať, zbavil sa tak odporca zároveň objektívneho a jednoznačného dôkazu, ktorý by ho z otcovstva voči navrhovateľovi s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vylúčil. Skutočnosť, že odporca v konaní menil svoj postoj ohľadom vykonania znaleckého dokazovania skúškou DNA, navyše v konaní spôsobovala prieťahy a je dôkazom nedôveryhodnosti jeho tvrdení uvedených v tomto konaní. Nakoľko odporca žiadny dôkaz vyvracajúci domnienku jeho otcovstva voči navrhovateľovi súdu nepredložil, dospel súd v zmysle ustanovenia § 54ods. 2 zák. č. 94/1963 Zb. k záveru, že odporca je biologickým otcom navrhovateľa.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne závery má súd za to, že odporca je otcom navrhovateľa, nakoľko v rozhodnom období mal súlož s matkou navrhovateľa A. I. a jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Nakoľko je s konaním o určenie otcovstva zo zákona spojené aj konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa, súd ďalej rozhodoval o i vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi, ktorý v priebehu konania nadobudol plnoletosť. Z dôvodu nadobudnutia plnoletosti navrhovateľa súd o jeho výchove už nerozhodoval. Pri určení výšky výživného súd postupoval podľa ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodičov a tiež odôvodnené pomery navrhovateľa boli a sú štandardné a priemerné. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli a ani v konaní neboli tvrdené žiadne také potreby navrhovateľa, ktoré by boli dôvodom pre priznanie výživného v zvýšenej výške (zhoršený zdravotný stav a pod.). Rovnako tak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by majetok resp. príjmu odporcu presahovali rámec bežného priemeru (toho času 797 Eur). Odporca je navyše toho času už dôchodca. Priemernosť príjmov bola preukázaná aj u matky, ktorej príjem sa pohybuje okolo 600 Eur mesačne. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi sporné ani neboli. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 136 a skutočnosť, že výšku nároku navrhovateľa možno za obdobie od roku 1991 zistiť (aj s poukazom na fakt, že ide o konanie s cudzím prvkom) len s nepomernými ťažkosťami, určil výšku nároku navrhovateľa na výživné svojou úvahou. Pri tejto úvahe sa riadil ako je už vyššie uvedené majetkovými a zárobkovými pomermi odporcu, jeho schopnosťami a možnosťami, ktoré nevybočujú z bežného priemeru a tiež odôvodnenými potrebami navrhovateľa, ktoré boli a sú zodpovedajúce potrebám človeka (dieťaťa) od narodenia, až do 23. roku života. Súd s poukazom na uvedené považuje za primerané určenie výživného na jeho spodnej hranici, t. j. výživné v minimálnej výške, ktorého sumu určuje ustanovenie § 62 ods. 3 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine.
V závislosti od sumy životného minima pre ten ktorý rok výška minimálneho výživného (30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime) predstavuje v roku: 1991 - 8,96 Eur 1992 - 8,96 Eur 1993 - 8,96 Eur 1994 - 8,96 Eur 1995 - 8,96 Eur 1996 - 8,96 Eur 1997 - 9,96 Eur 1998 - 13,44 Eur 1999 - 14,54 Eur 2000 - 15,73 Eur 2001 - 17,13 Eur 2002 - 17,72 Eur 2003 - 19,02 Eur 2004 - 19,02 Eur (1. polrok) 2004 - 20,71 Eur (2. polrok)
2005 - 21,41 Eur
2006 - 22,60 Eur
2007 - 23,30 Eur
2008 - 24,50 Eur
2009 - 24,50 Eur (1. polrok) 2009 - 25,36 Eur (2. polrok) 2010 - 25,38 Eur 2011 - 26,00 Eur 2012 - 26,65 Eur 2013 - 27,13 Eur
S poukazom na uvedené je potom odporca povinný prispievať mesačne na výživu navrhovateľa takto: 1/ od 29. 03. 1991 do 30. 06. 1997 sumou vo výške 8,96 Eur mesačne, 2/ od 01. 07. 1997 do 30. 06. 1998 sumou vo výške 9,96 Eur mesačne, 3/ od 01. 07. 1998 do 30. 06. 1999 sumou vo výške 13,44 Eur mesačne, 4/ od 01. 07. 1999 do 30. 06. 2000 sumou vo výške 14,54 Eur mesačne, 5/ od 01. 07. 2000 do 30. 06. 2001 sumou vo výške 15,73 Eur mesačne, 6/ od 01. 07. 2001 do 30. 06. 2002 sumou vo výške 17,13 Eur mesačne, 7/ od 01. 07. 2002 do 30. 06. 2003 sumou vo výške 17,72 Eur mesačne, 8/ od 01. 07. 2003 do 30. 06. 2004 sumou vo výške 19,02 Eur mesačne, 9/ od 01. 07. 2004 do 30. 06. 2005 sumou vo výške 20,71 Eur mesačne, 10/ od 01. 07. 2005 do 30. 06. 2006 sumou vo výške 21,41 Eur mesačne, 11/ od 01. 07. 2006 do 30. 06. 2007 sumou vo výške 22,60 Eur mesačne, 12/ od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2008 sumou vo výške 23,30 Eur mesačne, 13/ od 01. 07. 2008 do 30. 06. 2009 sumou vo výške 24,50 Eur mesačne, 14/ od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2010 sumou vo výške 25,36 Eur mesačne, 15/ od 01. 07. 2010 do 30. 06. 2011 sumou vo výške 25,38 Eur mesačne, 16/ od 01. 07. 2011 do 30. 06. 2012 sumou vo výške 26,00 Eur mesačne, 17/ od 01. 07. 2012 do 30. 06. 2013 sumou vo výške 26,65 Eur mesačne, 18/ od 01. 07. 2013 sumou vo výške 27,13 Eur mesačne.
Celkové zameškané výživné za obdobie od 29. 03. 1991 do 30. 10. 2013 potom predstavuje sumu vo výške 4.824,70 Eur, t. j zročné výživné, ktoré súd odporcovi povolil splácať v splátkach vo výške 100 Eur mesačne tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku zohľadniac jeho majetkové pomery a výšku zaostalého výživného.
Výživné za bežné obdobie, t. j. od 31. 10. 2013 je odporca povinný platiť navrhovateľovi tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešného odporcu zaviazal na úhradu trov konania navrhovateľovi, a to zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200 Eur.
Nakoľko štát má v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. voči neúspešnému účastníkovi nárok na náhradu trov, ktoré platil, súd odporcu zaviazal na úhradu trov štátu, ktoré vznikli úhradou časti znalečného zo štátnych finančných prostriedkov v zmysle uznesenia č. k. XC/X/XXXX - XXX, t. j. sumy 41,92 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na výkon exekúcie.