Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-27-2013.pdf
PDF · 81.73 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členov senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti o maloletého M. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: W. B., bytom A., I. XXX/XX, a otec: Ing. T. B., bytom B. XXX, o návrhu otca na zrušenie zákazu styku a zmenu zverenia, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 3P/30/2013-135 zo dňa 04. júla 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca maloletého a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami Zákona o rodine: § 35, § 36 ods. 1, ďalej ustanovením § 163 ods. 2 O.s.p. Skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie vykonaným dokazovaním výsluchom rodičov maloletého, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi predloženými rodičmi maloletého a zabezpečenými súdom. Dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný. Bolo preukázané, že matka maloletému zabezpečuje riadnu starostlivosť, kolízny opatrovník v jej starostlivosti nezistil žiadne nedostatky. Zo správy A. Z. T. v G., ktorú navštevuje maloletý, vyplýva, že maloletý sa dobre vyjadruje o matke a jej priateľovi. Matka s maloletým vzhľadom na jeho zdravotné problémy navštevuje odborných lekárov, rešpektuje stanovenú liečbu. V správaní maloletého sa vyskytujú problémy, ktoré však vyplývajú z jeho zdravotného stavu. Otec maloletého nesúhlasil so stanovenou diagnózou maloletého ani s výberom školy. Vec riešil podaním návrhu na zmenu zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, prípadne umožnenie styku s maloletým. Otec má súdom zakázaný styk s maloletým na základe vypracovaného znaleckého dokazovania súdnym znalcom z odboru psychológie. Medzi dieťaťom a otcom nie je vytvorený vzťah, ktorý by bol zárukou riadnej starostlivosti o maloletého. Nie je dôvod na úpravu styku otca s maloletým vzhľadom na zdravotný stav maloletého. Každá zmena v jeho živote by mohla ešte viac zhoršiť jeho zdravotný stav. Otec predkladal dôkazy, ktoré časovo spadali do predchádzajúceho rozhodovania o zákaze styku, súd musí zisťovať podstatnú zmenu pomerov od predchádzajúceho rozhodnutia do nového rozhodovania. Súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní vo veci predovšetkým zo zdravotného stavu maloletého, doloženého lekárskymi správami. Dospel k záveru, že zmena zverenia, ako aj úprava styku s otcom nie je v záujme maloletého dieťaťa. Z tohto dôvodu návrh otca v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. V rozsiahlom odôvodnení odvolania sa zaoberal zdravotným stavom maloletého už v roku 2008. Namietal,
že súd prvého stupňa nepredvolal a nevypočul dôležitých svedkov, ktorých navrhoval. Okresný súd Senica riadne nezistil pomery na strane odporkyne. Zaoberal sa správaním maloletého v škole v Nitre, namietal starostlivosť matky maloletého, že zanedbáva jeho výchovu a nezastupuje ho riadne v jeho právach. Podľa tvrdenia súdu zákaz má byť v prospech zdravého vývinu maloletého, čo prevyšuje právo stretávať sa s maloletým. Žiada okamžité zrušenie nezmyselného zákazu styku dieťaťa vydaného Okresným súdom Senica a právoplatného dňa 18.03.2010. K odvolaniu otec maloletého priložil listinné dôkazy, napríklad 10. stranu znaleckého posudku, správu zo školy v G. a pod.
K odvolaniu otca maloletého sa vyjadrila matka a kolízny opatrovník.
Matka maloletého vo vyjadrení uviedla, že škola nikdy nezistila nejakú psychickú alebo inú devastáciu maloletého zo strany matky a nevlastného otca. Maloletý sa o svojej matke a nevlastnom otcovi vyjadruje pred sociálnou sestrou a personálom veľmi pochvalne, oboch má rád, chodia spolu na spoločné vychádzky do prírody, na spoločné dovolenky a podobne. Navrhovateľ porušil zákaz styku so synom dňa 19.06.2013, keď bol za ním v škole v G.. Maloletý mal z neho strach, nie náznak hypoglykémie, k príbuzným navrhovateľa nemá maloletý žiadny vzťah, nikdy sa nevytvoril kvôli nezáujmu z ich strany. Navrhovateľ v odvolaní spochybňuje diagnózy maloletého. Diagnózu potvrdili špecialisti v Dérerovaj nemocnici s primárom Z. a na psychiatrickom oddelení, ďalej v Psychiatrickej liečebni Hraň, MUDr. M. a MUDr. C.. Poukazovala na to, že pred troma rokmi chcel otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu maloletého odobrať matke a umiestniť do ústavu. Teraz sa dozvedel, že je maloletý na 50-80% invalidný, že je tu možnosť poberania invalidného dôchodku, žiada si ho do svojej starostlivosti a chce spravovať jeho majetok. Navrhovala, aby Krajský súd v Trnave potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého navrhoval na základe vykonaného dokazovania potvrdiť rozsudok, pretože zmena zverenia ako aj úprava styku s otcom nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.), prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
Rodičovské práva a povinnosti ako komplex všetkých zložiek patria obom rodičom od narodenia dieťaťa až do jeho plnoletosti okrem prípadov uvedených v zákone. Zákon predpokladá, že sa obaja rodičia pri výkone rodičovských práv a povinností dohodnú v záujme maloletého dieťaťa. Obom ukladá povinnosť vykonávať tieto práva a povinnosti tak, aby boli v záujme maloletého dieťaťa. Pritom sú rodičia povinní rešpektovať názor dieťaťa s ohľadom na jeho vek a rozumovú a vôľovú vyspelosť.
Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. umožňuje zásahy do rodičovských práv a povinností v prípade, ak je to nevyhnutné v záujme maloletého dieťaťa.
Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je zúžením jeho rodičovských práv, pokiaľ ide o časové rozpätie styku alebo jeho časové intervaly, prípadne určenie iných podmienok styku.
Zákaz styku rodiča s dieťaťom je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv. Pojem záujem dieťaťa pritom nemožno chápať zužujúco len ako záujem zdravia dieťaťa, ale čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Iba ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujem dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.
Možnosť zákazu styku otca s maloletým dieťaťom je viazaná na dôsledné a jednoznačné zistenie ohrozenia telesného, duševného zdravia maloletého alebo preukázanie iných skutočností (napr. nevhodný životný príklad, ohrozovanie mravnosti) majúcich zásadný negatívny vplyv na záujem dieťaťa.
Za čas od predchádzajúcej úpravy styku v roku 2010 sa v preskúmavanom prípade pomery podstatne nezmenili. Podľa vykonaného dokazovania je v záujme maloletého ponechať terajší stav a nemeniť predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa o zákaze styku otca s maloletým M.. Otec maloletého pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní nepredložil nové dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Nepreukázal zmenu podmienok na jeho strane, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.