Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-259-2013.pdf
PDF · 110.12 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/259/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Biogas Invest, s.r.o., so sídlom T.G. Masaryka 8, 960 01 Zvolen, IČO: 43 986 196, zast. advokátom JUDr. Miroslav Mikuš, Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/298424/2013/5172 zo dňa 24. júna 2013, takto
rozhodol:
I/ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/298424/2013/5172 zo dňa 24. júna 2013 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen č. 9614301/5/1131363/2013/Jar zo dňa 25.mMarca 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen rozhodnutím č. 9614301/5/1131363/2013/Jar zo dňa 25.03.2013 podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty určil žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty - žalobcovi zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 62.000 eur na obdobie 12 mesiacov s tým, že žiadateľ je povinný zložiť zábezpeku do 20 dní od doručenia predmetného rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca je zdaniteľnou osobou, ktorá je povinná žiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH, pričom posudzujúc podanú žiadosť správca dane zistil, že konateľ a spoločník žiadateľa je zároveň spoločníkom právnickej osoby TIDOP Poprad, s.r.o., Partizánska 93, 058 01 Poprad, IČO: 31 671 021, ktorá mala a má nedoplatok na DPH 1000 eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu nebol zaplatený, a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľ a spoločník bol spoločníkom tejto právnickej osoby, t.j. sú naplnené podmienky pre vznik povinnosti zložiť zábezpeku na daň žiadateľom o registráciu v zmysle § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Pri určení výšky zábezpeky správca dane prihliadol na riziko vzniku nedoplatku na DPH zdaniteľnej osoby. Rozhodol v medziach ustanovenia § 4c ods. 2 zákona o DPH, v zmysle ktorého môže byť zábezpeka najmenej 1000 eur a najviac 500.000 eur.
Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/298424/2013/5172 zo dňa 24.06.2013, konajúci ako odvolací orgán na základe odvolania žalobcu, rozhodnutie č. 9614301/5/1131363/2013/Jar zo dňa 25.03.2013 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia reagoval na odvolacie námietky, ktorými žalobca namietal najmä skutočnosť, že fyzická osoba O. Z., bývalý konateľ a spoločník žiadateľa, odchádza z ich spoločnosti, keďže bol valným zhromaždením odvolaný, tiež skutočnosť, že spoločnosť žiadateľa nikdy nerealizovala so spoločnosťou TIDOP Poprad, s.r.o. žiadnu obchodnú činnosť. Poukázal na to, že správca dane postupoval pri registrácii v súlade so zákonom o DPH, keď v zmysle § 4c ods. 1 až 4 tohto zákona s
účinnosťou od 01.10.2012 zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 až 4 je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky, ak je naplnená jedna z podmienok uvedených v § 4c ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o DPH. Legislatívna úprava zákona o DPH nedáva správcovi dane možnosť rozhodnúť, či žiadateľovi o povinnú registráciu pre daň uloží povinnosť zložiť zábezpeku na daň, alebo nie, v prípade, ak žiadateľ o registráciu je zdaniteľnou osobou a je naplnená jedna zo zákonných podmienok uvedených v § 4c ods. 1 písm. a/ až d/. Právna úprava súčasne stanovuje správcovi dane povinnosť určiť sumu zábezpeky, pričom atribúty na výšku zábezpeky pre daň sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty a daňový úrad nie je oprávnený túto výšku zábezpeky meniť. Podstatné a rozhodujúce kritériá rizikovosti boli zverejnené na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Zdôraznil, že správca dane musí prihliadať na riziko vzniku nedoplatku na DPH u žiadateľa v zmysle rozhodujúcich kritérií rizikovosti. V danom prípade dôvodom zábezpeky bola skutočnosť, že v čase predloženia žiadosti o povinnú registráciu, ako aj v čase vydania rozhodnutia o zábezpeke, bol konateľom a spoločníkom žiadateľa fyzická osoba O. Z., ktorý bol aj spoločníkom firmy TIDOP Poprad, ktorá vykazovala ku dňu podania žiadosti nedoplatky na DPH. Napokon konštatoval, že podľa výpisu z obchodného registra vyplýva, že ku dňu 09.04.2013 bol O. Z. vymazaný ako štatutárny orgán zdaniteľnej osoby, ktorá podala žiadosť.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného. Žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane a vec vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe namietal najmä tieto skutočnosti: 1. Spoločnosť žalobcu vznikla 27.03.2008 zápisom do obchodného registra, pričom osoba O. Z. od roku 2010 v spoločnosti nevykonávala žiadnu činnosť a jej odchod zo spoločnosti nie je účelovým krokom, pretože žalobca požiadal správcu dane o súhlas s prevodom obchodného podielu spoločníka O. Z., ktorý bol daný už dňa 08.03.2013, t.j. pred rozhodnutím o určení daňovej zábezpeky. 2. Spoločnosť Biogas Invest, s.r.o. nikdy nerealizovala so spoločnosťou TIDOP, s.r.o. žiadnu obchodnú ani inú činnosť a daňový nedoplatok spoločnosti TIDOP, s.r.o. nemá so spoločnosťou žalobcu absolútne žiadny súvis. Jediný súvis v osobe spoločníka a konateľa O. Z. prevodom jeho obchodného podielu a odvolaním z funkcie konateľa odpadol, čo konštatoval v rozhodnutí aj žalovaný, avšak sa s touto skutočnosťou nevysporiadal. Žalovaný je povinný reflektovať na všetky skutočnosti, ktoré sa v priebehu konania preukážu. 3. Žalobca nedisponuje a ani nikdy nedisponoval peňažnými prostriedkami vo vyrubenej výške zábezpeky, ktorá je pre spoločnosť neuhraditeľná a v podstate žalovaný svojim rozhodnutím spôsobuje predĺženie žalobcu. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, pričom z predložených výpisov z účtov mu musela byť zrejmá situácia a finančné možnosti žalobcu. Zábezpeka vo vyrubenej výške, ktorá neakceptuje finančné pomery a možnosti podnikateľského subjektu, v podstate zlikviduje spoločnosť žalobcu ako podnikateľský subjekt, preto rozhodnutie žalovaného upiera žalobcovi slobodný prístup k podnikateľskému prostrediu, čo je v rozpore s č.l. 35 ods. 1 Ústavy SR. 4. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Účastník konania má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v ktorom sa musí vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré sú účastníkom tvrdené a preukazované. Uvedené žalovaný vo svojom rozhodnutí opomenul. Najmä neuviedol, prečo nezohľadnil skutočnosť, že fyzická osoba O. Z. v čase rozhodovania žalovaného už nebola konateľom ani spoločníkom žalobcu. Rovnako sa žalovaný vôbec nevysporiadal s namietanými ekonomickými možnosťami žalobcu zaplatiť určenú výšku zábezpeky. Rozhodnutie nie je dostatočne presvedčivé. Žalovaný sa jednak nezaoberal všetkými námietkami žalobcu v odvolaní a skutočnosti, ktorými sa síce zaoberal, nedostatočne odôvodnil, čím spôsobil nezákonnosť rozhodnutia.
Na pojednávaní zástupca žalobcu zdôraznil, že správca dane konal v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. daňového poriadku, keď má povinnosť vykonávať všetky dôkazy v záujme zistenia skutočného stavu veci a tieto hodnotiť vo vzájomných súvislostiach. Zdôraznil, že žalobca nikdy nemal a nemá záväzok voči daňovým orgánom, ani voči Sociálnej poisťovni, odvodové povinnosti si plní. Postupom daňových orgánov hrozí, že sa dostane do úpadku. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia s poukazom na § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.. Jediný dôvod, pre ktorý bola posúdená rizikovosť daňového subjektu ako platiteľa DPH odpadol a v čase rozhodovania žalovaného už neexistoval, keď aj sám žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že spoločník žalobcu bol vymazaný dňa 09.04.2013.
Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 27.08.2013 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na závere, že žalobcovi ako daňovému subjektu, ktorému vznikla povinnosť registrovať sa na daň z pridanej hodnoty, vznikla povinnosť zložiť zábezpeku na daň, pretože z údajov dátového skladu osobitnej aplikácie DM4 bolo zistené, že spoločníkom firmy Biogas Invest, s.r.o. je O. Z., ktorý bol zároveň spoločníkom spoločnosti TODOP, s.r.o., Poprad vykazujúcej nedoplatky na DPH, konkrétne k 31.07.2005 - 516,93 eura, k 31.10.2007 - 18.145,85 eura a k 28.02.2013 - 30.316,15 eura. Uviedol, že zábezpeka na daň má zabezpečiť zabráneniu zneužívania systému DPH. Pre žalovaného nie je podstatná skutočnosť, že uvedená fyzická osoba už v súčasnej dobe v spoločnosti nepôsobí, a že jej obchodný podiel bol prevedený na inú osobu. Žalovaný pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosti o udelenom súhlase správcu dane k prevodu obchodného podielu O. Z., zápisnicu z valného zhromaždenia, úplný výpis z účtu spoločnosti žalobcu. Skutočnosti vyplývajúce z fotokópií týchto listinných dôkazov vyhodnotil ako doplňujúce informácie, ktoré nemajú vplyv na určenie výšky zábezpeky na daň.
Na pojednávaní zástupca žalovaného zdôraznil, že daňové orgány pri určovaní výšky zábezpeky postupovali v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. a so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Považoval za irelevantné, že v súčasnej dobe už O. Z. nie je spoločníkom a konateľom žalobcu, pretože kritériá rizikovosti daňové orgány posudzujú ku dňu podania žiadosti o registráciu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (správne súdnictvo), preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
Z administratívneho spisu, ako aj z podaní a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že žalobca dňa 04.03.2013 doručil správcovi dane žiadosť o registráciu platiteľa DPH, keď povinnosť registrovať sa mu vznikla vzhľadom na dosiahnutý obrat. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. 9614401/5/1099697/2013/ Kor zo dňa 22.03.2013 a z písomného vyjadrenia kontrolóra zo dňa 25.03.2013 vyplýva, že miestne zisťovanie bolo zamerané na preverenie registrácie pre DPH na základe žiadosti doručenej dňa 04.03.2013. Konštatovali, že daňový subjekt poskytuje developérske služby na základe Zmluvy o developérskej činnosti so spoločnosťou KOBRA Energo, s.r.o., Veľký Krtíš týkajúce sa výstavby biometánovej stanice v Lučenci. Daňový subjekt na už poskytnuté služby vystavil faktúry č. 130100001 a č. 130100002 a z predloženého účtovníctva zistili, že daňovému subjektu vznikla povinnosť registrovať sa tak, ako požiadal. Dňa 08.03.2013 bol Daňovým úradom Košice udelený súhlas správcu dane podľa § 54 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. so zápisom v obchodnom registri týkajúcom sa osoby prevodcu O. Z. a dňa 08.03.2013 bol daný súhlas správcu dane Daňového úradu Trenčín podľa § 54 ods. 1 daňového poriadku so zápisom v obchodnom registri týkajúcom sa osoby nadobúdateľa, ktorým je L.. A. B.. Súčasťou administratívneho spisu je kópia zápisnice z konania valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Biogas Invest, s.r.o., Zvolen zo dňa 09.04.2013, z ktorej vyplýva, že bol schválený návrh na odvolanie konateľa O. Z. a zároveň bol schválený návrh na prevod obchodného podielu na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi zmluvnými stranami O. Z. ako predávajúcim a L.. A. B. ako kupujúcim. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné, rovnako ani to, že spoločnosť TIDOP Poprad, spoločnosť s ručením obmedzeným, ku dňu podania žiadosti o registráciu žalobcu vykazovala nedoplatok na DPH, pričom v období, v ktorom tento nedoplatok vznikol, bol jej konateľom a spoločníkom O. Sviatko. Spornou bola otázka, či žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, ak nezohľadnil skutočnosť, že v čase rozhodovania žalovaného O. Z. už nebol konateľom, ani spoločníkom žalobcu.
Podľa § 4c ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.; zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 až 4, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby,
1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby, b) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba, ktorá má nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, c) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, d) táto zdaniteľná osoba neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie. Podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.; žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1 000 eur a najviac 500 000 eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň.
Podľa § 4c ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z.; ak žiadateľ o registráciu uvedený v odseku 1 písm. a) až c), ktorý podal žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 až 3, v lehote podľa odseku 2 zábezpeku na daň nezloží alebo zloží zábezpeku v nižšej čiastke, na vymáhanie zábezpeky sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa § 4c ods. 6 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z.; zábezpeka na daň sa použije na úhradu nedoplatku na dani, ktorý vznikol po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa.
Podľa § 4c ods. 7 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z.; ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani do 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do 30 dní odo dňa, kedy uplynulo 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň.
Z dôvodovej správy k novele zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá zaviedla s účinnosťou od 01. októbra 2012 povinnosť zloženia zábezpeky na daň pred registráciou rizikových subjektov za platiteľov dane, vyplýva, že zámerom novely bolo prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu, a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Novela bola zakomponovaná do zákona o DPH na základe článku 273 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Povinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných prostriedkov na účet správcu dane alebo bankovou zárukou sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadali jednak o dobrovoľnú registráciu na DPH (§ 4 ods. 4 zákona o DPH) a taktiež sa vzťahuje aj na fyzické a právnické osoby, ktoré sú povinné požiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona o DPH z dôvodu dosiahnutia obratu a zároveň sú splnené zákonné predpoklady na zloženie finančnej zábezpeky.
Súd má za to, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1, ak pristúpil k určeniu výšky zábezpeky v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia zákona o DPH. Zo znenia ustanovenia § 4c ods. 1 vyplýva, že zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň, je povinná zložiť zábezpeku, ak sú naplnené ďalej vymenované zákonné predpoklady pod písmenami a/ až d/. Z uvedeného možno vyvodiť, že povinnosť zložiť zábezpeku vzniká priamo zo zákona v súvislosti s podanou žiadosťou, ak sú splnené niektoré z vymenovaných predpokladov uvedených pod písmenami a/ až d/ odseku 1 citovaného ustanovenia, a nevzniká až rozhodnutím správcu dane, ktorým sa určuje len výška zo zákona vzniknutej povinnosti zložiť zábezpeku, preto je nutné posudzovať existenciu
zákonných podmienok pre vznik zábezpeky a k tomu korešpondujúcej povinnosti zdaniteľnej osoby zložiť zábezpeku ku dňu podania žiadosti. Rovnako nevzniká táto povinnosť ani registráciou, preto nemožno posudzovať splnenie podmienok k dátumu registrovania, resp. vydania osvedčenia o registrácii pre daň. Z právnej úpravy vyplýva, že registrovaniu vždy predchádza posudzovanie podmienok pre zloženie zábezpeky, t.j. či žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku, pričom v prípade vzniknutej povinnosti zložiť zábezpeku zo zákona, ak žiadateľ nezloží zábezpeku na daň v určenej výške do 20 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým daňový úrad určil výšku zábezpeky, zákon upravuje rozdielne dôsledky podľa toho, či sa jedná o osobu, ktorá požiadala o dobrovoľnú registráciu (§ 4c ods. 5 zákona o DPH), v takom prípade sa žiadosť zamietne, resp. o osobu, ktorá je povinná požiadať o registráciu (§ 4c ods. 4 zákona o DPH), v takom prípade správca dane žiadateľa zaregistruje a zábezpeku bude vymáhať podľa Daňového poriadku.
Podľa stanoviska súdu je irelevantné, že O. Z. bol odvolaný z funkcie konateľa a tiež prestal byť spoločníkom žalobcu schválením prevodu jeho obchodného podielu Valným zhromaždením dňa 09.04.2013, t.j. po podaní žiadosti o registráciu. Súd považuje za nadbytočné konštatovanie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že dôvodom zábezpeky bola aj skutočnosť, že v čase vydania rozhodnutia o zábezpeke na daň z pridanej hodnoty (25.03.2013) bol O. Z. konateľom a spoločníkom firmy Biogas Invest, s.r.o.. Táto skutočnosť je podľa názoru súdu úplne irelevantnou a jedinou rozhodujúcou skutočnosťou, čo správne uviedol v rozhodnutí aj žalovaný, je to, že v čase predloženia žiadosti o povinnú registráciu bol O. Z. konateľom a spoločníkom žiadateľa. Irelevantným je teda dátum rozhodovania o určení výšky zábezpeky ako aj dátum registrácie, resp. vydania osvedčenia o registrácii. Rovnako bez právneho významu je konštatovanie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že O. Z. bol ku dňu 09.04.2013 vymazaný ako štatutárny orgán. Súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, že žalovaný mal povinnosť reflektovať na uvedenú skutočnosť, ktorá bola preukázaná v priebehu konania, t.j. mal zohľadniť skutočnosť, že O. Z. už v čase rozhodovania žalovaného nebol spoločníkom ani konateľom žalobcu. Naopak, súd zastáva stanovisko, že na túto skutočnosť daňové orgány nemohli prihliadnuť, pretože povinnosť zložiť zábezpeku vzniká zo zákona pri podaní žiadosti, ak sú splnené zákonné podmienky v súvislosti s podanou žiadosťou, t.j. v deň podania žiadosti. Akceptovať akékoľvek zmeny po podaní žiadosti by bolo v rozpore s účelom a cieľom sledovaným novelou zákona o DPH, ktorá zaviedla inštitút zábezpeky na DPH.
Súd sa nestotožňuje s konštatovaním žalobcu, že ak O. Z. už nie je konateľom a spoločníkom žalobcu, odpadol „formálny dôvod“ pre konštatovanie rizikovosti zdaniteľnej osoby, ale naopak súd má za to, že sa jedná o posudzovanie naplnenia zákonných podmienok. Správca dane teda nemá povinnosť reflektovať na nové skutočnosti, ktoré sa preukážu v priebehu konania, ale má povinnosť posudzovať naplnenie zákonných podmienok pre vznik povinnosti zložiť zábezpeku ku dňu podania žiadosti a následne rozhodnutím určiť výšku zábezpeky podľa zohľadnenia rozhodujúcich kritérií s tým, že žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia. Splatnosť určenej výšky zábezpeky nemožno zamieňať so vznikom povinnosti žiadateľa zložiť zábezpeku, ktorá vzniká zo zákona, ak pri podaní žiadosti o registráciu sú splnené zákonné predpoklady vymenované v § 4c ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o DPH.
To, či žiadateľ o registráciu sa považuje za rizikový subjekt, sa posudzuje podľa pomerov v čase podania žiadosti. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam danej veci z ustanovenia § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona o DPH vyplýva, že zákon predpokladá pre naplnenie tejto zákonnej podmienky, že: 1. konateľ alebo spoločník zdaniteľnej osoby (žiadateľa) je fyzická osoba, 2. ktorá je, alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, 3. ktorá má, alebo mala nedoplatky na dani 1000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom a 4. ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu, neboli zaplatené. Z uvedeného vyplýva, že sa zohľadňuje aktuálny stav u žiadateľa, t.j. posudzuje sa existujúci konateľ alebo spoločník žiadateľa ku dňu podania žiadosti a u právnickej osoby, ktorá má nedoplatky sa posudzuje aktuálny a minulý stav vo vzťahu ku konateľovi alebo spoločníkovi v tom zmysle, že relevantné je, či nedoplatky vznikli v období, keď bola jej konateľom alebo spoločníkom tá istá fyzická osoba, ktorá je v čase podania žiadosti konateľom alebo spoločníkom žiadateľa, pričom zároveň nedoplatky neboli ku dňu podania žiadosti zaplatené.
V danom prípade žalobca pri podaní žiadosti spĺňal zákonnú podmienku § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona o DPH, splnením ktorej zo zákona mu vznikla povinnosť zložiť zábezpeku. Je zrejmé, že O. Z. ku dňu podania žiadosti dňa 04.03.2013 bol konateľom a spoločníkom žalobcu a zároveň bol konateľom
a spoločníkom spoločnosti TIDOP, s.r.o., Poprad v období, v ktorom tejto spoločnosti vznikli nedoplatky na DPH viac ako 1000 eur, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu žalobcu neboli zaplatené. Povinnosť zložiť zábezpeku vznikla, keďže v čase podania žiadosti boli splnené zákonné predpoklady (bola naplnená hypotéza právnej normy). To, že došlo k zmene rozhodujúcich skutočností po podaní žiadosti, je irelevantné pre vznik povinnosti zložiť zábezpeku.
Súd preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu aj v rozsahu žalobnej námietky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Súd považuje túto žalobnú námietku za opodstatnenú. Žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi týkajúcimi sa ekonomických možností žalobcu vo vzťahu k určenej výške zábezpeky. Ustanovenie § 4c ods. 2 zákona o DPH ukladá správcovi dane pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadnuť na riziko vzniku nedoplatku na DPH zdaniteľnej osoby. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako na toto riziko prihliadol. Aby bolo rozhodnutie preskúmateľné, je potrebné, aby rozhodujúci správny orgán uviedol, ktoré konkrétne kritériá posudzoval. Aj keď súd v rámci správneho súdnictva v zmysle ustanovenia § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutiach, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správneho uváženia), preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, neznamená to, že by správny orgán nemusel odôvodniť svoju úvahu pri určení výšky zábezpeky, najmä aké skutočnosti zohľadnil v rámci posudzovania rizikovosti vzniku nedoplatku. V danom prípade je zrejmé, že výška zábezpeky 62.000 eur bola určená v medziach zákona (najmenej 1000 eur a najviac 500.000 eur), avšak z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo bola určená výška práve 62.000 eur. Presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vydaného na základe zákonom povolenej voľnej úvahy má zabrániť svojvôli správneho orgánu pri takomto type rozhodovania. Správny orgán preto musí uviesť v odôvodnení aj vyhodnotenie zákonných hľadísk, najmä ako na ne prihliadol. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že atribúty na výšku zábezpeky pre daň, sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty a daňový úrad nie je oprávnený túto výšku zábezpeky meniť, pričom odkázal na to, že podstatné a rozhodujúce kritériá rizikovosti boli zverejnené aj na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR, nemožno považovať za dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia. Z rozhodnutia totiž nevyplýva, ktoré konkrétne kritériá zo zverejnených kritérií rizikovosti zohľadnil správny orgán pri rozhodovaní. Súd nepreskúmava rozhodnutie v spojení s ďalšími internými normami (resp. podkladmi rozhodnutia), na ktoré vo svojom odôvodnení odkazuje správny orgán, ale preskúmava samotné rozhodnutie, ktoré ak má spĺňať požiadavku zákonnosti, musí byť preskúmateľné a zrozumiteľné najmä pre účastníkov konania. Také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, aké kritériá rizikovosti boli zohľadnené a viedli k určeniu výšky zábezpeky na daň v rozsahu 62.000 eur, nespĺňa túto požiadavku. V dôsledku neuvedenia zohľadnených kritérií žalobca nemal možnosť namietať voči prípadného nesprávnemu prihliadnutiu na konkrétne atribúty posudzovania kritérií rizikovosti a rovnako ani súd nemal možnosť správnosť rozhodnutia preskúmať.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zastáva názor, že daňové orgány postupovali správne, ak pristúpili k určeniu výšky zábezpeky na daň, pretože žalobcovi v súvislosti s podanou žiadosťou na povinnú registráciu vznikla povinnosť zložiť zábezpeku. Správny orgán však pochybil, ak rozhodnutie o určení výšky zábezpeky na daň náležite neodôvodnil, najmä samotnú výšku zábezpeky, čím spôsobil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti. Keďže žalovaný svojim rozhodnutím v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie správcu dane o určení výšky zábezpeky na daň, súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 posledná veta O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, spočívajú v tom, že podstatná časť argumentácie v žalobe spočívala na tvrdení nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nezohľadnenia skutočnosti, že O. Z. po podaní žiadosti už nebol konateľom a spoločníkom žalobcu, na čo podľa žalobcu mali povinnosť daňové orgány prihliadnuť. Súd sa z dôvodov vyššie uvedených sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, naopak, postup daňových orgánov, ak pristúpil k určeniu výšky zábezpeky na daň, považuje za plne súladný so zákonom o DPH, pričom jediným nedostatkom spôsobujúcim nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, bolo nedostatočné odôvodnenie určenej výšky zábezpeky, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.