Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoE-153-2013.pdf
PDF · 75.34 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/153/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, pobočka Nitra, so sídlom Nitra, Mostná 58, proti povinnému: DM-BA OKNÁ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Poľná 2669/17, IČO: 34 111 034, o vymoženie 3.146,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Svätoondrejská 9, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 31. 01. 2013 č. k. 0Er/2195/2002-12, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu, vedenú proti povinnému na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.146,36 eura s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Svätoondrejská 9 priznal trovy exekúcie vo výške 124,33 eura a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť ich súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 238 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný poriadok ) a § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka po zistení, že povinný bol zrušený bez likvidácie a následne dňa 24. 11. 2012 vymazaný z obchodného registra. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 2 ods. 1 písm. a) bod 1, § 3, § 14 ods. 1-3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 27a vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04.2008. Dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu po 6,64 eura, paušálna odmena za 7 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eura (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie majetku- polícia, Geodedet a kart. ústav BA, zisťovanie účtu povinného- DÚ) a náhrada hotových výdavkov, a to poštovné v sume 11,40 eura, kolky v sume 39,83 eura a cestovné v sume 13,34 eura, t. j. v celkovej výške 124,33 eura. Súdnemu exekútorovi priznal odmenu jednotlivo za každý úkon vykonaný v súvislosti s exekúciou, t. j len za úkon bez ohľadu na počet činností vykonaných exekútorom za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného (doručovanie príkazu na začatie exekúcie- 3x a doručovanie exekučného príkazu 3 x len raz).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor len v časti, týkajúcej sa trov exekúcie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania trov exekúcie odvolanému súdnemu exekútorovi JUDr. Szénásimu. Dôvodil, že JUDr. Szénásimu vznikla rozhodnutím súdu prvého stupňa škoda a on by úhradou uvedenej sumy získal neoprávnený majetkový prospech. Namietal, že súd prvého stupňa vôbec neuviedol, na základe čoho rozhodol o nepriznaní požadovaných trov JUDr. Szénásimu a priznaní trov jemu, ktorý ich nežiadal. Zdôraznil, že v tejto veci nemôže postupovať podľa § 16a ods. 5 Exekučného poriadku, t. j. vysporiadať plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, keďže JUDr. Szénási v predmetnej veci nevymohol žiadne nerozdelené finančné prostriedky.
Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 125/2012, sp. zn. 7 Cdo 164/2012, sp. zn. 6 Cdo 147/2012, sp. zn. 6 CoE 23/2012, v ktorých najvyšší súd zaujal stanovisko, že súdneho exekútora je potrebné považovať za účastníka pre určitý úsek konania bez ohľadu na to, že jeho postavenie nebolo pôvodne v zákone výslovne určené. Účastníkom pre určitý úsek konania je osoba, o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má v konaní rozhodovať, postavenie inej osoby ako účastníka konania pre určitú časť exekučného konania je potrebné vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie. Mal za to, že uvedené stanovisko je potrebné analogicky použiť aj na osobu odvolaného súdneho exekútora. Záverom vytkol súdu prvého stupňa, že vo svojom uznesení neuviedol na základe čoho rozhodol o nepriznaní mu dane z pridanej hodnoty.
Oprávnený vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie súdneho exekútora bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojim návrhom požiadal dňa 31. 05. 2012 súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Župná 6, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 94.787,30,-Sk ( 3.146,36 eura ) s príslušenstvom. Za exekučný titul označil platobný výmer č. 1169/2001/1, vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa 06. 06. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 06. 2001 a vykonateľnosť dňa 07. 07. 2001. Vyššie označený súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 11. 06. 2002 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Následne ho súd prvého stupňa dňa 28. 06. 2002 poveril vykonaním predmetnej exekúcie. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 17. 08. 2012 súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Svätoondrejská 9 ako nástupca súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho navrhol súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň predložil i špecifikáciu trov exekúcie v celkovej výške 137,61 eura a žiadal, aby bol oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie odvolaného exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa návrhu súdneho exekútora vyhovel a exekúciu v danej veci zastavil. Tento výrok odvolaním dotknutý nebol, v dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť.
Predmetom odvolacieho konania je súdnym exekútorom odvolaním napadnutá časť, týkajúca sa trov exekúcie, ktorou súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi trovy exekúcie vo výške 124,33 eura a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť ich súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Náklady podľa § 196 uhrádza povinný ( § 197 ods. 1 Exekučného poriadku ).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vychádzajúc z ostatne citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že v prípade, ak súdny exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie
znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 16 ods. 6 posledná veta Exekučného poriadku, náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia.
Podľa § 16 ods. 8 Exekučného poriadku, na nástupcu exekútora sa primerane použijú ustanovenia o náhradníkovi.
Podľa § 16a ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach.
Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej úpravy dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, keď oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi trovy exekúcie. Reagujúc na námietku súdneho exekútora vo svojom odvolaní len zdôrazňuje, že súdnemu exekútorovi JUDr. Szénásimu zanikla funkcia exekútora odvolaním v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) EP a ako jeho nástupca pokračuje v konaní v intenciách ust. § 16 ods. 6 Exekučného poriadku vykonávané neskončených vecí na základe pôvodného poverenia vydaného pre súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, pričom vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene. Rovnako tak nedôvodná je jeho námietka ohľadne nepriznania mu dane z pridanej hodnoty, nakoľko túto v rámci svojej špecifikácie trov exekúcie ani nepožadoval, pričom ani doposiaľ nepredložil doklad o tom, že je platcom DPH. Preto za situácie, že súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík si vo svojom mene vyúčtoval trovy exekúcie, súd prvého stupňa správne postupoval, keď oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi trovy exekúcie, ktorých výšku určil v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení dopadajúcom na danú vec.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.