Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/273/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci navrhovateľa: M. Ť.V., D.. XX.X.XXXX, N. O., N. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kašubom - advokátom so sídlom v Martine, Holubyho 51, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, v konaní o náhradu škody, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2.974,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie 2.300,- € súd návrh navrhovateľa zamieta.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa vo výške 5.274,00 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že vyšetrovateľ OR PZ v Martine uznesením ČVS: ORP-870/OVK-MT-2009 zo dňa 26.10.2010 vzniesol voči nemu obvinenie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona. Následne bol zadržaný a dňa 28.10.2009 bol podaný návrh na jeho vzatie do väzby. Okresný súd v Martine návrhu okresnej prokurátorky nevyhovel a do väzby ho nezobral. Dňa 27.10.2009 si pre náročnosť veci zvolil za obhajcu JUDr. Milana Štúrika, ktorý vykonával úkony obhajoby až do zastavenia trestného stíhania. Počas celého konania tvrdil, že skutok, z ktorého bol obvinený nespáchal. Predložil listinné dôkazy o správaní sa syna, lekárske správy z jeho psychologických vyšetrení. Navrhol vo veci vypočuť svedkov. Bol vo veci vypracovaný znalecký posudok na maloletého. Na základe záverov a opakovaných návrhov na zastavenie trestného stíhania bolo trestné stíhanie uznesením okresnej prokurátorky č. zo dňa 7.7.2010 zastavené s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V súvislosti so vznesením obvinenia a zadržaním až do doby rozhodnutia okresnej prokurátorky o zastavení trestného stíhania bol vystavovaný právnej neistote, strachu z trestného stíhania a potrestania napriek tomu, že preukazoval svoju nevinu, nezákonnosť a neobjektívnosť podkladov, na základe ktorých sa voči nemu viedlo trestné stíhanie. I v čase vznesenia obvinenia pracoval ako hasič G. F. C. a R. R. Ž.. Vznesenie obvinenia malo za následok finančnú stratu a hodnotový rast. V dôsledku nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa policajného zboru mu nemohla byť udelená medaila III. stupňa za službu S. C. v apríli 2010, spojená s finančným ohodnotením. Z dôvodu zadržania účasti na výsluchoch, zabezpečovania dôkazov, ktoré potvrdzovali jeho nevinu, bol nútený čerpať si riadnu zákonnú dovolenku, ktorú si inak mohol čerpať na zotavenie, relax a oddych so svojou rodinou. Pocit neistoty, krivdy, úzkosti zo situácie, keď bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, mu spôsobil nemajetkovú ujmu, jeho vážnosť v pracovnom kolektíve, rodine, okolí, ale i v spoločnosti, ktorá je pre výkon jeho povolania nevyhnutná, bola z titulu vznesenia obvinenia na jeho osobu v

značnej miere znížená. Bol ohrozený výkon jeho povolania, nakoľko podmienkou na vykonanie činnosti je bezúhonnosť. Postupom orgánov činných v trestnom konaní bol poškodený na svojich právach. Nedôvodné trestné stíhanie predstavovalo značný zásah do jeho života, ktorý nie je možné odstrániť ospravedlnením, ani uvedením do predošlého stavu, preto jediným spôsobom ako mu možno čiastočne kompenzovať škodu, ktorú mu štát spôsobil nerešpektovaním zákonných ustanovení, SR a rozhodnutí súdov je úhrada nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel z dôvodu neistoty, strachu z trestného stíhania, nezískania pracovného postupu a ocenenia v zamestnaní. Podľa ust. štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci a to nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť podľa zákona o zodpovednosti za škodu iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Prostredníctvom právneho zástupcu si písomným podaním zo dňa 4.9.2010 uplatnil u Ministerstva vnútra Slovenskej republiky nárok na náhradu škody vo výške 5.274,00 Eur. Na jeho žiadosť Ministerstvo vnútra nereagovalo a jeho nárok neuspokojilo. Dňa 22.11.2010 dostal odpoveď z Ministerstva vnútra, v ktorej je uvedené, že žiadosti nemôžu vyhovieť, nakoľko absentuje existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho postupu v príčinnej súvislosti, s ktorým by mu bola spôsobená škoda.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že v prípade zodpovednosti orgánov verejnej moci za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím musí ísť o právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda a bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V predmetnom prípade zo strany vyšetrovateľa Okresného riaditeľstvo Policajného zboru Martin nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia mal navrhovateľ možnosť podať v súlade s ust. riadny opravný prostriedok a to sťažnosť. Keďže tento opravný prostriedok nepodal, nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody. Vznik zodpovednosti za škodu by prichádzala len vtedy, ak by prokurátor alebo orgán dozorujúci nad zákonnosťou postupu vyšetrovateľa v trestnom konaní výslovne označil rozhodnutie vyšetrovateľa za nezákonné alebo jeho konanie označil za nesprávny úradný postup a v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím by bola spôsobená škoda. Počas trestného stíhania zo strany vyšetrovateľa policajného zboru nedošlo k zásahom nad mieru stanovenú zákonom. Podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy neboli naplnené.

Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol rozsudkom zo dňa 1.3.2011, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a rozsudok Okresného súdu Martin bol uznesením sp.zn. zo dňa 7.12.2011 zrušený a veci bola vrátená na ďalšie konanie. Rozsudok bol zrušený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa uznesenia krajského súdu, okresný súd správne aplikoval na daný prípad a posudzoval zodpovednosť štátu ako zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nesprávne však interpretoval ustanovenie tohto zákona v otázke, či zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre ne je, aby každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená.

V opačnom prípade by to viedlo k tomu, že fyzická osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie by musela niesť materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, aj keď sa následne ukázalo nesprávnym a trestné konanie skončilo tak, že na neho treba hľadieť ako na nevinnú osobu. Systematickým a logickým výkladom ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona a jeho porovnanie s § 8 toho istého zákona treba vyvodiť, že zastavenie trestného stíhania má v zmysle § 6 ods. 1 citovaného zákona rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k nemu došlo za určitých dôvodov, a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Dôvody, pri ktorých zastavenie trestného stíhania z hľadiska zodpovednosti štátu nemajú rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia vyplývajú z ust. § 8 ods. 6 cit. zákona, ktorý treba analogicky použiť. Vychádzajúc z týchto skutočností je zrejme, že právne posúdenie veci

okresným súdom nebolo správne. Okresný súd v intenciách krajského súdu rozhodol rozsudkom č. k. -98 zo dňa 16.5.2012 a priznal odporcovi nárok titulom náhrady škody vo výške 2.975,- €. Na základe odvolania oboch účastníkov bol rozsudok Okresného súdu Martin uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. zo dňa 19.6.2013 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie s tým, že v súvislosti so základom uplatneného nároku je prvostupňový súd viazaný názorom krajského súdu a základ nárok navrhovateľa je daný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka M. D., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to pripojeným vyšetrovacím spisom, č. ČVS: ORP-870/OVK-MT-2009, najmä uznesením o začatí trestného stíhania, návrhom na vzatie do väzby, uznesením prokurátorky, odpoveďou odporcu na žiadosť predbežné prerokovanie nároku zo dňa 16.11.2010, ďalšími listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa uznesenia Okresného riaditeľstvo Policajného zboru Martin č. ČVS:ORP-870/OVK-MT-2009 zo dňa 26.10.2009 bolo vznesené obvinenie proti navrhovateľovi pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona na základe tej skutočnosti, že od presne nezisteného dňa po dobu cca 2 rokov od roku 2007 v mieste trvalého bydliska v Martine na X.. N. Č.. X S. N. Č.. XX zaobchádzal so synom O. Ť.V., D.. XX.X.XXXX, ktorý mu bol na základe rozhodnutia Okresného súdu v Ružomberku zverený do výchovy a opatery tak, že ho opakovane fyzicky bil rukami do tváre, koženým remeňom po zadnej časti tela, zadku, nôh, chrbta, bezdôvodne mu nadával, pričom sa intenzita fyzického násilia v priebehu obdobia rokov 2008 a 2009 zvyšuje. V nezistenej dobe asi pred 2 týždňami v mesiaci október 2009, po tom čo O. Ť. prišiel domov, mu začal vyčítať školský prospech a správanie. Následne ho opakovane bil vojenským remeňom po zadku, stehnách, nôh a 25.10.2009 zobral kožený vojenský remeň a začal bezdôvodne O. Ť. biť remeňom po zadku, chrbte a nohách. Dal mu facku na tvár, bez vzniku zranení.

Zo zápisnice č. Tp81/2009 zo dňa 29.10.2009 súd zistil, že navrhovateľ nebol vzatý do väzby a bol prijatý písomný sľub navrhovateľa. Navrhovateľ sa pri výsluchu ku skutku, ktorý sa mu kládol za vinu priznal len čiastočne. Poprel spáchanie trestného činu týrania. Uviedol, že pokiaľ syna fyzicky trestal, tak to bolo len preto, aby z neho vychoval riadneho človeka. Vždy mu predchádzalo dohováranie. Až keď toto nepomohlo, pristúpil k prísnejším metódam. Podľa neho celá vec bola vykonštruovaná matkou poškodeného, teda jeho bývalou manželkou, ktorá chcela dosiahnuť zverenie syna do jej výchovy.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Martine sp. zn. -20 zo dňa 7.7.2009 súd zistil, že trestné stíhanie voči navrhovateľovi bolo zastavené podľa z dôvodu, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Zo správy z P. F. C. V. R. R. S. O. zo dňa 4.8.2010 súd zistil, že Okresného riaditeľstvo C. V. R. R. S. O. potvrdilo, že disciplinárne konanie vo veci udelenia medaily III. stupňa za službu v C. V. R. R. v mesiaci apríl 2010 bolo zastavené z dôvodu trestného stíhania navrhovateľa.

Z potvrdenia o čerpaní dovolenky z G. F. C. V. R. zboru v Ž. súd zistil, že navrhovateľ čerpal dovolenku 26.10.2009 - 8 hodín, 29.10.2009 - 16 hodín, 17.2.2010 - 16 hodín, 9.4.2010 - 8 hodín.

Z vyúčtovania trov obhajoby súd zistil, že trovy obhajoby v trestnom konaní predstavovali 2.074,80 Eur a tieto trovy boli zaplatené, ako vyplýva z účtu obhajcu z S..

Z listu Ministerstva vnútra SR zo dňa 16.11.2010 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody súd zistil, že odporca žiadosti o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nevyhovuje z dôvodu, že absentuje existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu v príčinnej súvislosti s ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že na základe podnetu syna bol nespravodlivo obvinený zo spáchania trestného činu a to zo zločinu týrania zverenej a blízkej osoby. Na takéto podanie bol podľa jeho názoru syn navedený svojou matkou - jeho bývalou manželkou. Po vznesení obvinenia bol vypočúvaný. Bol daný návrh na jeho vzatie do väzby, ktorý sa prerokoval, ale do väzby nebol zobratý. V priebehu ďalšieho konania bolo prokurátorom vydané rozhodnutie o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod ani na postúpenie veci. Aj keď nebol vzatý do väzby, pokiaľ bol zadržaný a v priebehu celého trestného stíhania jednali s ním ako s vinným, bez ohľadu na prezumpciu neviny, vyšetrovateľ podľa jeho názoru nemal vôbec v tejto veci konať, teda nemalo byť vôbec vznesené obvinenie, nakoľko v čase, keď syn podal na neho trestné oznámenie, už mal vyšetrovateľ správy od lekára, že nemá na tele žiadne známky fyzického násilia. Vzhľadom k tomu, že bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, bol povinný túto skutočnosť hlásiť zamestnávateľovi. Mal obmedzené určité výhody, napríklad bol navrhnutý na udelenie medaily III. stupňa a toto povýšenie bolo zastavené z dôvodu vedenia trestného stíhania. V čase, keď bol zadržaný príslušníkmi polície, mal syna zvereného do osobnej starostlivosti. Keďže sa syn nevrátil zo školy a nenašli ho, išiel na políciu podať podanie, že sa syn nevrátil zo školy. Vtedy mu bolo príslušníkmi polície oznámené, že sa syn nachádza v budove a podal na neho trestné oznámenie. Od tej doby bol zadržaný. Bol podaný návrh na vzatie do väzby. Bol vypočúvaný. Keďže trestné stíhanie bolo zastavené, uplatňuje si náhradu škody, ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím o trestnom stíhaní a to trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli v rámci trestného konania vo výške 2.274,80 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,00 Eur za to, že nemal po túto dobu umožnený pracovný postup a ocenenie v zamestnaní. Utrpel morálnu ujmu, pretože keď bol trestne stíhaný z dôvodu týrania vlastného syna, bol vystavovaný určitým posmeškom zo strany kolegov, čomu sa zrejme nevyhne ani v budúcnosti. Uplatnil si škodu aj ako náhradu za dovolenku, ktorú si bol nútený čerpať pri výsluchoch v rámci trestného konania a to vo výške 200,00 Eur. Aj keď dovolenka mu bola preplatená, dovolenka slúži na iné účely, a nie na tie účely, aby vypovedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní.

Zástupca odporcu pred súdom potvrdil, že voči odporcovi nebolo vydané nezákonné rozhodnutie. Nejedná sa ani o nesprávny úradný postup, na základe ktorého by mal navrhovateľ nárok na náhradu škody v zmysle Poukázal aj na novelu účinnú od 1.1.2013, v rámci ktorej by mala vystupovať v tomto konaní Generálna prokuratúra. Má za to, že v konaní nebola preukázaná nemajetková ujma, ktorá navrhovateľovi v súvislosti s trestným stíhaním vznikla ako taká, teda namietol aj výšku tejto nemajetkovej ujmy. Namietal aj uplatňovaný nárok titulom náhrady za dovolenku s poukazom, že navrhovateľ si v rámci príslušných ustanovení mohol uplatňovať platené voľno z dôvodu prekážky v práci. Navrhovateľ proti uzneseniu o vzneseniu obvinenia nepodal sťažnosť, na základe ktorej by bolo toto uznesenie zrušené, čo je základným predpokladom pre úspešnosť takejto žaloby. Teda návrh navrhovateľa nie je dôvodný a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Svedok M. D. ako priamy nadriadený navrhovateľa uviedol, že niektorí sa kolegovia sa na navrhovateľa na základe trestného stíhania pozerali trochu inak, do očí mu to však nikto nevytýkal. Potvrdil, že mal dostať vyznamenanie a aj určitú finančnú odmenu. Vzhľadom k trestnému stíhaniu však finančnú odmenu ani vyznamenanie nedostal. Toto však nie je vylúčené do budúcna, nakoľko sa jedná o vyznamenanie za záslužnú prácu. Tieto kritéria pre udelenie vyznamenania naďalej spĺňa. V rozhodnej dobe, keď sa tieto udeľovali, bol však trestne stíhaný, preto mu nebolo možné toto vyznamenanie udeliť. Sú to vyznamenania za celkovú činnosť konkrétneho zamestnanca.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci po a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo po d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa - zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa - ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa - právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa - právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Podľa - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody nevznikne:

a) ak si osoba uloženie trestu, ochranné opatrenia, alebo väzbu zavinila sama,

b) pri zahladení odsúdenia, alebo odpustenia, alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti, alebo amnestie prezidentom republiky,

c) ak súhlas daný poškodeným, alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie trestného stíhania, alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného predpisu vyžaduje,

d) ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť celkom bez významu, popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený, alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne, kárne, alebo cudzozemským súdom, alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce,

e) ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhanie podľa osobitného predpisu,

f) ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu,

g) ak bola osoba spod obžaloby oslobodená, alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu, alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným v zákone, alebo amnestia prezidenta republiky nedovoľuje trestné stíhanie, čím prestal byť zmenou zákona trestným činom, alebo miernejší trest bol uložený preto, že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest,

h) ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného, alebo prevzatého na výkon na územie Slovenskej republiky.

Podľa - nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa - uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa - v prípade, ak iba samotné konštatovanie, porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa - výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolností, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa - súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha náhrady škody v zmysle ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to titulom vydania nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa OR PZ Martin zo dňa 26.10.2009 č. ČVS: ORP-870/OVK-MT-2009 o vznesení obvinenia za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , Tr. zákona. V súvislosti so vznesením obvinenia za zločin týrania blízkej a zverenej osoby bol podaný aj návrh na vzatie do väzby, pričom uznesením zo dňa 29.10.2009 súd nezobral navrhovateľa do väzby a prijal jeho písomný sľub. Keďže uznesením okresnej prokuratúry č. - 20 zo dňa 7.7.2010 bolo trestné stíhanie navrhovateľa zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, došlo podľa navrhovateľa k nezákonnému rozhodnutiu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia.

Na základe trestného stíhania si uplatňoval náhradu škody a to pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 2.274,80 Eur, náhrady za čerpanie dovolenky vo výške 200,00 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 3.000,00 Eur. v vymedzuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Keďže navrhovateľ považuje za nezákonné rozhodnutie uznesenie o vznesení obvinenia, v súlade s je orgánom konajúcim v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nakoľko túto škodu mal spôsobiť vyšetrovateľ policajného zboru nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t. j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcim proti nezákonnému rozhodnutiu ( ). Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti ( Uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré navrhovateľ označil ako nezákonné nebol zrušené na základe podania opravného prostriedku. Podľa cit. zákona bolo teda nutné zaoberať sa otázkou, či následne zastavenie trestného stíhania môže mať z hľadiska predmetného ustanovenia rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Je potrebné zdôrazniť, že po zastavení trestného stíhania neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, lebo z hľadiska trestného konania je toto bezpredmetné. Účelom právnej úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutej v zákone č.

však je, aby každá zákonom predpokladá ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená. V opačnom prípade by to viedlo k tomu, že fyzická osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie by musela niesť materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, aj keď sa následne ukázalo nesprávnym a trestné stíhanie skončilo tak, že na ňu treba hľadieť ako na nevinnú osobu. Systematickým a logickým výkladom ustanovenia cit. zákona a tiež jeho porovnaním s treba vyvodiť, že zastavenie trestného stíhania má v zmysle cit. zákona rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k nemu došlo za určitých dôvodov, a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Dôvody, pri ktorých zastavenie trestného stíhania z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu nemajú rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia vyplývajú z ustanovenia cit. zákona, ktorý je treba použiť analogicky. Toto ustanovenie jednoznačne vymedzuje prípad, kedy poškodený nemá právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení, alebo o väzbe, analogicky kedy nemá také právo v prípade zastavenia trestného stíhania, defakto zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a skutkových zistení má súd za to, že zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu je daná. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa účinného od 1.7.2004. Uznesením Okresnej prokuratúry v Martin, sp.zn. -20 zo dňa 7.7.2009 bolo trestné stíhanie voči navrhovateľovi zastavené podľa z dôvodu, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť.

Navrhovateľ v súlade s ust. požiadal odporcu žiadosťou predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím v celkovej výške 5.274,- €, pozostávajúce z úhrady trov právneho zastúpenia pri obhajobe vo výške 2.074,80 €, 200,- € titulom náhrady za čerpanie dovolenky a 3.000,- € ako nemajetkovú ujmu. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ uhradil obhajcovi za poskytnuté právne služby celkovo 2.074,- €. Táto náhrada škody na základe priznania základu nároku bola navrhovateľovi priznaná v súlade s ust. U navrhovateľa bola splnená aj zákonom stanovená podmienka predbežného prerokovania uplatneného nároku v zmysle ust. a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ako podmienka uplatnenia nárokov navrhovateľa na príslušnom súde. Túto navrhovateľ splnil zaslaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 4.9.2010 a odpoveďou odporcu na predmetnú žiadosť bolo zamietavé stanovisko. Súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania výška škody titulom náhrady trov právneho zastúpenia v rámci trestného konania bola dostatočne navrhovateľom preukázaná ako aj príčinná súvislosť týchto trov vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu o zadržaní. Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na trovy nutnej obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného, štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bolo obvinenému obhajca ustanovený, alebo, či si ho zvolil sám.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (materiálnej satisfakcie) je v zmysle ust. prípad, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom. Ak nie je možné uspokojiť ju inak, pričom pri jej určení sa prihliada na skutočnosti ustanovené v Navrhovateľ v čase vznesenia obvinenia bol príslušníkom hasičského zboru. V dôsledku nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa mu nemohla byť udelená medaila 3. stupňa za službu v hasičskom a záchrannom zbore v apríli 2010, ktorá je spojená s finančným ohodnotením, ktorého výšku však súd nevedel ustáliť, ani na základe výpovede svedka M. D., priameho nadriadeného navrhovateľa. Tento svedok však potvrdil, že vyznamenanie bolo spojené s finančným ocenením, ale vzhľadom ku skutočnosti, že bol v čase udeľovania trestne stíhaný, vyznamenanie mu nebolo možné udeliť. Na základe vznesenia obvinenia bol ohrozený aj výkon povolania navrhovateľa ako hasiča, nakoľko podmienkou pri vykonávaní činnosti v hasičskom záchrannom zbore je bezúhonnosť. V súvislosti s trestným stíhaním bola ohrozená vážnosť

navrhovateľa v pracovnom kolektíve, ako aj v rodine, okolí v spoločnosti. Na základe obvinenia z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby sa kolegovia navrhovateľa správali k navrhovateľovi určitým spôsobom rezervovane aj vzhľadom k charakteru zločinu, a to týrania blízkej a zverenej osoby. Zároveň ponižujúce bolo aj to, že bol zadržaný príslušníkmi polície a predvedený pred sudcu pre prípravné konanie.

neupravuje minimálnu ani maximálnu výšku nemajetkovej ujmy, ale výška nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých ku nej došlo závažnosťou následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosťou následkov, ktoré vznikli u poškodeného v spoločenskom uplatnení. Vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré boli konštatované vychádzajúc z daných kritérií, súd priznal navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 900,- € oproti uplatňovanému nároku titulom nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,-€ majúc za to, že takáto náhrada nemajetkovej ujmy je primeraná vzhľadom k osobe poškodeného navrhovateľa a k závažnosti jeho následkov v súkromnom živote, ako aj v spoločenskom uplatnení. Teda vo zvyšku nároku na nemajetkovú ujmu 2.100,- € návrh navrhovateľa zamietol.

Navrhovateľ si uplatňoval aj náhradu za dovolenku, ktorú čerpal z dôvodu výsluchov v rámci trestného stíhania. Navrhovateľ potvrdil, že dovolenku mal od zamestnávateľa preplatenú, ale podľa jeho názoru dovolenka slúži na iné účely a nie na tie účely na aké ich navrhovateľ čerpal, teda na výsluchy pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Súd má za to, že z tohto titulu navrhovateľovi náhrada škody neprináleží, nakoľko dovolenku mal preplatenú a bolo vecou navrhovateľa, že počas čerpania dovolenky vypovedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní a nevyužil príslušné ustanovenia . Teda z tohto dôvodu návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 200,- zamietol. Súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu škody vo výške 2.974,- €, z toho trovy obhajoby 2.074,- € a trovy nemajetkovú ujmu 900,- € a v časti o náhradu škody vo výške 200,- € ako náhrada dovolenky a 2.100,- € ako nemajetkovú ujmu, návrh navrhovateľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.