Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_1T-22-2022.pdf
PDF · 115.99 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Martin dňa 13.06.2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný
O. D. W. T. M. O. S. , L.. XX.XX.XXXX E. V. - C. (Č. O.), trvale bytom a súčasne adresa na doručovanie písomností B. XXX, V. - C., Č. O.,
sa podľa § 285 písm. b/ Tr. por.
o s l o b od z u j e s p o d o b ž a l o b y
prokurátora Okresnej prokuratúry Martin pod č. 2 Pv 63/22/5506-8 zo dňa 19.04.2022, Okresnému súdu Martin doručenej dňa 20.04.2022, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., podľa obžaloby na tom skutkovom základe, že
- dňa 05.07.2020 v čase po 16.00 hod. odcudzil z priľahlej garáže rodinného domu na adrese G.J. XXX, M. C., ktorý spoločne užíval so svojou bývalou družkou W. S., L.. XX.XX.XXXX a kde mal do 24.07.2022 trvalý pobyt, osobné motorové vozidlo zn. Škoda Rapid Style 1,2 TSI, EVČ: C., VIN: P., ktorého vlastníkom a držiteľom je W. S., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G. XXX, pričom takým konaním spôsobil poškodenej W. S., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G. XXX, škodu vo výške 8 485,38 €,
l e b o
žalovaný skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal na Okresný súd Martin dňa 20.04.2022 obžalobu na obvineného O. D. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na konaných hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne - poškodenej W. S., výsluchom svedka I. D., svedka K. Q., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, trestným oznámením poškodenej, zmluvou o predaji motorového vozidla aj
súvisiacimi listinami, výzva poškodenej W. S., doklad z banky, rozhodnutia v súvisiacej trestnej veci vedenej na OR PZ OKP Martin pod číslom: ČVS: ORP-472/1-VYS-MT-2020, zápisnicami o vydaní a vrátení veci, zápisnicou o obhliadke vozidla s vykonanými lustráciami, postupom podľa § 268 ods. 2, ods. 5 Tr. por. bolo oboznámené vypracované odborné vyjadrenie a po prečítaní aj ostatného spisového a dokumentačného materiálu postupom podľa § 269 Tr. por. bol ustálený skutkový a trestnoprávny stav veci tak, ako je uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom skutkový stav bol prevzatý z podanej obžaloby z dôvodu rozhodnutia súdu po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní tak, že súd dospel k záveru, že je na mieste aplikovať ustanovenie § 285 písm. b/ Tr. por. a obžalovaného O. D. spod obžaloby oslobodiť, lebo žalovaný skutok nie je trestným činom, nie je naplnená subjektívna stránka žalovaného prečinu a ani iného trestného činu.
Obžalovaný O. D. urobil vyhlásenie o nevine s tým, že je nevinný zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Na svoju obhajobu v podstate vypovedal, že predmetné motorové vozidlo potreboval, keďže už staré auto doslúžilo a chcel zainvestovať do nového auta, preto s poškodenou navštívili otca, ktorý im povedal, že im dá 10 000,- € na kúpu tohto auta, a že ich mu daruje, zvyšok, že si dá sám, trval však na tom, aby auto kúpili v Českej republike a aby bolo na českých značkách, 10 000,- € mu dal aj v hotovosti, pri čom bola aj poškodená, ktorá videla, že jej ich dáva na kúpu auta ako svojmu synovi. S poškodenou premýšľali o tom, aké auto kúpiť a akú značku, vybrali si škodovku z Galimexu, pričom pani, ktorá im to sprostredkovala, ponúkla zľavu 1 700,- €, ale s podmienkou, že musia mať v rodine niekoho, kto je ZŤP, z čoho on nadšený nebol, keďže chceli kúpiť auto v Českej republike, ale poškodená ho prehovorila, mala obidvoch rodičov ZŤP, a tak sa auto kúpilo a napísalo na poškodenú W. S. s tým, že to auto bude jeho, v jeho vlastníctve, lebo mu otec dal na to peniaze a zvyšok si on dofinancoval, a že za rok, za dva, nie je problém prepísať auto na neho, k čomu však nedošlo. Toto auto celú dobu používal, jazdil s ním do práce, do Rakúska, do Čiech, používal ho výlučne on, s čím poškodená súhlasila, keďže ona mala svoje služobné vozidlo a ešte jej kúpil aj Škodu Fabia. S poškodenou taktiež prerábali dom, na čo dával všetky financie, a to priamo na jej účet a z neho bola aj braná nejaká čiastka na kúpu tohto auta. Taktiež celý svoj zárobok u zamestanávateľa Hansa posielal na účet poškodenej. S poškodenou však začali problémy ohľadom ich spolužitia ako druha a družky, čo bolo v januári 2020, potom si to však vydiskutovali a urovnali sa, avšak v máji si založil už svoj účet a začal si tam posielať výplaty, aby mal peniaze aj na svojom účte, čo poškodená zistila a začala sa chovať úplne inak. Predhadzovala mu, že tam nie je doma, že je u nej len na návšteve, pričom celý dom prerábali z jeho peňazí a aj to však poprela. S dcérou maloletou Adelkou, mali pekný vzťah, venoval sa jej. Toho dňa 05.07.2020 už od rána cítil, že sa niečo stane, poškodená bola nervózna, začala mu vykrikovať rôzne veci, že neprispieva na domácnosť, že jej neplatí, že sa o S. nestará, jej výčitky sa stále stupňovali, bola v afekte ako nepríčetná, hodila mu telefón o zem a rozbila ho. On to takýmto spôsobom nechcel riešiť, povedal jej, že ide preč a aj šiel k jej krstnej, ktorá býva na konci tej istej ulice. Bol tam celé odpoludnie a keď sa poobede okolo 16.00 hod. s krstnou vrátil späť do domu, tak začala poškodená nahlas kričať, nech sa do toho krstná nemieša, že sa takto rozhodla a že si má zobrať veci, ktoré už mal nahádzané v tej kuchyni, ktoré mu tam ona nahádzala do letnej kuchyne, povedala mu nech si ich vezme a nech si vezme aj auto a nech „vypadne“, že má dve hodiny na to, lebo že inak zavolá políciu. On tak aj urobil, sama mu dala kľúče od auta, otvorila mu elektrickú bránu aj elektrické garážové dvere a on na aute, ktoré je predmetom obžaloby, odišiel ku krstnej, kde aj jednu noc prespal. Na druhý deň šiel s autom do Čiech za otcom aj s vecami, ktoré si deň predtým zobral. Do 17. júla bol v Čechách u otca aj s týmto autom, poškodená povedala, že už ďalej nechce pokračovať vo vzťahu s ním, preto si dňa 17.07. prišiel k poškodenej pre veci, čo si predtým potvrdili smskou, kde mu potvrdila, že si pre veci môže prísť. Keďže sa už obával, že môže nastať znova problém, zavolal so sebou aj kolegu z práce C. T., prišli do Príboviec, kde sa stretli, išli k rodinnému domu poškodenej, ktorej sa pýtal, či mu C. T. môže pomôcť autom vojsť dovnútra, otvorila aj príjazdovú bránu, takže obidvoma autami vošli do dvora. Do kufra auta, ktorý je predmetom obžaloby, si nakladal svoje veci, vtedy však poškodená začala z ničoho nič nadávať, chcela, aby to bolo rýchlo, začala však bezdôvodne kričať, že ju okrádajú, bijú, fackujú. C. ho vyzval, aby išli radšej hneď preč, zamkla sa v dome, že ide volať na nich políciu, že ju napadli a okradli. Políciu však zavolal C. T., hliadka prišla asi po 15 minútach, zostali pri autách vo dvore, chcel si naložiť ešte zimné pneumatiky, polícia zisťovala, čo sa stalo. V dome mal ešte svoj notebook, na výzvu polície mu ho poškodená dala, chcel ešte svoj bicykel, ona však tvrdila, že je spoločný, polícia ich poučila, že si to majú riešiť občianskoprávne. Bola tam vyhrotená situácia, aj pred policajtmi povedala, že ho o všetko oberie, že to nenechá len tak, a že bude pykať. Pred políciou povedala, že si má zobrať auto s vecami a vypadnúť, oni tak aj urobili, odišli preč, a on odišiel na aute, ktoré je predmetom obžaloby. Poškodená polícii dňa 17.07. neuvádzala, že by jej odcudzil vozidlo, nedomáhala sa od hliadky, aby mu prikázali, aby jej vrátil vozidlo a aby na
vozidle neodišiel. Je pravdou, že od poškodenej dostal raz sumu 10 000,- €, bolo to však za fasádu, ktorú jej prerábal na jej dome. Poškodená sa nikdy nevyjadrila, že tieto finančné prostriedky 10 000,- € má dať svojmu otcovi a otec sa tejto sumy nikdy ani nedomáhal, nechcel, aby mu dar 10 000,-€ na auto niekedy vrátil. Navyše poškodenej nebránilo nič, aby mohla previesť finančné prostriedky jeho otcovi. Auto poškodenej vrátil, lebo ho k tomu vyzvala polícia. Poškodená žiadny civilný prostriedok proti nemu nepodala, aby jej vrátil auto, na súde mali len konanie ohľadom detí, keďže okrem Adelky sa im narodilo ešte jedno spoločné dieťa S..
Svedkyňa - poškodená W. S. v podstate vypovedala, že dňa 05.07.2020 jej obžalovaný, bývalý ex partner, odcudzil motorové vozidlo po 16.00 hod. z garáže jej domu, išlo o motorové vozidlo v obžalobe uvedené, pričom z jej pohľadu mu nevznikla prekážka, aby cudziu vec odcudzil, lebo mal všetky kľúče, teda aj od brány, aj od garáže, v tom čase boli ešte partneri. Keď podávala trestné oznámenie, polícii uviedla čas 05.07.2020 po 16.00 hod., pričom konflikt vznikol už o 09.00 hod., obžalovaný odišiel k jej krstnej bývajúcej o štyri domy ďalej. Vypovedala tiež k partnerským problémom, ktorý medzi sebou mali. Dňa 16.07.2020 jej volal, písal, že si príde po osobné veci, čo mu ešte ostali. Dňa 16.07. aj prišiel s kamarátom, ktorý ju fyzicky napadol, podala trestné oznámenie, podľa jej názoru však boli výpovede, ktoré sa nezakladali na pravde, volala políciu, že nech prídu, že bola napadnutá. V oznámení podanom 17.07.2020 uviedla aj, že jej bolo odcudzené osobné motorové vozidlo, ktoré je predmetom obžaloby, toto isté uviedla aj v trestnom oznámení, ktoré dávala 20.07.2020, tieto veci však dopadli tak, že bolo trestné stíhanie zastavené. Dňa 16.07. keď prišiel s tým autom, ktoré je predmetom obžaloby, tak sa nemohla fyzicky brániť, aby jej auto vrátil. Dňa 16.07.2020 prišli aj policajti z Príboviec, ktorým vravela, že to vozidlo je jej, že jej ho ukradol a že nechce, aby jej ho zobral, policajti jej povedali, že sa má ísť dať vyšetriť do nemocnice a že potom má prísť podať trestné oznámenie. V inom konaní bola podrobená znaleckému skúmaniu psychológom, závery tohto posudku však podľa jej názoru ju hodnotia deštruktívne a nesúhlasí s ním. Obžalovaný k jej výpovedi uviedol, že žiadne kľúče od brány domu nemal, nie je pravda, ani čo vypovedala o napadnutí, toto sa ani nepreukázalo, aj keď prebiehalo vyšetrovanie, vravela, že im urobí zo života peklo, polícii vôbec poškodená nespomenula, neuvádzala auto, že by jej ho mal chcieť ukradnúť a že by chcela, aby na ňom neodišiel. Poškodená ďalej vypovedala, že auto Škoda Rapid sa kupovalo 11.04.2016 v Galimexe, kde vybrala z jej účtu sumu 5 500,- € a 10 000,- € im požičal otec obžalovaného, ktoré mu následne o rok 10.05.2017 na protipodpis vrátila, aby to auto bolo komplet jej. S otcom obžalovaného nebola pri dohode o 10 000,- €, obžalovanému mu ich dal s tým, že ich nemusia vrátiť, čo však ona chcela, keďže auto bolo písané na ňu. Predajca im vravel, že ak v rodine majú invalida, tak dostanú ohľadom ZŤP zľavu 1 500,- € a jej matka aj prikladala doklad o ZŤP. Suma 10 000,- € bolo z príjmov, ktoré mali spoločne našetrené a aj tá ďalšia suma 5 500,- € bola dávaná zo spoločných prostriedkov. V doklade, kde posielala 10 000,- € nie je uvedený dôvod vrátenia, keďže v tom čase si dôverovali a nemala dôvod to tam uviesť. Podpísať to dala obžalovanému preto, lebo s obžalovaným bola vydatá 8 mesiacov a stalo sa jej predtým niečo podobné s jej ex manželom.
Svedok I. D. vypovedal, že obžalovaný s poškodenou si chceli kúpiť auto, preto dal synovi dar sumu 10 000,- €, s poškodenou mal dobrý vzťah, toto auto používali. Sumu 10 000,- € odovzdal synovi, poškodená bola pri tom prítomná, chcel, aby si ho kúpili radšej v Čechách, oni však chceli radšej na Slovensku. V roku 2015, 2016, 2017 žili spolu, rekonštruovali dom v Príbovciach, komu patril, on nevie, robili zateplenie, fasádu, strechu, dlažbu. Poškodená mu nikdy nevravela, aby dohovoril synovi, aby jej auto vrátil, o tomto probléme sa dozvedel až od polície. O vozidle a jeho vrátení s poškodenou nekomunikovali, nijako ho nekontaktovala, a to ani vo vzťahu k ďalším platbám, napríklad poistky na auto a podobne, len mu poslala mail, v ktorom bolo, že mu posiela zelenú kartu, čo aj poškodená potvrdila, predmetný mail je aj obsahom trestného spisu s jeho oboznámením, k čomu ďalej i uviedol, že peniaze poslali za poistenie vozidla. Svedok sa ďalej vyjadril, že keď dával synovi 10 000,- €, tak neriešil a nepýtal sa, na koho bude auto napísané, aj keď si myslel, že bude napísané na syna. Nevedel, že poškodená mala dať jeho synovi, teda obžalovanému, na protipodpis to, že mu dáva za auto 10 000,- € pre neho (teda pre svedka), on tieto peniaze nikdy nevidel.
Svedok K. Q. potvrdil, že ako policajt bol s kolegom zavolaný s tým, že sa majú odvážať nejaké pneumatiky a bicykle, čo si spomína, nevie však, či tieto pneumatiky vyložil, alebo sa nejako dohodli, na druhý deň prišla poškodená povedať, že veci zmizli. Ohľadom auta si nespomína, že by v tejto veci auto nejak figurovalo, keďže je už odstup doby, bližšie sa k detailom nevedel vyjadriť, poukázal na to, že sa určite spisoval záznam o udalosti a myslí si, že je aj súčasťou spisu. Spomenul si však, že bol nejaký problém so zamykaním a odomykaním elektrickej brány, ktorú otvorila poškodená preto, aby obžalovaný
mohol odísť, pričom z komunikácie medzi poškodenou a obžalovaným bolo zrejmé, že poškodená chce, aby už odišiel z miesta preč s týmito vecami a s autom, spomenul si ešte, že sa tam riešil nejaký počítač. Čo sa týka motorového vozidla, tak si nespomína na nič, ohľadom vozidla však nič nebolo, a to, či už, že by ho mal odcudziť alebo že by mu mali ako príslušníci polície zabrániť v odjazde s motorovým vozidlom, nič také nebolo. Ak by dochádzalo k niečomu protiprávnemu, či už k odcudzovaniu vozidla, nesúhlasu s odídením alebo k bráneniu v odjazde s ním, tak by určite nedovolil s týmto vozidlom odísť. Vie však, že bránu, ktorá sa dala ťažko otvoriť, tak ju otvárala poškodená, aby to auto mohlo odísť, odišlo potom aj to auto s prívesným vozíkom. Oboznámený bol aj so spísaným záznamom v súvislosti s touto vecou, k čomu svedok opätovne poukázal, že auto sa tam neriešilo, nespomína si na odcudzenie vozidla, nie je tam ani identifikované konkrétne vozidlo a určite nebol dôvod, aby sa do záznamu spisovalo niečo, čo sa neudialo, alebo udialo inak.
Z ďalšieho obsahu spisového materiálu vyplýva, že v tejto trestnej veci, v ktorej je podaná obžaloba, podávala poškodená trestné oznámenie dňa 30.09.2021. Obsahom spisu je kúpna zmluva medzi predávajúcim spoločnosťou Galimex a kupujúcou S. W. s cenníkovou cenou vrátane DPH 15 505,- € aj s pripojením osvedčenia o evidencii vozidla. Obsahom spisu je aj výzva poškodenej obžalovanému zo dňa 06.09.2021 na vrátenie motorového vozidla C.. Obsahom spisu je aj pokladničná potvrdenka OTP Banky zo dňa 10.05.2017 s výberom v hotovosti 10 000,- € bez uvedenia účelu s podpisom O. D.. Obsahom spisu je aj uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 09.11.2021, ktorým odmietol vec podozrenia zo spáchania prečinu krádeže, ktorá je predmetom obžaloby, proti ktorému poškodená podala sťažnosť, o čom rozhodol vyšetrovateľ tak, že jej sťažnosti vyhovel a zrušil v celom rozsahu uznesenie o odmietnutí trestného stíhania a v januári 2022 začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie obžalovanému O. D.. Zápisnicou o vydaní veci je preukázané, vrátane pripojenej ohliadky samotného motorového vozidla, že obžalovaný vydal osobné motorové vozidlo Škoda Rapid C. dňa 26.01.2022 v Čadci, ktoré bolo následne vrátené poškodenej W. S. uznesením zo dňa 21.03.2022, ktoré si reálne prevzala dňa 11.04.2022. Odborným vyjadrením znalca bola stanovená hodnota predmetného motorového vozidla ku dňu 05.07.2020 na sumu 8 485,38 €. Obsahom spisu sú rôzne pohyby na účtoch. V evidenčnej karte vozidla je administratívne zaznamenaný vlastník - poškodená W. S..
K osobe obžalovaného zistil, že tento mal trvalý pobyt na adrese G. XXX, M.. C., s prihlásením dňa 28.02.2018, ukončený dňom 24.07.2020, evidované má maloleté deti S. S. S. S. S., nenachádza sa v evidencii ZVJS, v odpise z registra trestov Generálnej prokuratúry nemá žiadny záznam, žiadny záznam nemá ani v lustrácii v súdnom systéme, u Generálnej prokuratúry má evidovanú len túto jednu trestnú vec.
Z pripojeného obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ OKP Martin pod ČVS: ORP-472/1-VYS-MT-2020 vyplýva, že okrem iného, aj na podklade trestného oznámenia poškodenej ešte zo dňa 20.07.2020, v ktorom sa popri iných skutočnostiach, vyslovene uvádza aj so zvýraznením, že jej obžalovaný odcudzil jej osobné motorové vozidlo, ktoré je predmetom aj aktuálne podanej obžaloby na obžalovaného O. D., tak vo veci bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ OKP Martin pod ČVS: ORP-472/1-VYS- MT-2020 dňa 22.07.2020 podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. a pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. Zo záznamu z udalosti spísaného príslušníkmi polície OO PZ Príbovce vyplýva, že dňa 16.07.2020 boli v čase o 15.56 hod. vyslaný na preverenie oznámenia do obce Príbovce, ktoré oznámil O. D., že jeho ex partnerka mu odmietala vydať jeho bicykle ako aj ďalšie veci, pričom počas presunu volala aj poškodená W. S., že má na pozemku svojho bývalého partnera aj s kamarátom, nepraje si ich na pozemku a že ju mali aj fyzicky napadnúť. Po príchode na miesto zistili, že poškodená hlasno kričí na ostatné osoby, a uvádza, že ich tam nechce, že D. nič nevydá, uviedla, že jej mal dať C. T. facku, policajtov vyzývala, aby sa jej pozreli na líce, avšak žiadne zranenie ani stopy po facke nevideli, náležite ju poučili. Skontrolovali bicykle, ktoré si mal zobrať O. D., tieto sa nachádzali v miestnosti za garážou uzamknuté a po tom, ako mu bolo povedané, že nie je jednoznačné, komu bicykle patria, tak nemohli na mieste rozhodnúť, a preto ich odporučili na miestne príslušný súd v súvislosti s rozdelením nadobudnutého majetku, s čím obe strany súhlasili. Následne O. D. požiadal poškodenú W. S., či si môže zobrať svoj notebook, ktorý sa v dome nachádzal, s čím ona súhlasila a notebook si zobral. O. D. následne nasadol do svojho auta a spoločne s C. T. odišiel, pričom C. T. odišiel na svojom aute s prívesom, na ktorom sa nachádzali 4 kolesá, o ktorých však nepadla žiadna zmienka, preto toto ani neriešili.
Uznesením vyšetrovateľa OR PZ OKP Martin pod ČVS: ORP-472/1-VYS-MT-2020 zo dňa 30.06.2021 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. trestné stíhanie vo veci už uvedených zločinov, zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci. Okrem iných skutkových okolností, ktoré sú predmetom odôvodnenia tohto uznesenia, bolo poukazované obhajobou aj na vypracovaný znalecký posudok rozvedený v tomto rozhodnutí vyšetrovateľa, išlo o znalecký posudok znalca z odboru psychológia vo veci psychologického vyšetrenia poškodenej W. S., z ktorého vyplývalo, že táto je extrovertne orientovaná, jej intelekt sa nachádza v pásme nižšieho priemeru, bez znakov charakteropatie, osobnosť menej diferencovaná, bez príznakov vážnej duševnej poruchy, ale aj so sklonom javiť sa sociálne žiadúco, s histriónskymi črtmi, striedavou afektivitou, úroveň pamäťových schopností má v pásme priemeru, teda je schopná vnímať a reprodukovať udalosti, vzhľadom k histriónskym črtám v jej osobnosti je však jej výpoveď k okolnostiam konania a páchateľa menej vierohodná a môže byť parciálne skreslená, pričom v osobnostnom teste EOD dosiahla W. S. vysoké skóre tzv. lži škále, čo môže poukazovať na tendencie ku konfabuláciám. Vzhľadom k zisteným histriónskym črtám a sklonom ku konfabulácii, je špecifická jej vierohodnosť ako svedkyne - poškodenej nízka. Vzťah poškodenej voči páchateľovi je konfliktogénny, boli voči sebe navzájom hostilní a pretrvávajú u nej negatívne postoje voči nemu, ktoré sa javili aj pri samotnom vyšetrení, poškodená nemá žiadne následky poškodenia psychiky zapríčineného správaním a zaobchádzaním páchateľa. Proti tomuto uzneseniu podala poškodená sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin uznesením pod číslom: 1 Pv 317/20/5506-22 zo dňa 13.08.2022 tak, že ju ako nedôvodnú, zamietla. Okrem iného v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje aj na to, čo bolo bezo zmien preukázané a vyplývajúce aj z aktuálneho konania na súde v súvislosti s podanou obžalobou proti obžalovanému O. D. a s ktorými vyjadreniami sa samosudca v plnej miere stotožňuje a nevidí žiadny dôvod na to, aby tieto právne a skutkové závery, boli súdom upravené, menené len preto, že je podaná obžaloba, z ktorej nevyplynuli žiadne zmeny oproti skôr vykonávanému vyšetrovaniu, naopak, ešte viac sa potvrdilo, že minimálne z hľadiska subjektívnej stránky žalovaného trestného činu nie je možné mať za preukázané úmyselné konanie obžalovaného v súvislosti s jeho úmyslom, či už priamym alebo nepriamym prisvojiť si cudziu vec tým, že by sa jej zmocnil, a že by takým činom spôsobil väčšiu škodu. Poukazujúc na tú časť tohto odôvodnenia, ktoré malo spočívať v spáchaní krádeže, prokurátorka správne poukázala na to, že poškodená sa domáhala postihu za to, že aj obžalovaný si mal prisvojiť cudziu vec zmocnením vnímajúc to tak, že jej bývalý druh si do motorového vozidla, ktoré bolo evidované na jej osobu a ktoré ona považuje za jej výlučné vlastníctvo, naložil dňa 16.07.2020 tiež veci, ktoré mali patriť rovnako do jej výlučného vlastníctva. Preukázané však bolo, že poškodená a v tej veci podozrivý, v tejto veci obžalovaný, žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka po dobu niekoľkých rokov a z ich súžitia pochádza aj potomok (aktuálne dvaja), počas ich spolužitia dochádzalo k vzájomným konfliktom, ktoré vyvrcholili odlukou partnerov a napokon odsťahovaním sa podozrivého (obžalovaného) zo spoločnej domácnosti do Českej republiky. V čase tvrdeného spáchania skutku neboli majetkovo vysporiadaní, pričom dňa 16.07.2020 sa O. D. dostavil do obydlia poškodenej, kde mal v tom čase prihlásený trvalý pobyt a za prítomnosti svedka C. T., realizoval nakladanie svojich osobných vecí do motorového vozidla z domu poškodenej, kde mali byť ňou pre neho pripravené na kopách. Je nepochybné, že do nehnuteľnosti vstúpil v čase, keď sa tam nachádzala poškodená, ktorá o tejto skutočnosti mala vedomosť a prevzal si veci, ktoré boli jeho osobnými, prípadne sa domnieval, že mu patria. Poškodená a O. D. počas vzájomného spolužitia spoločne hospodárili, spoločne intímne žili a spoločne sa podieľali tak na bežných, ako aj na výnimočných, výdavkoch, napríklad na rekonštrukcii domu, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve sťažovateľky, počas vzťahu takto konali vo vzájomnej dohode, čo žiadna zo strán nepopiera. V súvislosti s motorovým vozidlom výslovne uviedla, vzhľadom k vykonaným dôkazom, že na jeho kúpu v roku 2016 evidovaného na poškodenú, daroval peniaze O. D. jeho otec, čo potvrdila aj samotná poškodená W. S., a to vo výške 10 000,- €, pričom zvyšná časť sumy na kúpu tohto vozidla, pochádzala zo spoločných úspor, a ak aj zo spisu vyplýva, že poškodená odovzdala O. D. sumu 10 000,- € v roku 2017, nie je jednoznačné, na aký účel túto sumu poukázala O. D. a z akého dôvodu. Každý z bývalých partnerov žije už na inej adrese a iba z vlastných prostriedkov uhrádzali až výlučne svoje životné potreby. Vzhľadom na to, že bývalí partneri sa nedohodli na majetkovom vysporiadaní, ani v civilnoprávnom konaní, nebolo o tejto otázke rozhodnuté, orgány činné v trestnom konaní (a v aktuálnom konaní aj súd) má obmedzenú právomoc pri rozhodovaní o naplnení skutkovej podstaty trestného činu krádeže, nakoľko je problematické označiť akúkoľvek vec, ktorú obe veci v minulosti spoločne užívali, finančne prispeli na jej obstaranie, zhodnocovanie, za cudziu, patriacu výhradne tomu druhému, naviac, ak
sa jednalo o neformálne spolužitie a medzi partnermi neexistovala písomná dohoda, upravujúca ich majetkové práva.
Okresný súd Martin po riadení vykonaného dokazovania postupom uvedeným v Trestnom poriadku, prihliadajúc na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní, predovšetkým stranami, pri zachovaní ich rovnosti, hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností tejto trestnej veci, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či by ich obstaral sám, alebo orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, a takto dospel okresný súd k záveru, že v danej trestnej veci vo vzťahu k žalovanému skutku a v ňom k osobe obžalovaného O. D., neboli naplnené všetky zákonom vyžadované znaky žalovaného trestného činu
- prečinu krádeže, a to jeho subjektívna stránka, ktorá je nevyhnutne vyžadovaná v zmysle, či už priameho alebo nepriameho úmyslu, aby mohlo ísť o žalovaný prečin. V konaní nebol preukázaný žiadny úmysel, teda nielen priamy, ale ani nepriamy, obžalovaného na tom, že by chcel spáchať žalovaný prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. tým, že by si chcel prisvojiť cudziu vec - predmetné motorové vozidlo tým, že bysa ho zmocnil a takým činom mal spôsobiť väčšiu škodu - vo výške 8 485,38 €. Opakujúc už rozvedené skutočnosti zistené v rámci dokazovania súd stručne zhrnie, že je zrejmé, že je veľmi trefné, presné a cielene zamerané odôvodnenie rozhodnutia prokurátorky už v súvislosti s podanou sťažnosťou proti, v inej veci, zastaveniu trestného stíhania (vedeného vo veci), v rámci ktorého skutku je priamo uvedené aj predmetné motorové vozidlo aj v aktuálne podanej obžalobe (jedinej na obžalovaného), ktoré si v plnej miere i samosudca osvojuje, pretože ani týmto dokazovaním a vykonaním na súde len z dôvodu podanej obžaloby a už vedeného trestného stíhania proti obžalovanému, teda už nielen vo veci, nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by mali odôvodniť iné myšlienkové pochody a úvahy samosudcu, než tie, ktoré mala prokurátorka. Nie je možné mať za preukázaný úmysel obžalovaného k žalovanému prečinu, keď sú objektívne zistené fakty spočívajúce v spornosti vlastníctva, neriešení tejto veci civilným súdom, s poukazom len na partnerský vzťah medzi nimi, nie s uzavretím manželstva, s preukázaním faktu, že významnú sumu na motorové vozidlo dal obžalovanému práve jeho otec, a to sumu 10 000,- €, nie je možné mať za jednoznačne preukázané, že ostatné peniaze by boli použité len výlučne z majetku poškodenej, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že peniaze boli obžalovaným posielané ním zarobené na účet poškodenej, nebolo spochybnené, že toto motorové vozidlo obžalovaný používal, je nelogické, aby ak malo dôjsť ku krádeži už 05.07.2020 obžalovaným tohto motorového vozidla, že by pri tak významnej hodnote tohto motorového vozidla poškodená nekonala skôr, pričom až do 16.07.2020 nič nerealizovala, navyše je nelogické aj to, ak by mal obžalovaný predmetné motorové vozidlo odcudziť, že by na ňom prišiel práve do trvalého bydliska poškodenej, pričom neostalo len pri tomto, ale v súvislosti s iným konfliktom a problémom majetkovým medzi nimi bola privolaná polícia, táto bola na mieste činu a mala riešiť nevýznamné veci finančného charakteru, typu bicykel, resp. bicykle a počítač, k oveľa významnejšej hodnote spočívajúcej v predmetnom motorovom vozidle, ktoré bolo preukázateľne v mieste trvalého bydliska, prišiel na ňom obžalovaný, spolu s ďalšou osobou si mal nakladať svoje veci do prívesného vozíka na tomto inom vozidle, poškodená nijakým spôsobom nekonala, neavizovala, netvrdila policajtom nič v súvislosti s motorovým vozidlom, k ničomu ich nevyzývala, čo by malo ich viesť k tomu, aby ako príslušníci polície zasiahli, z výsluchu vypočutého policajta priamo vyplýva, že s motorovým vozidlom nič neriešili, dokonca poškodená mala otvárať bránu preto, aby obžalovaný mohol s autom odísť, popri ďalších braných veciach. Výslovne vypovedal, že ohľadom predmetného motorového vozidla na tom mieste nič nebolo, je len logické vyjadrenie svedka - príslušníka polície, že ak by dochádzalo k niečomu protiprávnemu, a to či už k odcudzovaniu vozidla, alebo k nesúhlasu s jeho odídením, alebo k bráneniu v odjazde s ním, tak by ako policajt určite nedovolil obžalovanému s týmto vozidlom odísť. Samosudca len okrajom poznamená, že vzhľadom k výsluchu, či už poškodenej, alebo svedka policajta, oboznámením listinných dôkazov, vychádzal z toho, že obžalovaný uviedol nesprávny dátum 17.07.2020, keďže je preukázané, že k inkriminovanému konaniu dochádzalo 16.07.2020. Bez povšimnutia nemohlo ostať ani to, že prvotne políciu toho dňa 16.07.2020, privolával práve obžalovaný a až následne poškodená. Je tiež nepochybne zrejmé, že ďalšie trestné oznámenie opätovne v súvislosti s predmetným motorovým vozidlom, bolo podané s výrazným časovým odstupom takmer 14 mesiacov, a aj to až po tom, ako obžalovaný nereagoval na výzvu poškodenej, aby jej vrátil tvrdiac jej motorové vozidlo. Obžalovaný vozidlo síce vydal, konal tak však len z dôvodu rešpektu vo vzťahu k polícii, ktorá ho k tomu vyzvala. Je zrejmé, že sú obsahom spisu aj listiny, ktoré majú preukazovať vlastníctvo poškodenej, tieto však vzhľadom k vykonanému dokazovaniu sú nie jednoznačné a nie vždy musí písomne zaznamenaná forma úkonu zodpovedať realite. Znova zvýrazňujúc však, že v tomto smere neprebehlo žiadne civilné konanie a pre účely trestného konania stačí pochybnosť z hľadiska vyžadovaného úmyselného konania
obžalovaného, ktorý tak záverom zhrnúc nie je bez pochybností a jednoznačne preukázaný, musel obžalovaného postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť riadiac sa prísne zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v Martine. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo.