Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-277-2013.pdf
PDF · 75.68 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/277/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Košice, so sídlom Festivalové nám. 1, 041 84 Košice, proti povinnému MARAUDER, s.r.o., so sídlom T.G. Masaryka 325, 960 01 Zvolen, IČO: 36 209 368, o vymoženie 13,27 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 0129/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/431/2009-14 zo dňa 29. 12. 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 20Er/431/2009-14 zo dňa 29. 12. 2011 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 20Er/431/2009-14 zo dňa 29. 12. 2011 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Lenke Borovskej trovy exekúcie vo výške 51,43 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Na odôvodnenie uviedol, že z výpisu z Obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K 29/2011-70 zo dňa 15. 08. 2011, bolo konkurzné konanie na majetok dlžníka MARAUDER, s.r.o., so sídlom T.G. Masaryka 325, 960 01 Zvolen, IČO: 36 209 368 zastavené pre nedostatok majetku a následne bola spoločnosť z obchodného registra vymazaná. Ďalej z výpisu z Obchodného registra okresný súd zistil, že povinný bol dňa 08. 09. 2011 z obchodného registra vymazaný. Keďže povinný výmazom z Obchodného registra zanikol ako právny subjekt, a to bez právneho nástupcu, ide o neodstrániteľnú podmienku v zmysle ust. § 104 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na to, že mal preukázané, že povinný nevlastní majetok a bol vymazaný z obchodného registra, okresný súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že o trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súdnej exekútorke priznal v súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 11,60 Eur za poštovné a 20 % DPH vo výške 6,64 Eur. Súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie splu vo výške 51,43 Eur.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že povinný bol dňom 08. 09. 2011vymazaný z obchodného registra, teda k tomuto dňu stratil právnu subjektivitu. Preto podľa jeho
názoru mal okresný súd exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Ďalej nesúhlasil s odôvodnením napadnutého uznesenia týkajúcim sa určenia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávneným. Uviedol, že žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a nemohol predvídať, že podnikateľská činnosť povinného dospeje až k jeho výmazu z Obchodného registra. Poukázal na to, že účelom Exekučného poriadku je predovšetkým zabezpečiť oprávnenému možnosť núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutím. Zmyslom a účelom rozhodnutia o náhrade trov konania je poskytnúť úspešnému účastníkovi, alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, nárok na náhradu trov potrebných na vymáhanie nároku. Považoval za nutné prihliadať na skutočnosť, že súdnych exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť súdni exekútori vykonávajú za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, je potrebné považovať za riziko, ktoré exekútor nesie, je dôvodné a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Navyše pri uzavieraní zmluvy o vykonaní exekúcie má súdny exekútor možnosť postupovať v súlade s vyhláškou a s oprávneným si dohodnúť aj tzv. zmluvnú odmenu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a súdnej exekútorke JUDr. Lenke Borovskej nepriznal návrhu trov exekúcie, resp. aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 13. 07. 2009 bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdna exekútorka požiadala okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 28. 07. 2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie č. G. vydané oprávneným dňa 06. 11. 2008. Okresnému súdu bol dňa 16. 12. 2011 doručený návrh súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra, pretože konkurzné konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku. Súdna exekútorka si zároveň v tomto podaní vyčíslila trovy exekúcie celkom vo výške 51,43 Eur. Následne okresný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Lenke Borovskej trovy exekúcie vo výške 51,43 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra ex offo z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K 29/2011-70 zo dňa 15.08.2011, ktoré sa stalo právoplatným dňa 08.09.2011, bolo konkurzné konanie na majetok dlžníka MARAUDER, s.r.o., so sídlom T.G. Masaryka 325, 960 01 Zvolen, IČO: 36 209 368 zastavené pre nedostatok majetku. Vzhľadom na to, že k zrušeniu povinného došlo z dôvodu, že konkurzné konanie na jeho majetok bolo zastavené pre nedostatok majetku, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a nie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol, keď exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku spravidla aj pri zastavení exekúcie je ten, proti komu sa vedie exekúcia (povinný), povinný nahradiť trovy exekúcie. Výnimku z tejto zásady zakotvuje zákon tak, že za určitých okolností súd môže a za určitých okolností musí zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Z vyššie citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má povinnosť, zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje.
Vzhľadom na to, že k zastaveniu predmetnej exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd bol povinný uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol v súlade s týmto ustanovením Exekučného poriadku, keď na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.