Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoPr-5-2013.pdf
PDF · 67.15 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoPr/5/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Všeobecná nemocnica s poliklinikou Lučenec n.o. so sídlom Nám. Republiky 15, 984 39 Lučenec, IČO: 37 954 571, zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, so sídlom ul. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec proti žalovanému: R. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX R., zastúpenej BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o. so sídlom J. Kozačeka 13, Zvolen, IČO: 36 859 842, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu v Lučenci zo dňa 07. 05. 2013 č.k. 6Cpr/2/2012-37 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR týkajúceho sa súladu zák. č. 62/2012 Z.z. o minimálnych mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek, ktorým sa dopĺňa zák. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 3 a 4 v spojení s čl. 36 písm. a/, čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd. Poukázal na to, že na Ústavnom súde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní vedenom v danej veci a preto bol dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p..
Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalovaná. Žiadala uznesenie okresného súdu zrušiť. V dôvodoch odvolania poukazovala na to, že v danom prípade nebol dôvod k tomu, aby okresný súd konanie v danej veci prerušil. Poukazovala na to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že aj keď sa na Ústavnom súde vedie konanie o nesúlad zák. č. 62/2012 Z.z. s Ústavou SR, alebo Dohovorom, tak neexistuje právne relevantný dôvod na prerušenie konania v danej veci, nakoľko rozhodnutie Ústavného súdu SR nemá vplyv na predmetné konanie a teda nie je otázkou, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu v Lučenci. Je nesporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca bolo žalobcovi doručené dňa 26. 07. 2012, teda ešte počas účinnosti zák. č. 62/2012 Zb. Ak v zmysle účinného zák. č. 62/2012 Z.z. žalobca ako zamestnávateľ nevyplatil žalovanej ako zamestnankyni mzdu za mesiac apríl 2012 tak, ako v zmysle zákona vyplatiť mal, tak žalovaná v súlade s ust. § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce okamžite skončila pracovný pomer so žalobcom. V čase okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom sa právne vzťahy medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnankyňou upravovali zákonom č. 62/2012 Z.z., ktorý bol účinný od 01. 04. 2012 do 31. 07. 2012. Neexistujú teda prekážky preto, aby súd v danej veci nepokračoval.
Žalobkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovanej žiadala rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. V tejto súvislosti poukazuje žalobkyňa na to, že zákon č. 62/2012 Z.z. je protiústavný od počiatku od nadobudnutia jeho účinnosti a dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanej
nemôže existovať z dôvodu neústavnosti právneho predpisu, ktorým žalovaná odôvodňuje svoje mzdové nároky. Pokiaľ sa preto v konaní pred Ústavným súdom SR sp. zn. ÚS 13/2012 rozhoduje o súladnosti, alebo nesúladnosti zákona č. 62/2012 Z.z. tak je v danom konaní dôvod na prerušenie konania. Podľa názoru žalobkyne konajúci súd by nemal aplikovať pri rozhodovaní právny predpis, ktorý stratil účinnosť.
Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a toto v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd v danej veci konanie prerušil s poukazom na ust. § 109 ods. 2 psím. c/ O.s.p. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
V ust. § 109 ods. 1 O.s.p. sú formou taxatívneho výpočtu upravené dôvody, pre ktoré je súd povinný konanie uznesením vždy prerušiť. V ods. 2 príslušného zákonného ustanovenia prípady, v ktorých je súdu daná možnosť prerušiť konanie ak neurobí iné vhodné opatrenia. Posúdenie podstatnosti prerušenia konania je v prípadoch predpokladaných odsekom 2 ponechaná na úvahe konajúceho súdu. To znamená, že je len na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom vymedzenej prekážky konania toto preruší, alebo bude v konaní ďalej pokračovať.
V zmysle ust. § 169 ods. 2 vety druhej O.s.p. uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, a uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov musí vždy obsahovať odôvodnenie.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ dospel okresný súd k úvahe, že v danej veci je potrebné prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., tak mal svoje rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodniť. Vo svojom rozhodnutí však okresný súd poukázal len na to, že v konaní vedenom na Ústavnom súde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cpr 2/2012.
Ak súd prerušil podľa ust. § 109 od. 2 písm. c/ konanie z dôvodu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, tak vo svojom rozhodnutí mal odôvodniť aká právna otázka v danom prípade v spojení s predmetom sporu má význam pre rozhodnutie súdu a teda odôvodniť, prečo je dôvod na prerušenie konania. V odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu žalovaná poukazuje na právne dôvody, pre ktoré nebol daný dôvod na prerušenie konania v danej veci. Proti tomu žalobkyňa v podanom vyjadrení, ktoré zaslala súdu prvého stupňa poukazuje na svoju právnu argumentáciu, ktorá ho viedla k tomu, že podal návrh na prerušenie konania v danej veci. Za daných okolností mal, preto okresný súd odôvodniť akú otázku významnú pre rozhodnutie v danej veci považoval za dôvod prerušenia konania. Len odkaz na to, že pred Ústavným súdom sa vedie konanie týkajúce sa súladu zákona č. 62/2012 Z.z. s Ústavou SR, nebolo postačujúce pre prijatie záveru o prerušení konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Rozhodnutie súdu prvého stupňa sa tak stalo z hľadiska nedostatku dôvodov aj nepreskúmateľným.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že opätovne posúdi návrh žalobkyne na prerušenie konania a vyporiada sa v danom konaní s právnou argumentáciou jednak žalobkyne, v ktorom navrhuje prerušenie konania, ale aj právnym stanoviskom žalovanej, ktoré smeruje k tomu, že v danej veci nie je dôvod na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.