Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (21)Rozsudok_6Co-165-2013.pdf
PDF · 77.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/165/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. I. X, X. S., 2/ H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. K. XX, X. S., o zaplatenie 808,46 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/9/2013-84 zo dňa 30. januára 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporcom v rade 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a odporcom v rade 1/, 2/ (ďalej už len odporcovia) náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 30. 11. 2012 domáhal, aby súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu 808,46 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 430,78 Eur od 15. 02. 2011 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (VÚB, a.s.) uzavrel s odporcami dňa 01. 03. 2005 Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru (ďalej už len zmluva), na základe ktorej poskytol odporcom peňažné prostriedky. Odporcovia porušili povinnosť uhrádzať poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach a ku dňu postúpenia pohľadávok predstavoval ich dlh sumu 808,46 Eur. S právnym predchodcom uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 14. 02. 2011.
Okresný súd sa v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku zaoberal otázkou platnosti dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 31. 01. 2012. Z výsluchu odporcu v rade 1/ zistil, že tento sa o splatnosti dlhu dozvedel až z pokusu o zmier zo dňa 20. 09. 2012, nakoľko dokladmi vo vzťahu k prejednávanej veci nedisponoval. Okresný súd ďalej v tomto smere uviedol, že na právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, t.j. aj na právny úkon uznania dlhu (podobne Krajský súd Prešov sp. zn. 11Co/37/2012 zo dňa 07. 06. 2012). S poukazom na uvedené skutočnosti bol okresný súd toho názoru, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní dlhu je pre rozpor s dobrými mravmi neplatným právnym úkonom.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľovi nie je možné ním uplatnené právo priznať, a to vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcov, ktorú považoval za dôvodnú. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že odporcovia uzatvárali s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu ako spotrebitelia, nakoľko nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou, a preto premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ) je trojročná, ktorá začala plynúť od dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od 16. 04. 2008. Ak návrh vo veci samej bol podaný až dňa 30. 11. 2012, došlo k premlčaniu uplatneného nároku. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď odporcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili.
Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že jeho návrhu vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ sa v celom rozsahu vyhovie, eventuálne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že odporca v rade 1/ dňa 29. 10. 2009 a dňa 31. 01. 2012 podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré dohody spĺňajú všetky náležitosti pre platné uznanie dlhu zo strany dlžníka. Navrhovateľ poznamenal, že záväzok, ktorý odporca uznal, v čase podpisu dohody zo dňa 29. 10. 2009 nebol premlčaný. V danom prípade teda došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu odporcom v rade 1/, kedy nastali právne účinky spojení s uznaním dlhu podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ. Ak by aj odporca v rade 1/ v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním dlhu, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 veta druhá OZ, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Konanie odporcu, ktorý si bol vedomý svojho záväzku, nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana.
Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Z obsahu odvolania vyplýva, že ich podstatou bolo tvrdenie, že pokiaľ odporca v rade 1/ podpísal dňa 29. 10. 2009 a dňa 31. 01. 2012 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku, nejde o premlčaný dlh.
Odvolací súd k uvedeným námietkam uvádza nasledovné: klasické poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu právne výhody, ako i v tom, že v súkromnoprávnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či naopak podriadenosti. Súkromné právo postupne však dospelo k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahoch. Slabšou stranou je fyzická osoba, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ. Všeobecne z úradnej činnosti súdov je známe, že navrhovateľ skupuje veľké množstvo často už premlčaných pohľadávok, ktoré potom uplatňuje na súde. Táto samotná kúpa nezákonná nie je, spoločným menovateľom je to, že ide o pohľadávky voči fyzickým osobám, ktoré sú často v postavení spotrebiteľov. Pokiaľ ide o dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 31. 01. 2012 (navrhovateľ sa v odvolaní zmieňuje i o Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 29. 10. 2009, ktorá sa v spisovom materiáli nenachádza - poznámka odvolacieho súdu), odvolací súd uvádza, že uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. V prejednávanej veci však išlo predovšetkým o otázku, akým spôsobom tento úkon odporcu v rade 1/ ako spotrebiteľa vznikal. Podobne ako v mnohých ďalších veciach, aj v tomto prípade iniciátorom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bol samotný navrhovateľ, ktorý dal odporcovi v rade 1/ podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre dlžníka zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkovi na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval. V uvedených súvislostiach tak nejde o nič iné, ako o laesio enormis, pretože dlžník podpísaním dohody nič nezískal, naopak týmto úkonom si svoje postavenie podstatne zhoršil. Okresný súd preto správne a v súlade s ust. § 3 ods. 1 OZ posúdil dohodu o uzavretí splátkového kalendára zo dňa 31. 01. 2012 ako absolútne neplatný právny úkon pre jeho rozpor s dobrými mravmi.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, na základe ktorých uzavrel, že odvolacie námietky navrhovateľa nie sú dôvodné, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď mali v ňom plný úspech vo veci, pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a v tomto smere nepodali žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.