Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-159-2023.pdf
PDF · 71.17 KB
Case nature
Subarea
46Ek/159/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: K. L., X.: X.X.XXXX, V. L. M. XXX, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Tomáš Volek, advokát, so sídlom Paulínska 17, 917 01 Trnava, IČO: 52864898, proti povinnému: Z. S., X.: X.X.XXXX, V. L. XXX XX R., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Barbora Vatrtová, so sídlom exekútorského úradu Nám. SNP 3, 91701 Trnava, sp. zn. 418EX 59/23 o vymoženie zameškaného výživného vo výške 500,- Eur a bežného výživného vo výške 100,- Eur, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd u k la dá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Barbora Vatrtová, so sídlom exekútorského úradu Nám. SNP 3, 91701 Trnava trovy exekúcie vo výške 36,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.01.2023 domáha od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 451,94 Eur, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 14P/14/2022 zo dňa 18.10.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.10.2022. Dňa 26.01.2023 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Barbora Vatrtová, so sídlom exekútorského úradu Nám. SNP 3, 91701 Trnava, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 418EX 59/23 2. .Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
3. Podľa §-u 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
4. Súd po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie dodatočne zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnená osoba uvedený otec maloletého dieťaťa - Roman Belko, nar: 7.5.1980, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 14P/14/2022 zo dňa 18.10.2022 určený za osobu, ktorej sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti.
5. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému, je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti).
Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981).
6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dodatočne zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie bol nesprávne uvedený ako oprávnený otec maloletého dieťaťa, pričom oprávneným malo byť maloleté dieťa zastúpené zákonným zástupcom - otcom, ktorý je zastúpený právnym zástupcom. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko otec maloletého dieťaťa nemá aktívnu vecnú legitimáciu byť oprávneným. Súd dodáva, že otec maloletého dieťaťa si po právoplatnosti tohto uznesenia môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, avšak návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať náležitosti v zmysle bodu 5. tohto uznesenia. 7. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa §-u 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č.68/2017 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
9. Podľa §-u 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
10. Súd v tejto veci uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí v zmysle § 22 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 náhrada paušálnych výdavkov v celkovej výške 36,- Eur s DPH, nakoľko do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nastal iný dôvod na ukončenie exekúcie (aktívna vecná legitimácia oprávneného), patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%. Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36,- Eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného, pretože oprávnený nesie so svojou pohľadávkou aj kreditné riziko, ktoré spočíva v nesení nákladov na súdnu ochranu. 11. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60,- eur (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím
mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.