Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/62/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, v právnej veci navrhovateľky P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. M.R. E. č. XXX/XX, XXX XX T., zast. JUDr. Iveta Bračoková, advokátka, so sídlom Nám. Republiky č. 26, 984 01 Lučenec, proti odporcovi E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. Y. č. XXX/XX, XXX XX T., zast. JUDr. Erika Golská, advokátka so sídlom Ul. T.G. Masaryka č. 29, 984 01 Lučenec, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec a S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, deti zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, pracovisko Poltár, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci č.k. -27, zo dňa 09. júla 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd na čas po rozvode zveril maloletého S. C., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky P. C., nar. XX.XX.XXXX a vo výroku, ktorým súd uložil otcovi E. C., nar. XX.XX.XXXX, prispievať na výživu maloletého S. C., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 70,00 eur mesačne vopred k rukám matky vždy k 25-temu dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Na čas po rozvode súd maloletého C. C., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti odporcu (otca) a maloletého S. C. nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky). Navrhovateľke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého C. sumou 80,00 eur mesačne, vopred k rukám otca vždy k 25-temu dňu toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého S. sumou 70,00 eur mesačne, vopred k rukám matky vždy k 25-temu dňu toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( veta prvá ).

Rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželia nežijú usporiadaným rodinným životom, ich vzťahy sú vážne narušené, trvale rozvrátené. Manželstvo u nich neplní ani jednu zo spoločenských funkcií, ktoré v zmysle o rodine plniť má. Rozvrátené manželstvo nie je zárukou dobrej výchovy maloletých detí, preto rozvod manželstva rodičov nebude v rozpore so záujmami detí. Pri rozhodovaní o zverení deti do osobnej starostlivosti súd prihliadal na deťmi osobne vyjadrenú vôľu bývať s tým ktorým rodičom, nakoľko obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. V nadväznosti na rozhodnutie o zverení detí do osobnej starostlivosti rozhodol o výške a spôsobe platenia výživného na deti v zmysle dohody rodičov. Styk rodičov s deťmi neupravil, pretože rodičia sa vyjadrili, že deťom nebudú brániť, aby sa mohli stretávať vzájomne s rodičmi.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca voči výroku o zverení maloletého S. do osobnej starostlivosti matke, čím je dotknutý aj závislý výrok o výživnom na maloletého S.. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie za účelom vykonania znaleckého dokazovania o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti, alebo aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že maloletý S. sa zveruje do osobnej starostlivosti otca a matka je povinná prispievať na jeho výživu výživným vo výške 70,00 eur mesačne vopred, vždy do 25-teho dňa v mesiaci k rukám otca.

Dôvodil, že keď odišiel zo spoločného bydliska, ktoré mali s navrhovateľkou, starší syn C. sa odsťahoval s ním a začali bývať v rodinnom dome rodičov odporcu nachádzajúcom sa neďaleko (v tej istej obci). Prostredie rodinného domu rodičov odporcu (starých rodičov maloletých detí) je obidvom deťom dobre známe, pretože v ňom vyrastali od narodenia až do roku 2011, kedy sa účastníci konania osamostatnili

- presťahovali sa do rodinného domu, ktorý vlastnícky patrí rodičom navrhovateľky a nachádza sa na spoločnom dvore s domom, ktorý obývajú rodičia navrhovateľky, jej brat s manželkou a dieťaťom. Po odchode odporcu so spoločnej domácnosti aj syn S. trávil väčšinu času s odporcom alebo starými rodičmi zo strany odporcu. Preto odporca považoval za prirodzené, keď maloletý S. tiež prejavil vôľu bývať po rozvode rodičov u neho a so starším bratom, teda nie s matkou. Takúto vôľu S. prezentoval aj u kolízneho opatrovníka, ktorý v priebehu prvostupňového konania vykonal osobný pohovor s obomi deťmi a stanovisko maloletých detí oznámil súdu. Keď na súdnom pojednávaní maloletý S. uviedol opak, že po rozvode rodičov chce bývať s matkou, odporca bol týmto zaskočený, ale rozhodnutie syna rešpektoval. Po istom čase však maloletý S. znovu začal od odporcu požadovať, aby mohol bývať s ním a s bratom. Iné pred súdom údajne tvrdil preto, že pred pojednávaním mu matka povedala, že keď brat C. a aj on budú bývať u otca, zostane sama. Odporca má zato, že u neho má maloletý S. vytvorené lepšie podmienky na bývanie, zrejme preto sa cíti lepšie u neho. Vhodné podmienky mal S. vytvorené aj v rodinnom dome navrhovateľky, v ktorom bývali účastníci konania spoločne pred rozvodom. Ale navrhovateľka sa tam odmietla po rozvode vrátiť. Vyhovuje jej bývať spoločne v rodinnom dome, ktorý obývajú jej rodičia, pretože sa nemusí starať o domácnosť, o všetko, aj o S. sa postará jej matka. Avšak S. tu nemá samostatnú izbu, ani posteľ, spáva s navrhovateľkou a jej matkou (starou matkou) v jednej manželskej posteli. Maloletý sa odporcovi sťažuje, že sa nevyspí, pretože matka a stará matka sa dlho do noci rozprávajú. V tomto dome dieťa nemá taký pokoj, pretože ako je uvedené vyššie, tu okrem starých rodičov zo strany matky bývajú aj brat navrhovateľky s manželkou a 1- mesačným dieťaťom. Odporca má tiež obavu z realizácie styku s maloletým S., pretože navrhovateľka sa vyjadrila, že zariadi, aby sa odporca a brat C. nemohli s ním stretávať neobmedzene, údajne na dieťa zle vplývajú.

Navrhovateľka navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Tvrdenia odporcu, že maloletého pred vypočutím na súde ovplyvnila, odmieta. C. S. má u nej vytvorené všetky podmienky na zdravý psychický a fyzický rozvoj. Hlavným dôvodom pre podanie návrhu na rozvod manželstva zo strany navrhovateľky bola agresivita odporcu, ale i jeho časté požívanie alkoholických nápojov. Pod ich vplyvom bol veľakrát vulgárny a neovládal svoje správanie, o čom svedčí aj fyzické napadnutie otca navrhovateľky dňa 10.05.2013. I pod následkom tejto udalosti, ale i po pojednávaní na súde, začal S. prežívať pocity neistoty, bojí sa sám spávať, prejsť v noci na záchod a pod. S matkou má veľmi dobrý vzťah a na matku je citovo viac naviazaný. Keď na pojednávaní uviedla, že na čas po rozvode by mohol byť maloletý S. zverený aj do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, urobila to len z dôvodu, že konanie prebiehalo v čase letných prázdnin a aj pri takejto úprave by maloletý nepociťoval určité obmedzovania v styku s oboma rodičmi. Bydliská oboch rodičov nie sú od seba vzdialené, maloletý S. navštevoval domácnosť odporcu počas letných prázdnin, ale s nástupom do školy sám obmedzil návštevy u otca. Odporca žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, o domácnosť sa stará jeho matka, dôchodkyňa. Navrhovateľka sa väčšinou zdržiava v dome u jej rodičov, pričom rodinný dom, v ktorom žili spoločne s odporcom pred rozvodom, je na spoločnom dvore. Brat navrhovateľky s manželkou a ich dieťa obývajú 2. nadzemné podlažie rodinného domu rodičov navrhovateľky. Ohľadom nevhodnosti bytových podmienok navrhovateľky tvrdenia odporcu nie sú celkom objektívne. Zverenie maloletého S. odporcovi by podľa jej názoru nebolo v záujme maloletého.

Kolízny opatrovník odporučil vykonať znalecké dokazovanie v otázke zverenia maloletého S. na čas po rozvode manželstva. Maloletý S. bol v priebehu dvoch mesiacov dvakrát vypočutý a súd pri rozhodovaní rešpektoval jeho názor. Pre dieťa by ďalšie vypočúvanie na úrade bolo prinajmenšom stresujúce.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa v znení neskorších predpisov , bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa , potvrdil. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Preskúmaním rozhodnutia okresného súdu dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol. Náležite zistil skutkový stav, vec správne skutkovo i právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade so zákonnými požiadavkami na riadne odôvodnenie rozsudku súdu ( ).

Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Uvedené ust. platí primerane aj pre konanie na odvolacom súde ( ). To znamená, že odvolací súd preskúmava rozhodnutie prvostupňového súdu z hľadiska tých skutočností (vziať do úvahy môže iba skutočnosti), ktoré tu boli (existovali) v čase jeho rozhodovania. K novým skutočnostiam, ktoré vznikli po vydaní rozhodnutia u odporcu, treba prihliadnuť, ak by tieto nové skutočnosti mohli mať vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia v čase rozhodovania súdu.

Maloleté dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru dieťaťa sa musí venovať náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

V prejednávanej veci ide o otázku, ktorému z rodičov má byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ide o maloletého S. C., nar. XX.XX.XXXX, dieťa vo veku 12 rokov. Rodičia často nechajú, aby dieťa samo rozhodlo, u koho chce po rozvode rodičov zostať. U tohto dieťaťa však môže dôjsť ku konfliktu lojality a dieťa prežíva z toho väčší stres, než ktorý pociťuje zo samotného rozvodu rodičov. Maloletý sám ani nemôže posúdiť, aké výchovné prostredie je v jeho záujme. Je na rodičoch, kolíznom opatrovníkovi resp. aj iných subjektoch, aby objektívne vyhodnotili názor dieťaťa. Pokiaľ je na to povolaný súd, ako v danom prípade, zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa spôsobilý resp. väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti, aké sú skutočné pomery a skutočná situácia u toho - ktorého z rodičov. V danom prípade zo spisového materiálu vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu detí, pre to, aby maloleté dieťa mohlo byť zverené do osobnej starostlivosti ktorémukoľvek z nich. Toto konštatoval aj okresný súd. Pri rozhodovaní súdu o zverení maloletého S. do osobnej starostlivosti preto zavážila aj maloletým prejavená vôľa v priebehu súdneho pojednávania na prvom stupni, že by chcel bývať spolu s matkou, i keď dodal, že rád má matku aj otca. Pritom súd uvážil, že ani oddelenie maloletého S. od staršieho, už čoskoro plnoletého súrodenca C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol na čas po rozvode rodičov súdom zverený do osobnej starostlivosti otca (s ohľadom na takúto vôľu C. a matka s tým súhlasila), nepovedie k strate vzájomného a sústavného kontaktu detí, keďže všetci účastníci konania bývajú v tej istej obci a bydliská oboch rodičov nie sú od seba vzdialené.

Odvolanie otca maloletého je založené predovšetkým na tvrdení otca, že maloletý po vyhlásení rozhodnutia - rozsudku prvostupňového súdu, zmenil svoj názor na to, s ktorým z rodičov by chcel po rozvode rodičov bývať, že v súčasnosti od otca žiada, aby mohol bývať s ním a s bratom. Preto sa otec domáha, aby maloletý S. bol o tomto opätovne vypočutý (kolíznym opatrovníkom resp. súdom), alebo aby bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia odborného názoru, komu by mal byť zverený do osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva rodičov. Ako je uvedené vyššie,

súd pri rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa zisťuje aj vôľu dieťaťa (dieťa sa vypočuje), avšak to neznamená, že súd vždy a za každých okolností musí svoje rozhodnutie podriadiť dieťaťom prejavenej vôli, ale ju zvažuje primerane veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. Tak je tomu aj v danom prípade. Podľa názoru odvolacieho súdu rôznosť prejavovaného názoru maloletého S. na otázku, u ktorého z rodičov chce bývať - najprv tvrdil, že chce bývať u otca, potom že u matky a vzápätí údajne opäť tvrdí, že u otca, skôr značí, že pramení z jeho momentálnej citovej či psychickej ne/pohody (striedania nálad primeraného aj jeho veku), bez dôslednejšieho uvažovania dieťaťa o zodpovednosti za následky takéto vystupovania, správania, čomu rozhodne nemožno podriaďovať súdne konanie a súdne rozhodnutie - jeho výsledok. Takáto názorová nezhoda maloletého dieťaťa neznamená, že by sa znova (za každých okolností) na jej základe muselo rozhodovať o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené po rozvode do osobnej starostlivosti. Existencia týchto názorových nezhôd ani nemá povahu nových skutočností (rozhodných skutočností) s vplyvom na výsledok rozhodnutia, teda takých skutočností, na základe ktorých by odvolací súd musel rozhodnutie prvostupňového súdu v otázke zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti zmeniť, alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie napr. z dôvodu došetrenia skutkového stavu - opätovného vypočutia dieťaťa, či znaleckého dokazovania a pod., ako sa domáha otec dieťaťa v tomto prípade, viacmenej na základe osobného želania dieťaťa. Odvolací súd neuznal za dôvodné ani odvolacie námietky otca smerované voči vhodnosti výchovného prostredia pre maloletého S. u jeho matky. Z hľadiska bytových podmienok je preukázané, že matka má k dispozícii samostatnú bytovú jednotku na bývanie v bezprostrednej blízkosti jej rodičov a niet žiadnej prekážky, aby tento byt spolu s maloletým S. užívať nemohla. V konaní nebolo ani preukázané, že by matka bránila maloletému S. v stretávaní sa s otcom alebo s jeho starším bratom C..

Okresný súd dostatočne zistil skutkový stav a vyhodnotil jednotlivé dôkazy a zvážil všetky skutočnosti, majúce vplyv na rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti. V danom prípade niet ani žiadneho vážneho dôvodu k tomu, aby na základe skutočností, na ktoré odporca poukazoval v odvolaní, sa premietala ich existencia do posudzovania otázky zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky podľa , potvrdil. Potom je bez zmeny aj závislý výrok o výživnom na maloletého S., podľa ktorého je výživné na maloletého S. povinný platiť otec a to k rukám matky, vo výške 70,00 eur mesačne, vopred, vždy k 25-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.