Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1C-146-2013.pdf
PDF · 123.02 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/146/2013
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci navrhovateľa Východoslovenská distribučná, a.s. , IČO: 36599361, so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice proti odporkyni H.. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Z. XXX, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje toto predbežného opatrenie:
Súd n a r i a ď u j e odporkyni umožniť navrhovateľovi a ním poverenej osobe vstup a vjazd a strpieť vstup a vjazd navrhovateľa a ním poverenej osoby na pozemok vo vlastníctve odporkyne - parcelu registra C parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 319 m2 evidovanú na LV č. XXXX k. ú. Y. Z., obec Y. Z., okres R. V., a to za účelom výkonu prevádzky a opráv podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a samotného distribučného vedenia nízkeho napätia, ako aj zdržať sa konania, ktoré by bránilo navrhovateľovi a ním poverenej osobe vykonať prevádzku a opravy podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a samotného distribučného vedenia nízkeho napätia na pozemku vo vlastníctve odporkyne - parcele registra C parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 319 m2 evidovanú na LV č. XXXX k. ú. Y. Z., obec Y. Z., okres R. V..
II. Súd ukladá navrhovateľovi, aby najneskôr v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na súde návrh na začatie konania vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 30.9.2013 sa navrhovateľ domáhal aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporkyni nariadi aby umožnila a strpela navrhovateľovi a ním poverenej osobe vstup a vjazd na pozemok vo vlastníctve odporkyne, parcelu registra „C“ parc. č. XXX/X zapísanú na LV č. XXXX k. ú. Y. Z., obec Y. Z., okres R. V., a to za účelom výkonu prevádzky a opráv podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia, ako aj aby sa zdržala konania, ktoré by bránilo navrhovateľovi a ním poverenej osobe vykonať prevádzku a opravy podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia na pozemku vo vlastníctve odporkyne, a to parcely KN registra „C“ č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Y. Z., obec Y. Z., okres R. V..
Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom distribučného vedenia nízkeho napätia a podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia, ktoré sú umiestnené na parcele registra C parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX, v k. ú. Y. Z., obec Y. Z.,
-X- XC/XXX/XXXX
okres R. V., pričom uvedený podperný bod spolu s nízkonapäťovým vedením je súčasťou distribučnej sústavy vo vlastníctve navrhovateľa. Poukázal na to, že vlastníkom pozemku je odporkyňa. Navrhovateľ uviedol, že je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, okrem iného, v regióne Prešovského kraja. Poukázal na to, že vyššie uvedené zariadenie bolo vybudované v r. 1955 v čase účinnosti zákona č. 438/1919 Zb. Tento zákon bol zrušený zákonom č. 79/1957 Zb., v zmysle § 34 ods. 1 ktorého dňom jeho účinnosti vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa §§ 22 až 26 i v prospech vedenia v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona. Poukázal na to, že na pozemku vo vlastníctve odporkyne vzniklo zákonné vecné bremeno zaťažujúce tento pozemok a spočívajúce v zmysle § 22 elektrizačného zákona v oprávnení vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté, ktoré vecné bremeno zostalo zachované aj po účinnosti zákonov č. 70/1998 Z.z., zákona č. 656/2004 Z.z. a zákona č. 251/2012 Z.z..
Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že odporkyňa mu dňa 1.8.2012 doručila list, v ktorom mu oznámila skutočnosť, že stĺp je poškodený hnilobou. Túto skutočnosť navrhovateľ riešil obhliadkou na mieste, pričom zistil, že tento podperný bod bude potrebné vymeniť, prípadne iným spôsobom opraviť, s čím odporkyňa vyslovila nesúhlas. Dňa 5.9.2012 bolo odporkyni zaslané písomné oznámenie o zisteniach obhliadky aj s uvedením informácie, že za účelom riešenia poškodenia podperného bodu bude nevyhnutné vykonať vstup na pozemok odporkyne. Dňa 12.7.2013 vykonalo Obvodné oddelenie Policajného zboru v Podolínci zákrok na základe oznámenia pracovníka navrhovateľa. Oznámenie sa týkalo skutočnosti, že odporkyňa odmietla vpustiť pracovníkov navrhovateľa na svoj pozemok za účelom údržby zariadenia. Dňa 2.8.2013 navrhovateľ zaslal odporkyni list, ktorým požiadal odporkyňu o umožnenie vstupu na pozemok dňa 20.8.2013 s upozornením, že v prípade, ak tento termín odporkyni nevyhovuje, žiada ju oznámiť túto skutočnosť aspoň 5 dní vopred. Dňa 13.8.2013 doručila odporkyňa navrhovateľovi oznámenie, v ktorom konštatuje, že obdržala výzvu navrhovateľa zo dňa 2.8.2013, avšak navrhované riešenie považuje za neprimeraný zásah do jej vlastníckeho práva, že sa domnieva, že existuje možnosť zabezpečenia potrieb navrhovateľa omnoho šetrnejším spôsobom, podľa jej názoru predmetný stĺp má slúžiť výhradne p. E. E., bytom Y. Z. XXX, je teda podľa nej technicky jednoduchšie osadiť stĺp na susednom pozemku brata menovaného. Následne dňa 20.8.2013 pracovníkom navrhovateľa vstup na pozemok umožnený nebol. Ďalej poukázal na to, že konaním odporkyne mu bol znemožnený výkon oprávnení vyplývajúcich zo zákonného vecného bremena spočívajúceho vo vstupe a vjazde na cudziu nehnuteľnosť za účelom údržby a opravy zariadenia. Neumožnenie vykonania opravy, resp. údržby zariadenia má za následok bezprostredne hroziacu ujmu na živote zdraví osôb, ako aj vzniku škody na majetku. Nevykonanie predpísanej údržby zariadenia distribučnej sústavy vo vlastníctve navrhovateľa je spôsobilé privodiť závažné a neodvrátiteľné poškodenie samotného zariadenia distribučnej sústavy vo vlastníctve navrhovateľa. Z dôvodu možného prerušenia distribúcie elektriny do odberného miesta zásobovania je nezanedbateľné riziko aj vzniku skutočnej škody a ušlého zisku. Návrhy odporkyne na iné možné technické riešenia vzniknutej situácie navrhovateľ považoval za subjektívny názor, ktorý je založený bez znalosti energetickej legislatívy a technických podmienok prevádzkovania distribučnej sústavy.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je navrhovateľ toho názoru, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania, nakoľko tu existuje dôvodná obava, že bránením
-X- XC/XXX/XXXX
v prístupe k zariadeniu - distribučnému vedeniu nízkeho napätia a podpernému bodu distribučného vedenia nízkeho napätia zo strany odporkyne znemožňujúcim vykonanie nevyhnutnej údržby alebo opravy dôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu života a zdravia osôb zdržujúcich sa v blízkosti zariadenia. V dôsledku konania odporkyne navyše hrozí vznik škody na majetku navrhovateľa (distribučnej sústave) a prerušenie distribúcie elektriny pre odberné miesta zásobované pomocou tohto zariadenia, pričom podľa názoru navrhovateľa nariadením predbežného opatrenia sa dočasne vyrieši výkon oprávnení navrhovateľa za účelom vykonania nevyhnutnej údržby alebo opravy zariadenia. Navrhovateľ sa v konaní pred súdom vo veci samej mieni domáhať určenia povinnosti zdržať sa zásahov do výkonu práv zodpovedajúcich vecnému bremenu vzniknutému v zmysle elektrizačného zákona a umožnenia výkonu práv zodpovedajúcich zákonnému vecnému bremenu navrhovateľa zo strany odporkyne.
Navrhovateľ s návrhom na vydanie predbežného opatrenia predložil aj jemu adresovaný list odporkyne zo dňa 12.8.2013, ktorým mu odpovedala na jeho Výzvu na umožnenie výkonu oprávnení zo zákonného vecného bremena zo dňa 2.8.2013. V predmetnom liste odporkyňa uviedla, že je možné opravu vykonať aj jednoduchším spôsobom ako to chce vykonať navrhovateľ, bez toho aby sa tá dotkla vecného bremena ako obmedzenia vlastníka, ktoré slúži na to aby bolo využité ak nie je možné iné primerané riešenie. Ďalej uviedla, že predmetný stĺp má slúžiť výhradne p. E. E., bytom Y. Z. XXX a nie pre jej potrebu. Podľa jej názoru je technicky jednoduchšie osadiť stĺp na susednom pozemku vo vlastníctve brata pozemku, pričom k tomuto pozemku je bezproblémový prístup a nebude spôsobená žiadna škoda. Tiež uviedla, že si je vedomá, že navrhovateľ má určité oprávnenia týkajúce sa práv k cudzej veci, avšak je povinný pri svojej činnosti postupovať tak, aby nedochádzalo k poškodeniu práv občanov, resp. iba v nevyhnutnej miere ak to nie je inak možné. V prípade vstupu mechanizmami navrhovateľa na jej pozemok, by podľa jej názoru došlo ku značným škodám, nakoľko celý jej pozemok je osadený meliorizačným potrubím a je riadne upravený, pričom si nevie predstaviť výšku škody, ktorá by jej tým vznikla. Upozornila tiež navrhovateľa, že takto vzniknutú škodu si bude uplatňovať. Podľa jej názoru by bolo pre ňu ako aj pre navrhovateľa výhodnejšie osadiť stĺp na vedľajšom pozemku, na ktorom nebude spôsobená žiadna škody, pričom toto riešenie je aj technicky výhodnejšie. Tiež poukázala na skutočnosť, že aj samotný zákon o energetike určuje navrhovateľovi, že jeho postup má byť čo najšetrnejší, aby nedošlo k vzniku škody iným osobám a toto je navrhovateľ povinný rešpektovať.
Podľa § 74 ods. 1, 2 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
V zmysle § 75 ods. 2 vety prvej O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
-X- XC/XXX/XXXX
Podľa § 75 ods. 2 vety druhej O.s.p., z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Podľa § 22 ods. 1 písm. a), ods. 5, zákona č. 79/1957 Z.z., energetickým podnikom prislúcha oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len "vedenie"), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie.
Povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 79/1957 Z. z. dňom začiatku účinnosti tohto zákona vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa §§ 22 až 26 i v prospech vedenia [§ 22 ods.1 písm.a)] v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona.
Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z.z., oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.
-X- XC/XXX/XXXX
Podľa § 42b zákona č. 70/1998 Z.z., práva k cudzím nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli do 31. júla 2002, sa spravujú podľa predpisov platných do 31. júla 2002.
Podľa § 69 ods. 10 zákona č. 656/2004 Z.z., oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté.
Podľa § 96 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z., oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 31 ods. 2 písm. a) a d) zákona č. 251/2012 Z.z., prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný
a) zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia a energetickú účinnosť,
d) zabezpečiť rozvoj a prevádzkyschopnosť sústavy tak, aby kapacita sústavy dlhodobo vyhovovala odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu s elektrinou na prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny.
Podľa § 31 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 251/2004 Z.z., prevádzkovateľ distribučnej sústavy je ďalej povinný
a) zabezpečovať pravidelnú údržbu a obnovu distribučnej sústavy na udržanie kapacity distribučnej sústavy,
b) dodržiavať minimálne prevádzkové pravidlá pre bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy a zabezpečiť prevádzkovú bezpečnosť sústavy,
Podľa § 11 ods. 1 písm. a), f), g) zákona č. 251/2012 Z.z., držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme
a) vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti,
f) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia,
g) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., činnosti podľa odseku 1 písm. a), b), c) a e) je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinná vopred oznámiť vlastníkovi, to neplatí, ak ide o
a) bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov,
b) stav núdze alebo predchádzanie jeho vzniku,
-X- XC/XXX/XXXX
c) poruchy, údržbu alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo siete a počas ich odstraňovania.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z., výzvu podľa odseku 1 písm. b) alebo oznámenie podľa odseku 2 doručí držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba vlastníkovi najmenej 15 dní pred plánovaným začatím činnosti. Doručenie verejnou vyhláškou sa použije v prípade veľkého počtu vlastníkov alebo ak pobyt vlastníka nie je známy. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa oznámenie vyvesí počas najmenej 30 dní na úradnej tabuli obce, ktorej katastrálne územie bude činnosťou priamo dotknuté. V tom prípade sa oznámenie zverejní aj spôsobom v mieste obvyklým.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z.z., držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba je povinný konať tak, aby nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých nehnuteľností, a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru. Po skončení nevyhnutných pozemných prác je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu, alebo, ak to nie je možné, je povinný uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú škodu.
Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z.z., na účely odsekov 1 až 6 sa vlastníkom rozumie vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti.
Podľa § 151n ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523134'&ucin-k- dni='30.12.9999'> tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 417 ods. 1 OZ, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
Predbežné opatrenie je zabezpečovacím civilnoprocesným prostriedkom. Nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
-X- XC/XXX/XXXX
pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podanom navrhovateľom a na ne odkazuje. Na doplnenie ďalších skutočností súd uvádza, že vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe a môžu vzniknúť písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, vydržaním, rozhodnutím príslušného orgánu a zo zákona.
Jedným z prípadov vzniku vecných bremien je, ako aj v danom prípade, ich vznik priamo zo zákona, a to za účelom plnenia verejných spoločenských potrieb. Tzv. legálne vecné bremená sú inštitúmi sui generis; nemožno im priznať povahu súkromnoprávnych opatrení, lebo ide o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle verejnoprávneho predpisu. Jedným z ďalších charakteristických znakov zo zákona vzniknutých vecných bremien je to, že ich režim sa riadi vždy podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Vecnými bremenami, ktoré vznikajú zo zákona sú aj vecné bremená, ktoré vznikli v súvislosti s vedením podzemného a nadzemného vedenia rozvodu elektriny a výkonom ďalších súvisiacich oprávnení podľa právnej úpravy, a to zákonom č. 79/1957 Zb., zákonom č. 70/1998 Z.z., zákonom č. 656/2004 Z.z. a v súčasnosti účinným zákonom č. 251/2012 Z.z.. Na posúdenie, ktorá právna úprava je z časového hľadiska relevantná pre určenie obsahu a rozsahu oprávnení z legálnych vecných bremien v tejto oblasti je rozhodujúci buď okamih účinnosti právnej normy alebo častejšie moment styku nehnuteľnosti s líniovou stavbou v tomto prípade distribučným vedením, teda jeho vznik v právnej norme založený hypoteticky, vznikne v momente právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu o povolení stavby. V danom prípade v roku 1955 bolo vybudované distribučné vedenie nízkeho napätia ako aj sporný podperný bod distribučného vedenia nízkeho napätia, pričom zákonné vecné bremeno s ním spojené vzniklo dňom účinnosti tzv. elektrizačného zákona (zákona č. 79/1957 Zb.). Zákonné vecné bremeno zostalo zachované aj po nadobudnutí účinnosti ďalších právnych úprav ako
aj v súčasnosti účinného zákona č. 251/2012 Z.z.. Z tejto právnej úpravy vyplýva pre navrhovateľa, ako vlastníka tejto stavby, ktoré vlastníctvo preukázal predloženými listinnými dôkazmi pripojenými k podanému návrhu, rozsah vecného bremena, a to v práve vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté. Toto zákonné vecné bremeno sa vťahuje na celý pozemok odporkyne, nakoľko zákon vymedzuje iba oprávnenie vstupovať a vchádzať na cudzí pozemok s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté, ale samotný rozsah vstupu neobmedzuje, pričom ten je daný podľa potreby a rozsahu na výkon povolenej činnosti. Zároveň však priamo zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť túto činnosť vykonávať tak, aby nespôsobil ujmu na právach odporkyne ako
-X- XC/XXX/XXXX
vlastníka dotknutého pozemku, a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru a nahradiť vzniknutú škodu.
Súd taktiež poukazuje na prevenčnú povinnosť, ktorú § 415 OZ ukladá každému, čo znamená, že každý je povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne požadovať, a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo čo najviac obmedziť vzniku škôd. Princíp prevencie, ako aj princíp náhrady škody patria medzi základné zásady občianskeho práva a občianskoprávnych vzťahov. Subjekty občianskoprávnych vzťahov sú povinné dodržiavať pravidlá prevencie pred vznikom škody, ale aj počas procesu jej vzniku, čiže majú si počínať v občianskoprávnych vzťahoch podľa podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo a pozorne, aby pritom nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, právach iného, prírode alebo životnom prostredí. Princíp prevencie a princíp náhrady škody zaväzuje tak odporkyňu, ako aj navrhovateľa, ako subjekty občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho zo zákonného vecného bremena súvisiaceho s podperným bodom distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučným vedením nízkeho napätia.
V zmysle vyššie uvedeného odporkyňa v rámci pravidiel prevencie pred vznikom škody, má povinnosť upozorniť navrhovateľa na prípadný havarijný stav podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia, ak jej je vzhľadom na všetky okolnosti známy (čo v danom prípade aj učinila), ktorý sa nachádza na pozemku vo výlučnom vlastníctve. Túto časť povinnosti prevencie pred vznikom škody si už odporkyňa splnila, a to listom zo dňa 30.7.2012. Jej ďalšou povinnosťou jednak v rámci prevencie pred vznikom škody a jednak v rámci zákonného vecného bremena je umožniť navrhovateľovi prístup k podpernému bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a k distribučnému vedeniu nízkeho napätia, vo vlastníctve navrhovateľa a umožniť mu vykonať ich opravu a údržbu, čím si navrhovateľ splní aj svoju časť prevenčnej povinnosti.
Navrhovateľ je v rámci prevencie pred vznikom škody povinný zabezpečiť jednak údržbu a opravu podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia, ktoré je v jeho vlastníctve, a jednak pri tejto údržbe a oprave postupovať spôsobom, ktorý mu ukladá zákon č. 251/2012 Z.z., čiže dodržať notifikačnú povinnosť, čo znamená, že je povinný oznámiť odporkyni vstup na pozemok najmenej 15 dní pred plánovaným začatím činnosti a pri údržbe a oprave podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia tak, aby nespôsobil ujmu na jej právach ako vlastníka pozemku, a ak sa ujme nedá vyhnúť, obmedziť ju na najmenšiu možnú mieru. Navrhovateľ je po skončení nevyhnutných pozemných prác je zo zákona povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu, alebo, ak to nie je možné, je povinný uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú škodu, čím vzniká navrhovateľke právo túto škodu uplatňovať, v prípade jej neuhradenia, súdnou cestou. Nemožno však za súčasného stavu akceptovať postoj odporkyne len s poukazom na to, že ona sama prípadný vznik škody na jej nehnuteľnosti predpokladá, a to osobitne s poukazom na čas, ktorý doposiaľ uplynul od samotného zistenia potreby výmeny, resp. opravy dotknutého podperného bodu.
Súd záverom ešte poukazuje na tú skutočnosť, že ak odporkyňa chce dosiahnuť, aby podperný bod distribučnej siete bol preložený z jej pozemku na pozemok susediaci, treba postupovať v súlade s pravidlami určenými v zákone č. 251/2012 Z.z., pričom však podľa názoru súdu aj pri premiestňovaní podperného bodu distribučnej siete z jej pozemku možno
-X- XC/XXX/XXXX
očakávať rovnaké zásahy, na ktoré sa ako na „škody“ odvoláva vo svojom liste zo dňa 12.8.2013 adresovanom navrhovateľovi, nakoľko nepochybne obdobné mechanizmy ako pri výmene podperného bodu distribučnej siete by musel navrhovateľ použiť aj pri prípadnom odstránení podperného bodu distribučnej siete z pozemku odporkyne, resp. pri jeho prekládke.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v danom prípade súd vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia, pričom sa stotožnil zo skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými navrhovateľom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd mal za preukázané, že za danej situácie hrozí bezprostredná ujma, a to že bránením v prístupe k podpernému bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia zo strany odporkyne znemožňujúcim vykonanie nevyhnutnej údržby alebo opravy môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia osôb zdržujúcich sa v blízkosti dotknutého podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia, v neposlednom rade aj samotnej odporkyne. Tiež za súčasnej situácie môže dôjsť aj k vzniku škody na majetku navrhovateľa, a to na samotnej distribučnej sústave a vzniku škody súvisiacej s prerušením distribúcie elektrickej energie. Prípadnú škodu, ktorá by mohla vzniknúť odporkyni v súvislosti s výkonom oprávnení navrhovateľa zo zákonného vecného bremena súd považuje za súčasného stavu za menej intenzívnu ako škodu, ktorá by mohla vzniknúť najmä na živote a zdraví osôb zdržujúcich sa v blízkosti podperného bodu distribučného vedenia nízkeho napätia a distribučného vedenia nízkeho napätia, vrátane samotnej odporkyne. Súd zároveň zohľadnil a opätovne poukazuje aj tú skutočnosť, že navrhovateľ má zákonnú povinnosť nahradiť odporkyni škodu, ktorá by jej prípadne vznikla v súvislosti s výkonom práv navrhovateľa podľa zákonného vecného bremena.
Súd tiež poukazuje na to, že výkon oprávnení navrhovateľa z vyššie uvedeného zákonného vecného bremena nemožno považovať za porušenie práva odporkyne pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktorý poukazovala v liste z 12.8.2013 adresovanom navrhovateľovi, a to jednak už s poukazom na znenie druhého odseku samotného uvedeného článku „predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom“, naopak, za súčasného stavu sa práve konanie samotnej odporkyne, ako vlastníčky pozemku, na ktorom sú umiestnené dotknuté distribučné vedenie nízkeho napätia a podperný bod distribučného vedenia nízkeho napätia, spočívajúce v neposkytnutí potrebnej súčinnosti navrhovateľovi a nerešpektovaní jeho oprávnení z vyššie uvedeného zákonného vecného bremena, javí v rozpore s čl. 20 ods. 3 vetou prvou a vetou druhou Ústavy Slovenskej republiky - „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.“ - takýmto všeobecným záujmom podľa súdu prevádzkyschopnosť distribučnej sústavy elektrickej energie tak, aby kapacita sústavy dlhodobo vyhovovala odôvodneným požiadavkám ktoréhokoľvek účastníka trhu s elektrinou na prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, ako aj zabránenie porúch alebo havárií elektrického vedenia a elektroenergetického zariadenia prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, nepochybne je.
Na podanie návrhu na začatie konania vo veci samej určil súd navrhovateľovi podľa § 76 ods. 3 O.s.p. lehotu 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
-XX- XC/XXX/XXXX
Podľa § 145 O.s.p., účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bolo podanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej vyhovené (nejde tu teda ešte o skončenie konania vo veci samej). Navrhovateľ doposiaľ nárok na náhradu trov predbežného opatrenia neuplatňoval, odporkyni v doterajšom priebehu tohto konania preukázateľné trovy nevznikli a navyše z citovaných ustanovení O.s.p. jednoznačne vyplýva, že aj o trovách tohto konania o nariadenie predbežného opatrenia možno rozhodnúť až v rozhodnutí vo veci samej. Preto súd o náhrade trov spojených s týmto predbežným opatrením nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.