Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-176-2013.pdf
PDF · 83.91 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/176/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľky L. S., rod. S., nar. XX. 3. XXXX, bytom M. XX, Z., zast. advokátskou kanceláriou AK Presperinova, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 15, Banská Bystrica, proti odporcovi Ing. O. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, Z. o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo L. S., rod. S., nar. XX.X.XXXX a L.. O. S., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 3. 9. 1988 v Krompachoch a zapísané v knihe manželstiev bývalého mestského národného výboru Krompachy, zväzok 10, ročník 1988, strana 138, pod poradovým číslom 55 r o z v á d z a .
Súd konanie z a s t a v u j e v časti o určenie výživného na deti.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 9. 8. 2013 domáhala rozvodu manželstva s poukazom, že manželstvo uzatvorili dňa 3. 9. 1988, z ich manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú toho času už plnoleté. K zásadnej zmene v ich manželstve došlo po 9 rokoch, kedy sa začali objavovať problémy vo vzájomnom vzťahu a komunikácii a to z dôvodu výrazne rozdielnych názorov na život a riešenie jednotlivých životných situácií. Uviedla, že oni sa navzájom spolu nerozprávajú, keďže odporca nikdy nepovie, čo si myslí.
Odporca uviedol, že on s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Z jeho pohľadu manželstvo funguje.
Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, sobášneho listu účastníkov konania, z výpovedí svedkov L. S., H. T. a O. S. zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 3. 9. 1988. Z ich manželstva pochádzajú 2 deti Bc. O. S., nar. XX. 2. XXXX a O. S., nar. 7. 8. XXXX, ktorí sú toho času už plnoletí.
Navrhovateľka uviedla, že k zhoršeniu v ich vzťahu došlo po 9 rokoch manželstva, kedy sa začali objavovať problémy v ich vzájomnom vzťahu a komunikácii v dôsledku rozdielnych názorov na život a na riešenie jednotlivých životných situácií. To všetko viedlo k nezáujmu o vzájomné spolužitie, nezáujmu o rodinu, deti, domácnosť zo strany odporcu. K nim nechodili žiadne návštevy, pretože odporcovi nikto
nevyhovuje. Navrhovateľka uviedla, že jej citový vzťah k odporcovi postupne vychladol až sa úplne citovo odcudzili. V súčasnej dobe sa vôbec nerozprávajú, odporca nikdy nepovie, čo si myslí. Niekoľko rokov ju neoslovil ani menom. V dôsledku takéhoto vývoja došlo k úplnému odcudzeniu medzi ňou a odporcom až manželstvo prestalo plniť spoločenskú, biologickú aj ekonomickú funkciu. Nakoniec sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti dňa 24. 8. 2013. Navrhovateľka ďalej uviedla, že ona v podstate nepozná žiadne názory odporcu lebo s ňou jednoducho nekomunikuje. Navrhovateľka uviedla, že za posledný rok mali spolu intímny styk s odporcom 1 krát, keď sa rozhodla, že ona nemá záujem sa s odporcom stretnúť, lebo keď sa spolu aj stretnú tak je to len jej monológ z jej strany.
Odporca uviedol, že mu navrhovateľka povedala, aby si odsťahoval veci z bytu preč tak sa odsťahoval. Z jeho pohľadu však manželstvo funguje. Priznal však, že nevie ako by mal dosiahnuť to, aby začali spolu bývať. Naposledy boli spolu na dovolenke v roku 2010. Intímny styk mal s navrhovateľkou naposledy v júli tohto roku. Z jeho pohľadu nevidí v manželstve žiadne problémy. Pokiaľ sa týka návrhu na rozvod manželstva uviedol, že nemal čas to kedy rozobrať s navrhovateľkou, pretože keď prišiel návrh na rozvod tak sa sťahoval z bytu preč a musel si riešiť bytovú otázku. Na ďalšom pojednávaní odporca uviedol, že manželskú poradňu nenavštívil, pretože navrhovateľka s tým nesúhlasila. Keď sa potom pýtal navrhovateľky na rozvod tak mu navrhovateľka povedala, že nemá záujem. Uviedol, že sa rozvádzať nechce, ale nevie ako to má vyriešiť.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že manželstvo účastníkov je hlboko rozvrátené, že keby sa akokoľvek odporca snažil, navrhovateľka už nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Čo sa týka problémov manželstva tak je to to, že spolu manželia nekomunikujú. V súčasnej dobe spolu manželia nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú.
Svedok L. S. uviedol, že je bratom odporcu. Pokiaľ chodil na návštevy k účastníkom konania tak z jeho pohľadu tam všetko klapalo. Na návštevy chodí však 1 - 2 krát do roka, naposledy tam bol niekedy v minulom roku.
Svedkyňa H. T. uviedla, že navrhovateľka je jej sestra. So sestrou sa vidí dennodenne. Na návštevy k účastníkom chodieva 3 krát do mesiaca. Myslí si, že manželstvo účastníkov nefunguje vôbec, majú rozdielne povahy, sestra je živšia, švagor ja zase taký tichší introvert. Odporca jednoducho neukazuje emócie navonok. Nie je medzi nimi komunikácia. Keď bola u nich doma tak sa spolu nerozprávali. Spolu komunikovali len na základnej báze.
Svedok O. S. uviedol, že je synom účastníkov konania. Konverzácia medzi jeho rodičmi bývala na minimálnej úrovni a týkala sa chodu domácnosti. Ako rodina sa zdržiavali spolu iba vtedy, keď boli rodinné oslavy. Naposledy ako rodina boli na dovolenke niekedy pred tromi rokmi. Až keď začal študovať na Vysokoej škole tak si všimol, že manželstvo jeho rodičov nefunguje ako iné manželstva. Myslí si, že manželstvo jeho rodičov je nefunkčné. Uviedol, že natočil aj film, ktorý sa týka jeho rodičov a volá sa protimanželská poradňa. Posledné 3 roky bola prevažne taká situácia, že sa snažili navzájom jeden druhému vyhýbať.
Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní prihliadne vždy na záujmy maloletých detí.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 3. 9. 1988. Z ich manželstva pochádzajú dve plnoleté deti. Z vykonaného dokazovania a to z vyjadrení účastníkov konania ako aj svedkov je zrejmé, že komunikácia medzi manželmi dlhodobo riadne nefungovala, navzájom spolu komunikovali len o základných veciach, spoločne nechodievali
na dovolenky ani na výlety. V súčasnej dobe spoločne nebývajú, keďže odporca opustil spoločnú domácnosť. Za posledný rok mali intímny styk iba jeden krát a manželia spoločne ani nehospodária. Navrhovateľka uviedla, že ona nemá záujem na obnovení manželského spolunažívania ani navštíviť manželskú poradňu. Pokiaľ svedok L. S. uviedol, že z jeho pohľadu v manželstve účastníkov všetko klapalo, súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že tento svedok bol naposledy v domácnosti účastníkov konania v minulom roku a že k nim na návštevy chodieval 1 - 2 krát do roka. Naopak svedkyňa H. T. ako sestra navrhovateľky uviedla, že chodievala do domácnosti účastníkov konania 3 krát do mesiaca, so sestrou je dennodenne. Taktiež svedok O. S. ako dieťa účastníkov konania bol v podstate v rodine dennodenne, takže títo dvaja svedkovia skôr vedia objektívne opísať situáciu, aká je medzi manželmi, keďže s účastníkmi konania boli častejšie ako svedok L. S.. Nakoľko manželstvo v súčasnej dobe neplní svoju funkciu a do budúcna nie je ani predpoklad, že by takúto funkciu plnilo, keďže manželia spolu nežijú, navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolunažívania, súd manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol. Súd videl hlavnú príčinu rozvratu manželstva v rozdielnosti pováh a to, že manželia navzájom spolu nedokázali komunikovať.
Podľa § 144 veta prvá O.s.p. účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenia, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na toto ustanovenie súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko toto konanie sa viedlo o rozvode manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. a popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Manžel, ktorý uzavretím manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku na príslušnom oddelenie Okresného úradu, povereného viesť matriku požiadať o priezvisko predchádzajúce.