Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-71-2010.pdf
PDF · 82.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Er/71/2010
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: A J Produkty a.s., Galvaniho 7/B, 821 04 Bratislava, IČO: 36 268 518, zastúpeného: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava, proti povinnému: SAFEKO, spol. s.r.o., Kátovská 7, 908 51 Holíč, IČO: 36 232 041, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Kotrlu, Exekútorský úrad Malacky, pre vymoženie 788,06 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kotrlovi, Exekútorský úrad Malacky so sídlom Slovenská 9, P.O.BOX 54, 901 01 Malacky, náhradu trov exekúcie v sume 58,31 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 010104 zo dňa 27.01.2010 bol súdny exekútor JUDr. Vladimír Kotrla, Exekútorský úrad Malacky, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe platobného rozkazu Okresného súdu Senica, č.k. 10Rob/25/2009-20 zo dňa 22.07.2009. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 14.01.2010.
Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručil tunajšiemu súdu dňa 15.06.2012 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu, že šetrením majetku povinného sa zistilo, že sa nenašiel žiadny majetok a to ani na čiastočnú úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor žiadal rozhodnúť o trovách exekúcie a žiadal zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie v sume 143,78 EUR. Dňa 20.09.2012 zaslal oprávnený súhlas so zastavením exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na čiastočnú úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z obsahu spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 8/2010 má súd za to, že súdny exekútor dostatočne zisťoval majetkové pomery povinného. Proti povinnému zisťoval majetok na dopravnom inšpektoráte, katasterportáli, v sociálnej poisťovni a finančné prostriedky v bankových inštitúciách. Na základe vyjadrení uvedených inštitúcií bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla ani
žiadnej nehnuteľnosti. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný bol vedený od 01.01.2004 do 18.02.2009 ako zamestnávateľ. Súdny exekútor vydal príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy, ktoré boli doručované do siedmich rôznych bánk, no ani z jednej z nich neboli získané finančné prostriedky. Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, navrhol súdny exekútor zastaviť exekučné konanie pre nemajetnosť povinného.
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu z a s t a v i l.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14, § 15 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 143,78 EUR, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 1, 2 a § 15 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 79,72 €, a to za úkony: prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie 1 úkon, získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia 1 úkon, zisťovanie majetku, účtu povinného 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 7 úkonov, doručenie exekučného príkazu 7 úkonov, doručenie oznámenia o stave exekučného konania 1 úkon, doručenie špecifikácie trov exekútora v exekučnom konaní 1 úkon a vedenie spisu a archivácia vo výške 10 €. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 7 úkonov „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ vo výške 7 x 3,32 eura a paušálnu odmenu za 7 úkonov „doručenie exekučného príkazu“ vo výške 7 x 3,32 eura, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b) a d) vyhlášky patrí exekútorovi odmena len 3,32 eura, bez ohľadu na to koľko príkazov na začatie exekúcie a koľko exekučných príkazov doručí alebo koľkým subjektom boli doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie alebo každé doručenie exekučného príkazu patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm. g), h), i), j), preto súd priznal v tejto časti odmenu súdnemu exekútorovi za jeden úkon doručenie príkazu na začatie exekúcie a jeden úkon doručenie exekučného príkazu. Súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za úkony prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, doručenie oznámenia o stave exekučného konania, doručenie špecifikácie trov exekútora v exekučnom konaní, vrátenie poverenia, nakoľko tieto úkony nie je možné odmeňovať v zmysle § 14 ods. 2 a § 15 vyhlášky. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vedenie a archiváciu spisu vo výške 10 €, nakoľko ide o administratívny úkon, odmena ktorého je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora, ide o úkon, ktorý nevzniká so samotným výkonom exekúcie a keďže exekútorovi vyplýva priamo zo zákona, pričom nesmeruje k vymoženiu konkrétnej pohľadávky, nemožno ho prenášať na účastníka a preto ho nie je možné ani osobitne odmeňovať. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 1 úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 úkon doručenie upovedomenia, 1 úkon zisťovanie majetku, účtu povinného, 1 úkon doručenie príkazu na začatie exekúcie a 1 úkon doručenie exekučného príkazu, spolu 5 úkonov v sume 16,60 €. Keďže odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa v zmysle citovaného ustanovenia vyhlášky určuje najmenej vo výške 33,19 €, súd priznal v tejto časti odmenu súdnemu exekútorovi vo výške 33,19 €.
2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 40,10 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou súdneho exekútora nestotožnil. Hotové výdavky neboli súdnym exekútorom dostatočne konkretizované, pričom k nim nebola priradená prislúchajúca peňažná hodnota, boli určené len v celkovej výške. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov za poštovné podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. S poukazom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 15,40 €, nakoľko bolo poštovné v predmetnej výške v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými 11 doručenkami a poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko jeho výšku považuje súd za nepreskúmateľnú, nakoľko sa v exekútorskom spise ďalšie doručenky preukazujúce poštovné vo zvyšnej časti nenachádzali.
3) súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov o 20 % DPH v sume 9,72 €.
Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 58,31 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).