Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-311-2013.pdf
PDF · 85.82 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/311/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: A.. S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., Na Z. diel XX, zast. JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou v Žiline, Horný Val 24, proti odporcom: 1/ Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu v Martine zo dňa 19. 04. 2013 č. k. 10C/20/2011-663, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu súd prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu solidárne náhradu nemajetkovej ujmy v sume 3.319,39 eura. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 79 ods. 1 a § 83 O.s.p.. Konštatoval, že v danej veci je predmetom konania návrhom podaný navrhovateľom dňa 27. 07. 2007, ktorým sa domáha voči odporcom náhrady nemajetkovej ujmy. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 15Ct 22/2003 je vedené konanie o návrhu navrhovateľa z 29. 10. 2002, pričom v oboch sporoch sú rovnakí účastníci na strane odporcov - Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR a Ministerstvo vnútra SR a na strane navrhovateľa A.. S. S., totožný predmet konania, ktorý vyplýva z rovnako vymedzeného skutku a v oboch konaniach navrhovateľ uplatňuje nárok titulom práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci si uplatnil právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.319,39 eur a v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava III vo výške 199.163,51 eura. V oboch súdených prípadoch sa jedná o ten istý právny dôvod, o právo na ochranu osobnosti, v rámci ktorého žiada náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Konštatoval, že pokiaľ navrhovateľ neuvedie v návrhu na začatie konania všetky potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, môže svoje tvrdenia neskôr doplniť osobitným podaním a nemusí sa jednať o nový návrh na začatie konania alebo návrh na zmenu návrhu na začatie konania. Návrh na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III obsahuje aj tvrdenia o tom, že T. mala k dispozícií prepis telefónnych hovorov navrhovateľa, ako aj iných materiálov, ktoré nezákonne získala od polície a tieto zverejnila v masmédiách, ako aj iným spôsobom, čím zasiahla do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti. Tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu na začatie konania v súdenej veci len dopĺňajú návrh na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III a označujú názov materiálov obsahujúcich prepisy telefónnych hovorov navrhovateľa a čiastočný obsah tohto materiálu. Ide o materiál s názvom „vyhodnotenie I“, čím navrhovateľ len upresňoval svoje tvrdenia vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Ct/22/2003 a to tým, že jedným z materiálov, ktorý mala T. K. od polície k dispozícii, bol aj materiál s označením „vyhotovenie I“. V súdenej veci len dopĺňal svoje tvrdenia, ktoré podľa hmotného práva sú dôležité pre rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Ct/22/2003, a to tým, že obsah tohto materiálu je prejavom hrubej policajnej brutality vo vzťahu k právu na ochranu osobnosti navrhovateľa. V súdenej veci navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol aj to, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 6T/47/2007 sa nachádza aj časť spomínaného materiálu získaného nezákonne z prostredia polície pod názvom "vyhotovenie I", že s týmto materiálom sa oboznámili viacerí účastníci tohto trestného konania ako aj iné osoby, čím taktiež došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Uzavrel, že skutočnosti a tvrdenia uvedené v návrhu na začatie konania v súdenej veci môžu preukazovať nárok navrhovateľa na ochranu osobnosti, rozsah a intenzitu protiprávneho zásahu vo väzbe na výšku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Tieto skutočnosti môžu vymedzovať a preukazovať okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a tým podmieniť výšku priznanej náhrady. Na rozdiel od návrhu na začatie konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III, kde návrh len všeobecne vymedzuje, že T. K. mala mať k dispozícii prepisy telefónnych hovorov navrhovateľa a aj iný policajný materiál, v súdenej veci návrh konkretizuje označenie tohto materiálu. Tieto nové skutočnosti môžu bližšie označiť okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu navrhovateľa, čo môže mať vplyv na konečné rozhodnutie vo veci. Doplňujúce tvrdenie môže prispieť aj k lepšej identifikácii zodpovedných subjektov. Z uvedených dôvodov konanie pre prekážku začatého konania podľa § 83 O.s.p. zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním zrušenia uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie. Uviedol, že vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 15Ct 22/2003 sa domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do jeho súkromia nezákonným odpočúvaním telefonických hovorov, čím došlo k porušeniu ústavou priznaného práva na ochranu prepravovaných správ. V danej veci sa domáha ochrany z dôvodu nezabezpečenia prepisov hovorov získaných pri použití informačno-technických prostriedkov a ochrany z dôvodu nevyšetrenia príčinu úniku prepisov telefonických hovorov. Skutkové okolnosti žaloby a sporu vedené na Okresnom súde v Martine sú iné, a preto nie je dôvod na zastavenie konania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavenie konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 OSP).
Podľa § 83 OSP začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.
V ostatne citovanom ustanovení vyjadrená prekážka veci začatej (litispendencia) patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej. Prekážka veci začatej teda bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Ak takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť (§ 104 ods. 1 OSP). O prekážku veci začatej v zmysle uvedeného ustanovenia ide vtedy, keď v neskoršom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo skôr začaté iné konanie, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné postavenie (v jednom konaní vystupujú ako žalobcovia, v druhom ako žalovaní). Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď v neskôr začatom konaní vystupujú právni nástupcovia osôb, ktoré sú alebo boli účastníkmi skôr začatého konania. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vymedzovaný z rovnakých skutkových okolností (pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/168/2008).
Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedenej právnej úpravy dospel k záveru o vecnej nesprávnosti odvolaním preskúmavaného uznesenia súdu prvého stupňa. Ten vychádzal z názoru, že navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje rovnaký nárok a voči tým istým účastníkom, ako v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou 15Ct 22/2003. Predmetom konania v súdenej veci je návrh, podaný na Okresnom súde v Žiline dňa 01. 08. 2007, ktorým sa navrhovateľ domáha (pôvodne aj proti Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, voči ktorému zobral návrh na začatie konania späť) náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- Sk. Skutkovo návrh odôvodnil tým, že dňa 21. 03. 2007, v postavení poškodeného, preštudoval trestný spis vedený na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 6T/47/2007 a zistil, že obvinená T. K. pri výsluchu dňa 17. 06. 2004 predložila kópiu listiny s názvom "vyhodnotenie I", k dôkaznej situácii vo veci týkajúcej sa trestnej činnosti na Okresnom súde Žilina. Tento materiál bol vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici a Krajskom riaditeľstve PZ v Banskej Bystrici v režime "prísne tajné". Tento materiál bol jedným z podkladov článku, ktorý T. K. v roku 1999 napísala a v ktorom ho dehonestovala po spoločenskej a pracovnej stránke. Uvedený materiál bol utajenou písomnosťou, a preto nemohol byť daný k dispozícii tretím osobám. S jeho obsahom, keďže bol súčasťou trestného spisu, sa oboznamovali osoby oprávnené nahliadať do súdneho spisu, voči ktorým nemá inú možnosť očistiť svoje meno. Vyššie uvedený materiál hrubým spôsobom zasahuje do jeho občianskej cti, poškodil jeho dobré meno nielen v odbornej, ale aj laickej verejnosti.
Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že navrhovateľ dňa 29. 10. 2002 doručil Okresnému súdu Bratislava III návrh na začatie konania, ktorým uplatnil voči odporcovi, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, nárok na ochranu osobnosti s odôvodnením, že v týždenníku Moment, ale aj v iných periodikách, masmédiách a na internete, boli zverejnené nepravdivé údaje o jeho osobe, ktoré zasiahli jeho osobnostné práva. Zdrojom týchto nepravdivých informácií bol obsah jeho odpočúvaných telefonických rozhovorov, ktoré sú uvedené v záznamoch policajného zboru pod spisovou značkou PPZ003863/20 zo dňa 24. 07. 1999 a PPZ001924TIS-/42 zo dňa 19. 08. 1999. Mal za to, že používanie informačno-technických prostriedkov je možné použiť len pre odhaľovanie trestných činov len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu. Keďže uvedený postup nebol dodržaný, štátne orgány nezákonne zasiahli do práva na ochranu jeho osobnosti. Nezákonné odpočúvanie prostriedkami telekomunikačnej techniky a sprístupnenie obsahu hovorov neoprávnenej osobe a ich následná medializácia, mimoriadne závažným zásahom zasiahli do sféry jeho súkromného života a vyvolali dlhodobo nepriaznivý dopad na rodinné, kolegiálne a priateľské vzťahy a mali negatívne dopady v jeho profesionálnej kariére. V podaní z 20. 07. 2007, okrem upresnenia účastníkov konania a čiastočného späťvzatia návrhu, poukázal na to, že existujúci stav používania informačno-technických prostriedkov nie je v súlade s Ústavou SR a nariadeniami Európskych spoločenstiev. Poukázal na to, že z výpovede novinárky T. vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 27C/11/2000 vyplýva, že obsah záznamov operatívnych nahrávok bol jedným z podstatných zdrojov, na základe ktorých spracovala dehonestujúci článok uverejnený v týždenníku Moment, ktorý rozpútal rozsiahlu a dlhotrvajúcu diskreditačnú kampaň voči jeho osobe .
Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 5Ct 22/03-415 zo dňa 29. mája 2009 súd prvého stupňa rozhodol o žalobe navrhovateľa proti žalovaným 1/ Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, 2/ Krajskému súdu v Banskej Bystrici, 3/ Ministerstvu vnútra slovenskej republiky, o návrhu na ochranu osobnosti tak, že žalobu v častiach bodov 1 až 7 zamietol. Žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 199.163,51 eura, žalobu v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol a žalovaného v 1. rade zaviazal zaplatiť advokátke žalobcu náhradu trov konania v sume 15.289,11 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 29. 10. 2002 domáhal vydania rozsudku na tom skutkovom základe, že v súvislosti s uverejnením článku v týždenníku Moment, v čísle 47 zo dňa 19. 11. 1999, s názvom Sudca na odstrel, s podtitulkom Predseda Okresného súdu v Žiline A.. S. S. robí hanbu svojmu stavu a v ďalších článkoch a rôznych periodikách a masmédiách na internete boli porušené jeho práva priznané § 11 Občianskeho zákonníka, článkom 16 ods. 1, článkom 19 ods. 2, článkom 21 ods. 3, článkom 22 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 11, článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K ich porušeniu došlo konaním odporcov a to nezákonnými odposluchmi telefonických rozhovorov navrhovateľa, nezabezpečením bežného uloženia prepisov telefonických rozhovorov, nevykonaním efektívneho vyšetrenia vo veci zverejnenia prepisu telefonických rozhovorov navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6 Co 46/10-543 zo dňa 2. decembra 2010 rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žaloba v bode 7 petitu zamietnutá, potvrdil a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd po prejednaní veci uzavrel, že predmetom konania v súdenej veci je síce totožný predmet konania a taktiež okruh účastníkov konania, ako vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 15Ct 22/2003, avšak skutkový základ, od ktorého navrhovateľ odvíja žalobou uplatnený nárok v tomto konaní, nie je totožný ako v konaní sp. zn. 15Ct 22/2003. Súčasťou spisu je listinný dôkaz - „Vyhodnotenie I - k dôkaznej situácii vo veci trestnej činnosti na Okresnom súde Žilina, kde väzobne trestne stíhanému sudcovi A.. M. S. a náväzne podozrivého predsedu Okresného súdu A.. S. S. a spol.“, (čl. 119 spisu), od ktorého navrhovateľ odvíja žalobou uplatnený nárok. Z návrhu je zrejmé, že skutkovým základom tejto žaloby je skutočnosť, že v označenom "vyhodnotení I", sú uvedené nepravdivé údaje o jeho osobe, voči ktorým nemá inú možnosť obrany ako podaním žaloby. Pokiaľ ide o uvedenie informácií o trestnom spise sp. zn. 6T 47/07 a v tej súvislosti zmienka o výpovedi T. K. pri výsluchu dňa 17. 6. 2004, tieto sú len poukazom na okolnosti, z ktorých navrhovateľ zistil, že existuje materiál s označením "vyhodnotenie I". Z návrhu vyplýva, že mu nie je známa osoba, ktorá tento materiál vypracovala, a preto podal návrh voči viacerým subjektom. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 12. 06. 2012 ( čl. 216 spisu ) navrhovateľ výslovne uviedol, že predmetom tohto sporu je zásah do jeho práv na ochranu osobnosti obsahom „vyhodnotenia I“, ktoré obsahuje operatívne poznatky získané odpočúvaním, sledovaním a iným spôsobom, pričom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 15 Ct/22/03 je zásah do práv na ochranu jeho osobnosti spôsobený nezákonnými odposluchmi. Podľa názoru odvolacieho súdu z listinného dôkazu, o ktorý navrhovateľ opiera žalobou uplatnený návrh, označenom ako " vyhodnotenie I " nevyplýva, na základe akých informácií, zdrojov alebo činností boli údaje tvoriace obsah tohto dokumentu získané. Tento dokument, ako vyplýva aj z jeho názvu, je vyhodnotením dôkaznej situácie trestnej činnosti na Okresnom súde v Žiline. Navrhovateľ namieta pravdivosť údajov obsiahnutých v dokumente poukazujúc aj na to, že v ňom uvedené informácie boli súčasťou spisu, ktorý bol vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici v režime prísne tajné a na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Banskej Bystrici v rovnakom režime. Z obsahu návrhu a doterajšieho obsahu spisu preto vyplýva, že v tomto konaní navrhovateľ nezákonnosť, resp. zásah do jeho osobnostných práv vzhliada v samotnom obsahu uvedeného dokumentu, popierajúc pravdivosť jeho obsahu, ktorý mal byť navyše utajený, pričom jeho obsah bol získaný nezákonnými spôsobmi. Z uvedeného dôvodu nie je splnená podmienka rovnakého skutkového základu žalobou uplatneného nároku v tomto konaní a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 15 Ct/22/03, v ktorom konaní, ako už bolo uvedené vyššie, podľa navrhovateľa došlo k zásahu do jeho práv nezákonnými odposluchmi telefonických rozhovorov odporcami, nezabezpečením bežného uloženia prepisov telefonických rozhovorov, nevykonaním efektívneho vyšetrenia vo veci zverejnenia prepisu telefonických rozhovorov navrhovateľa.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže nezistil dôvody pre zastavenie konania podľa § 83 O.s.p..
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.