Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_PN-25C-18-2023.pdf
PDF · 84.47 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-25C/18/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore žalobcu: W.. P. G.P., L.. XX.XX.XXXX, J. Q., K. XX, proti žalovanému: Slovenská republika konajúca prostredníctvom SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, so sídlom Banská Štiavnica, Radničné námestie 8, IČO: 46 36 022, o žalobe na obnovu konania, takto
rozhodol:
Žalobu na obnovu konania o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 25.04.2023 doručenou Okresnému súdu Piešťany totožný deň sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 22C/36/2019 z dôvodu, že došlo k porušeniu základných ľudských práv, a to práv vlastníckych vrátane ich účinnej ochrany. Žalobu odôvodnil tým, že zamietnutím žaloby o vypratanie nehnuteľnosti súd odmietol jedinému vlastníkovi predmetu sporu poskytnúť súdnu ochranu jeho legálne nadobudnutých vlastníckych práv, a tak naďalej sú jeho základné ľudské práva vlastníctva porušené. Žalobou o „vypratanie nehnuteľnosti“ sa ako vlastník domáhal súdnej ochrany práva pokojne a v celku užívať svoju nehnuteľnosť, pretože jeho vlastnícke právo bolo bezprávne narušené žalovaným. Vlastníctvo dokazoval najmä listom vlastníctva č. XXXX, k. ú. Q.. Ako dôkaz nadobudnutia vlastníctva v konaní predložil kúpnu zmluvu s predchádzajúcim vlastníkom Agrostavom Trnava. a. s. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 06.03.2009 žalobca kúpil od Agrostavu Trnava stavbu „dvojchatu“ súpisné č. XXX, postavenú na pozemku parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, zapísanú na LV č. XXXX. Právoplatným rozhodnutím správy katastra G. dňa 15.04.2009 bol povolený vklad zmeny vlastníka titulom kúpnej zmluvy a odvtedy je právoplatným vlastníkom majetkovej podstaty LV č. XXXX v celosti. Žalobca má za to, že LV č. XXXX hodnoverne a záväzne dokazuje, že je vlastníkom v celosti aj tej časti nehnuteľnosti, ktorú žiadal vypratať. Údaje na LV č. XXXX sú v súlade s evidenciou nehnuteľností obce Q., ktorú vedie obec pre účely platby dane z nehnuteľností a súhlasia tiež s katastrálnou mapu a s odvodenými mapami. V konaní prvostupňového súdu advokát žalovaného spochybňoval zápis na LV č. XXXX. Kataster vec prešetril a zamietol návrh na opravu domnelej chyby. Zápis na LV č. XXXX k. ú. Q. je vykonaný zákonne, v súlade s evidenciou katastra a s predloženými listinami. Kataster nehnuteľností určite nepochybil. Advokát žalovaného bol po takomto vyriešení predbežnej otázky nespokojný, avšak nepodal na správny súd patričnú žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia katastra nehnuteľností. Spoliehal sa na všeobecný súd. Žalobca vo svojom návrhu ďalej uvádza, že žalovaná strana bola účastníkom stavebného konania od samého začiatku, a teda bola informovaná. Ak by bola pravda to, že na parc. č. XXXX/X stojí „protipovodňová bunka“ , tak by to v stavebnom konaní namietala. Zrejme namietať ani nemohla, nakoľko žalovaná strana nemala žiadne rozhodnutie, ktoré by povoľovalo umiestniť nejakú stavbu na pare. č. XXXX/X. Tvrdenie žalovaného, že protipovodňová bunka stojí na pare. č. XXXX/X nezodpovedá skutočnosti. Protipovodňová bunka stojí na parc č. XXXX/X a je to vec hnuteľná, čo vyplýva aj z bodu 44 právoplatného rozsudku OS Piešťany zo dňa 04.12.2017, č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX. Protipovodňová bunka je uložená na parc. č. XXXX/X, riadne plní svoju funkciu a keďže to nie je nehnuteľnosť, tak nemá ani pridelené súpisné číslo. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/36/2019-442 sa s vyššie uvedenými skutočnosťami
nevysporiadal. Žalobca vo svojom návrhu odkazuje na ustanovenia §18, § 22, § 70 a § 71 v zmysle ktorých má za to, že na vyvrátenie hodnovernosti a záväznosti údajov katastra v žiadnom prípade nestačí ich spochybňovanie. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra nemôže byť vyvrátená, ak neexistuje ku tomu spôsobilé, právoplatné rozhodnutie orgánu moci štátu, ktorému zo zákona prislúcha právomoc rozhodnúť v takej veci. Rozhodnutie by muselo vychádzať z bezvadného dokazovania veci čo znamená že (1) dokazovanie bolo vykonané orgánmi moci štátu, ktoré k tomu majú zákonne právomoci v danej oblasti práva (2) dokazovanie bolo vykonané zákonne (3) nehodnovernosť údajov katastra bola preukázaná bez akýchkoľvek pochýb. Takéto rozhodnutie neexistuje, ale prvostupňový súd sa v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/36/2019 rozhodol nerešpektovať hodnoverné a záväzné údaje LV č. XXXX k. ú. Q. a preto jeho zistenie skutkového stavu je nesprávne. Prvostupňový súd pri takom dokazovaní odbočil od merita veci a nemal príslušné právomoci. Ak mal súd napriek predloženým listinným dôkazom pochybnosti o zápise na LV č. XXXX mohol sa ešte obrátiť na príslušný orgán o vysvetlenie. Prvostupňový súd sa však uchýlil k samoobslužnému dokazovaniu, čím prekročil rozsah svojich zákonných právomoc a vnikol do právomocí zákonom zverených správnym orgánom a správnym súdom. Také konanie súdu bolo v rozpore so zákonom aj Ústavou SR a účinky nezákonného dôkazu sú nulitné. Touto vadou trpelo potom celé súdne konanie vrátane rozsudku. Tvrdenie kohokoľvek, že nie je vlastníkom dobromyseľným je pre neho urážajúce a deprimujúce. Ako potenciálny kupujúci nechcel nikomu uškodiť a už vonkoncom nie žalovanému. So žalovaným vychádzali spolu dobre. Keď ho začiatkom roka 2009 oslovil Agrostav Trnava s ponukou nehnuteľnosti na predaj, tak to hneď oznámil žalovanému. Vedel, že časť ponúkanej nehnuteľnosti žalovaný užíva a myslel, že majú prednostné právo na kúpu. Napriek upozorneniu žalovaný bol nečinný a neozval sa. Neskôr si žalobca preveril LV č. XXXX na katastri aj na obecnom úrade, kde ho ubezpečili, že LV č. XXXX je v poriadku, Agrostav Trnava je vlastníkom majetkovej podstaty v celosti a žiadneho iného vlastníka neevidujú. Taktiež si zistil, že Agrostav Trnava dal takú istú ponuku aj žalovanému, ale on nemal a tak nakoniec s kúpnu zmluvu s Agrostavom uzavrel žalobca. Povolenie obnovy konania považuje žalobca za jedinú primeranú satisfakciu, ako zákonným spôsobom odstrániť trvajúci stav bezprávneho narušenia vlastníckych práv, aby mohol pokojne a v celosti svoje vlastníctvo aj užívať, tešiť sa z neho a voľne s ním nakladať. K žalobe na obnovu konania žalobca priložil listinné dôkazy: žaloba o vypratanie nehnuteľnosti za dňa 10.04.2019, kúpna zmluva s Agrostavom Trnava zo dňa 06.03.2009, výpis z LV č. XXXX vyhotovený dňa 11.06.2008, výpis z LV č. XXXX vyhotovený dňa 16.04.2009, výpis z LV č. XXXX vyhotovený dňa 25.04.2023, mapa (grafické znázornenie) k stavbe, súp. č. XXX z webovej stránky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rozhodnutie Obce Q. Č.. XXX/XXXX o vyrubení dane z nehnuteľností.
2. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že pôvodné konanie, napadnuté predmetnou žalobou na obnovu konania, bolo vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 22C/36/2019, pričom žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného vypratania časti rekreačnej nehnuteľnosti postavenej na pozemku KN C parc. č. XXXX/X E. T.. Ú.. Q., ktorú má žalovaný doposiaľ v držbe, a odovzdania tejto časti rekreačnej chaty žalobcovi. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 22C/36/2019-442 dňa 6. mája 2021, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trnave o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 6. mája 2021, č. k. 22C/36/2019-442, rozhodol rozsudkom č. k. 26C/84/2021-561 z 30. novembra 2022 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vyššie uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 24.01.2023.
3. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany
záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
4. Podľa § 399 CSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.
5. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
6. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
7. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
8. Podľa § 404 CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).
9. Podľa § 405 CSP, odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.
10. Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
11. Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
12. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
13. Podľa § 413 ods. 2 CSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
14. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti rovnako ako pri každom mimoriadnom opravnom prostriedku. Možno ním napadnúť iba právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote.
15. Súd preskúmal žalobu na obnovu konania a zistil, že neobsahuje žiadny z dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania taxatívne vypočítaných v § 397 CSP. Súdu preto neostávalo nič iné, iba postupovať podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP a žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).