Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/195/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu J.. T. S., narodeného XX.XX.XXXX, bývajúceho v K.J., P. Č.. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou - JUDr. Mária Kozáková, advokátka so sídlom v Košiciach, Y. Č.. X, proti žalovanému SVB A 21 Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, so sídlom v Košiciach, Alvinczyho č. 21, IČO: 35 537 159, zastúpenému JUDr. Annou Rozmusovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3. apríla 2012, č.k. -75, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 66,32 €, ktoré je povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného JUDr. Anne Rozmusovej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 3.4.2012, č.k. -75 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.6.2010. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 318,83 € na účet JUDr. Anny Rozmusovej, advokátky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 24.6.2010 sa konalo zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov spoločenstva SVB-A 21 Košice, Alvinczyho č. 21, na ktorom bol žalobca prítomný od začiatku do konca schôdze. Žalobca na pojednávaní dňa 1.2.2011 uviedol, že nebol spokojný s výsledkom hlasovania na schôdzi konanej dňa 24.6.2010, a preto vzniesol písomné námietky, ktoré založil do spisu. Tvrdenia žalobcu, že na schôdzi nebol do konca jej konania, považoval súd za nepravdivé. Výpoveďami svedkýň A. a S., ktoré boli prítomné na schôdzi a predloženými listinnými dôkazmi počas konania, bolo preukázané, že žalobca sa dozvedel o výsledkoch hlasovania svojou osobnou účasťou na tomto zhromaždení dňa 24.6.2010. Naviac, zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.6.2010 bola od 28.6.2010 do 4.7.2010 vyvesená na vývesnej tabuli. Prekluzívna 15-dňová lehota pre podanie návrhu na súd žalobcovi ako prehlasovanému vlastníkovi začala plynúť prvým dňom od konania schôdze, t.j. od 24.6.2010 a uplynula 9.7.2010, resp. najneskôr od 4.7.2010 a uplynula dňa 19.7.2010. Žaloba zo dňa 4.8.2010 bola doručená súdu dňa 6.8.2010, teda po uplynutí 15-dňovej prekluzívnej lehoty. Zmeškaním prekluzívnej lehoty zaniklo právo žalobcu obrátiť sa na súd, aby o veci rozhodol.

Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol. Návrh žalobcu na výsluch svedka T. a svedkyne F. súd zamietol, lebo svedok T. bol prítomný na pojednávaní dňa 3.4.2012 pri vyhlásení k meritu veci a naviac sa nezúčastnil schôdze do jeho skončenia, čo potvrdil sám žalobca. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení od 1.4.2010 (ďalej len „“) a Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie (správne malo byť napadnutý rozsudok - poznámka odvolacieho súdu) a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol odvolacie dôvody podľa , Rozsudok považoval za nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Uviedol, že sudkyňa od začiatku viedla konanie tak, že nepripustila jeho otázky a odmietla ich protokolovať. Nie je pravdou, aby ich oboznámila s obsahom spisu a aby vyhlásila dokazovanie za skončené. Návrh jeho právnej zástupkyne o výsluch svedka T. a svedkyne F. súd uznesením zamietol až pri vyhlásení rozsudku. Nesprávny je aj záver súdu, že pán Róža bol na pojednávaní dňa 3.4.2012. Pán T. nebol na pojednávaní dňa 3.4.2012, ale dňa 1.2.2011. Svedčí o tom zápisnica z pojednávania v ktorej je uvedené, že na žiadosť právnej zástupkyne žalobcu bol tento pán vykázaný z pojednávacej miestnosti. Netvrdil, že pán T. nebol do konca schôdze, lebo často z nej odchádzal „von“ telefonovať. Uvedeného svedka navrhol vypočuť ku skutočnosti s napísaním zápisnice, lebo vypočuté svedkyne potvrdili, že na jeho počítači sa prepisovala zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 24.6.2010. Svedkyňu F. chcel vypočuť ako jedinú nezávislú obyvateľku bloku, ktorá nemá spojenie s členkami vedenia spoločenstva, na vyjadrenie k termínu vyvesenia zápisnice, ale aj k priebehu schôdze. Pri rozhodovaní o tak závažnej otázke, ako je plynutie lehoty súd vychádzal len zo svedectva troch svedkov navrhnutých žalovaným. Uvedené svedkyne pripustili, že mnoho si nepamätajú, ale napriek tomu ich svedectvo nebolo považované za tendenčné, i keď majú eminentný záujem na výsledku konania. Výpoveď žalobcu súd označil za tendenčnú, i keď svedkyne sa zhodli v tom, že patrí k tým vlastníkom bytov, ktorí sa zaujímajú o vec. Prečítal si zápisnicu z pojednávania zo dňa 1.2.2011 a nikde nenašiel zmienku o nespokojnosti s hlasovaním na schôdzi z 24.6.2010. Platí jeho tvrdenie, že keď sa diskutovalo o ním nastolených problémoch, diskusia sa zvŕtla tak, že stratil záujem zotrvať na schôdzi a predčasne odišiel. Vedel, že ak sa bude chcieť brániť súdnou cestou, musí si počkať na zápisnicu zo zhromaždenia vlastníkov bytov, v ktorej je presné znenie uznesení, s ktorými sa nestotožňuje. Namietal aj podpisovú akciu - podpisové listiny - na č.l. 29 a 30 spisu, ktoré sú bez dátumu a pôsobia ako fotomontáž. Uvedená listina bola zhotovená cielene pre potreby tohto pojednávania (správne malo byť - konania - poznámka odvolacieho súdu). V tejto listine vlastníci bytov so sídlom v Košiciach, Alvinczyho 21, potvrdzujú, že zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov bytov, Košice, Alvinczyho 21, zo dňa 24.6.2010 bola vyvesená vo vestibule domu do jedného týždňa od konania zhromaždenia. Zároveň mali potvrdiť, že súhlasia s obsahom zápisnice a prijatým uznesením. Súd neskúmal, prečo autorovi listiny záležalo, aby vlastníci potvrdili svojim podpisom dátum vyvesenia zápisnice do jedného týždňa (tak kedy to bolo vyvesené). Odvolateľ si položil otázku, akú výpovednú hodnotu má tento doklad, a prečo pri tejto podpisovej akcii ho obišli. Z rozsudku okresného súdu nie je jasné, ako sa súd vyporiadal s jeho listinou „opisom zápisnice“, kde dodržal štábnu kultúru, vyznačil dátum zhotovenia zápisnice a opatril ju podpisom svedkyne. Súd nedostatočne zistil, kedy bola skutočne vyvesená zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov bytov Košice, Alvinczyho 21, zo dňa 24.6.2010, a preto nemohol správne vypočítať ani plynutie lehoty.

Žalovaný v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa názoru žalovaného súd úplne a správne zistil skutkový stav potrebný k potvrdeniu preklúzie žalobcovho nároku a po vykonanom dokazovaní dospel aj k správnemu právnemu záveru. Žalobca v odvolaní opätovne podsúva súdu návrhy na dokazovanie a preskúmanie postupu ním napadnutého zhromaždenia vlastníkov bytov a na ňom vykonaného hlasovania a prijímania uznesení, čo s prihliadnutím na prekludovanie jeho práva, to už nie je možné. Navrhol priznať náhradu trov odvolacieho konania, ktorú aj v odvolaní vyčíslil.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote ( ) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s tým, že vyhlásenie rozhodnutia bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.10.2013 o 10.15 hod. v pojednávacej sieni č. 202, 2. poschodie (, v spojení s za použitia ).

Žalobca v odvolaní uviedol odvolací dôvod podľa , že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že účastníci okrem povinnosti tvrdenia majú aj dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov ( ) a podobne. Nevykonanie navrhnutých dôkazov je súd povinný odôvodniť v písomnom vyhotovení rozhodnutia ( ).

K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu podľa , t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v podstate stotožňuje. Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci a odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Predmetom konania je návrh žalobcu na vyslovenie, že uznesenie prijaté na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.6.2010 je neplatné.

Keďže právo domáhať sa neplatnosti rozhodnutí prijatých na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.6.2010 upravuje súd prvého stupňa správne skúmal, či žalobca uplatnil svoj nárok v prekluzívnej lehote.

Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „schôdza vlastníkov“). Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome, minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým ( ).

Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, , a odseku 3, a , a , a , ( ).

Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Toto hlasovanie nemôže byť písomné ( ).

Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytových priestorov v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odseku 2, 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd ( ).

Lehota 15 dní na podanie žaloby na súd o neplatnosť hlasovania v zmysle sa počíta od oznámenia o výsledku hlasovania (je určená objektívne) a pre začiatok jej plynutia nie je rozhodujúce, kedy sa prehlasovaný vlastník o výsledku hlasovania dozvedel (nie je rozhodujúca subjektívna vedomosť).

V prejednávanej veci hlasovanie sa uskutočnilo dňa 24.6.2010 na Zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorom bol žalobca prítomný a výsledok hlasovania bol oznámený na tejto schôdzi. Zákonná 15-dňová lehota začala žalobcovi plynúť dňa 24.6.2010 a uplynula dňa 9.7.2010.

S prihliadnutím na tvrdenie žalobcu, že zhromaždenie vlastníkov (schôdzu vlastníkov) opustil pred hlasovaním (alebo počas hlasovania), zápisnica zo Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 24.6.2010, bola vyvesená v dňoch od 28.6.2010 do 4.7.2010, a tak prekluzívna 15- dňová lehota pre žalobcu (by) začala plynúť najneskôr 4.7.2010 a uplynula 19.7.2010.

Pretože žalobca uvedené právo neuplatnil v (tejto) 15-dňovej prekluzívnej lehote, lebo žalobu zo dňa 4.8.2010 doručil súdu až 6.8.2010, došlo k zániku tohto práva, na ktorú skutočnosť prihliada súd ex offo, (t.j. z úradnej povinnosti), a zaniknuté právo nemohol a nemôže súd priznať.

Z tohto dôvodu súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, ak z dôvodu zániku práva žalobcu domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia (resp. uznesení) prijatých na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.6.2010, zamietol.

S prihliadnutím na odvolacie výhrady zo strany žalobcu, že prečítal zápisnicu z pojednávania zo dňa 1.2.2011, ale nikde nenašiel zmienku o nespokojnosti s hlasovaním na schôdzi dňa 24.6.2010, odvolací súd poznamenáva, že právna zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese uviedla, že „síce schôdza Spoločenstva vlastníkov bytov sa uskutočnila dňa 24.6.2010, avšak hneď po skončení schôdze vzniesol žalobca námietky, pripomienky ústne a písomne k schôdzi, ktoré súdu predkladá a žiada založiť do spisu“ (viď č.l. 31 p.v. spisu).

Je treba pre úplnosť poznamenať, že dokonca sám žalobca vypovedal na pojednávaní dňa 1.2.2011, že „na schôdzi som sa síce zúčastnil, avšak povinnosťou žalovaného bolo do piatich dní túto zápisnicu vyložiť, čo sa však zo strany žalovaného nestalo“ (viď č.l. 32 spisu).

Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytového priestoru v zmysle je treba okrem vlastníka, ktorý bol na zhromaždení vlastníkov prítomný a hlasoval proti, považovať aj vlastníka, ktorý na schôdzi nebol prítomný, a teda vôbec nehlasoval, resp. aj bol prítomný, ale nehlasoval (zdržal sa).

Len v prípade, ak by žalobca ako prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru sa domáhal v zákonnej 15-dňovej lehote vyslovenia neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.6.2010, mohol by súd v konaní skúmať, či schôdza vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov prijala platne uznesenie v súlade s platnými predpismi, so stanovami spoločenstva a podobne.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v podstate stotožňuje, rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Vecne správny bol aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania.

V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s ). Žalovaný podal návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania a výšku trov aj vyčíslil vo vyjadrení k odvolaniu. Odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) advokátky JUDr. Anny Rozmusovej podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“). Odmena za tento úkon právnej služby je reprezentovaná sumou 58,69 € podľa cit. vyhl. (1/13 výpočtového základu, ktorý za prvý polrok 2011 činil 763 €). Zároveň súd priznal aj náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu v sume 7,63 € (výpočtový základ za prvý polrok 2011 činil 763 €) podľa cit. vyhl. Trovy odvolacieho konania tak boli reprezentované sumou 66, € (58, € + 7, €), ktoré je žalobca povinný nahradiť žalovanému s tým, že uvedenú sumu je žalobca povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného JUDr. Anne Rozmusovej v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.